Vozidlá › Trolejbusy › Škoda T 11

Pokusom o unifikáciu vozidlového parku v Československu bola výroba overovacej série trolejbusov s karosériou úspešného autobusu ŠM 11, ktorú dodala Karosa Vysoké Mýto. O finalizáciu vozidla s označením Škoda T 11 sa postarala Škoda Ostrov nad Ohří v roku 1967. Zmluvu s výrobcom na 3 tieto vozidlá z overovacej série mal aj DPMB, pričom dodané mali byť už v roku 1966, avšak z dôvodu nesplnenia technických noriem boli vozidlá dokončené a dodané až v roku 1967.

Na oceľovom ráme bola postavená panelová konštrukcia s hliníkovou strechou na bočniciach oplechovaná vlnitým plechom. Trakčný motor z dielne Škody zavesil výrobca priamo na rám karosérie. Trolejbusy mali na rozdiel od predchádzajúcich typov už vzduchové vypruženie a posilňovač riadenia tlakovým vzduchom. Elektrické riadenie pohonu bolo nepriame stýkačové, elektrická brzda bola prakticky rovnaká ako pri trolejbusoch Škoda 9 Tr 12 s cudzím budením a štyrmi stupňami. Všetka silová elektrická výzbroj bola umiestnená v bočných schránkach pod podlahou.

Nástup a výstup cestujúcich umožňovali troje skladacie dvere. Sedadlá v interiéri boli v priečnom usporiadaní 2 + 1, nad prednou nápravou bolo pozdĺžne umiestnené po oboch stranách trojesedadlo. Pracovisko vodiča bolo od priestoru pre cestujúcich oddelené zástenou a polovičnými dvierkami. Vykurovanie i vetranie vozidla zabezpečoval vzduchový kanál s termostatovým ovládaním a bočné okná. Osvetlenie interiéru bolo už žiarivkové. Pre linkovú orientáciu boli vozidlá vybavené prevíjacími transparentami na čelách a nad prednými dverami. Vyfarbenie trolejbusov zodpovedalo vzhľadu autobusov ŠM 11 1608 v červeno-krémových farbách.

Vozidlám bola #226 a 228 upravená predná maska, kde bola odstránená časť predného nárazníka a neskôr opäť v prípade vozu #228 doinštalovaná späť. Všetky tri trolejbusy dostali po prvej veľkej prehliadke červeno-biely náter po vzore vozidiel Škoda 9 Tr. Trolejbus #228 dostal po poslednej veľkej prehliadke začiatkom roku 1977 opäť červeno-krémový náter v pôvodnom rozložení farieb (podokenný červený pás však bol užší).

Pôvodné prevíjacie transparenty na vozidlách boli neskôr v prednom a zadnom čele nahradené držiakmi na klasické linkové tabule. Na boku vozidla bol pôvodný transparent nad prednými dverami nahradený linkovou tabuľou v spodnej časti prvého bočného okna. Začiatkom 1970-tych rokov dostali vozidlá na prednú masku štvorcový držiak pre tabuľku s číslom linky. V súvislosti so zavedením možnosti nástupu do vozidiel s predplatnými lístkami aj zadnými dverami v roku 1971 bolo trolejbusom na bočnicu k zadným dverám namontované výstražné signalizačné svetlo. Pri zmene tarifného systému a zavedení nástupu všetkými dverami v roku 1976 boli výstražné svetlá doplnené aj k ostatným dverám.

Z ôsmich vyrobených kusov jazdili v Bratislave tri trolejbusy s číslami 226 - 228 najmä na linkách 14 a 17. Všetky tri trolejbusy sa do premávky zaradili v septembri 1967. Od začiatku bola na nich zavedená samoobslužná prevádzka bez sprievodcov. Trolejbusy boli pôvodne vypravované z vozovne Trnávka, v roku 1976 boli preradené do novej vozovne na Hroboňovej ulici, kde postupne doslúžili.

Vozidlá #226 a 227 po vyradení zošrotovali vo vozovni Hroboňova. Vyradenie trolejbusov z premávky v rokoch 1978 - 1979 prežil voz #228 dvanásť rokov chátrajúci na odstavnej ploche v Bernolákove. Napriek snahám o jeho záchranu tento unikátny trolejbus v roku 1991 spolu s vyradenými tyristorovými trolejbusmi Škoda 9 Tr zošrotovali na šrotovisku pod Prístavným mostom.