Vozidlá › Autobusy › Škoda 706 RO

Autobusy typu Škoda 706 RO definitívne ukončili éru autobusov, ktoré začínali v Bratislave premávku. Išlo o prvý nový typ autobusu s bezkapotovou karosériou, ktorý sa začal v Československu vo veľkých sériách vyrábať po druhej svetovej vojne. Výroba autobusu sa v rokoch 1947 - 1951 uskutočňovala v Automobilových závodoch, n. p. (AZNP), závod Avia Letňany, kde sa vyrábali podvozky. Od roku 1952 sa výroba podvozkov presťahovala do Rýnovic (v roku 1952 ešte pod značkou AZNP, od roku 1953 pod značkou LIAZ). Karosériu vyrábal národný podnik Karosa Vysoké Mýto, ale v linkovej verzii i Avia. Autobusy tohto typu sa do Bratislavy dodávali od konca roku 1949 a ich dodávky pokračovali až do roku 1957, kedy sa dodalo posledných 8 vozidiel. RO-čky postupne nahradili všetky staršie typy autobusov.

Kostru karosérie podvozkového typu zvarili z oceľových profilov, ošetrili antikoróznym náterom a zvonka oplechovali oceľovými plechmi. Karosériu osadili na podvozku s oceľovým rámom a motorom vpredu, ukrytým vo vnútri karosérie. Mestské autobusy prvých sérií vybavili v pravej bočnici dvojicou štvordielnych skladacích dverí s elektropneumatickým pohonom otvárajúcich sa smerom von, neskoršie série dvojicou dvojdielnych dverí otvárajúcich sa dovnútra. Autobusy v linkovom vyhotovení vybavili jednými štvordielnymi skladacími dverami za prednou nápravou. Pracovisko vodiča oddelené od priestoru pre cestujúcich polostenou a krytom motora vybavili samostatnými nástupnými dverami v ľavej bočnici.

Bočnice a strechu v interiéri obložili umelohmotnými doskami, drevenú podlahu pokryli linoleom a protišmykovými drevenými roštami. V interiéri mestských verzií osadili pre cestujúcich čalúnené sedadlá v priečnom usporiadaní 2 + 1, resp. 2 + 2, pričom existovali viaceré varianty s rôznym počtom sedadiel a ich usporiadaním. Pri zadných dverách umiestnili pracovisko sprievodcu s možnosťou ovládania zadných (nástupných) dverí. Linkové autobusy vybavili interiérom s priečnymi sedadlami prevažne v usporiadaní 2 + 2 a na streche "záhradkou" na prepravu batožiny, prístupnou rebríkom na zadnom čele.

Na osvetlenie interiéru použili žiarovkové stropné svietidlá. Vetranie interiéru vyriešili bočnými spúšťacími oknami so strieškami proti dažďu a strešnými ventiláciami. Vykurovanie interiéru zabezpečili spočiatku výfukovými plynmi vedenými vykurovacím telesom pozdĺž bočnice, pri posledných autobusoch už použili nezávislý naftový agregát.

Pre označenie vozidiel linkovými tabuľami boli vozidlá vybavené držiakmi na linkové tabule v podokennej časti predného čela a pravej bočnice. Posledné dodané vozidlá dostali uprostred čiel nad oknami aj priestor pre označenie čísla linky. Vozidlá dodávali v štandardnom červenom vyfarbení s bielou okennou časťou.

Väčšina autobusov mala pôvodne mechanické výkývné smerovky a tieto boli v závere 1950-tych rokov postupne nahradené elektrickými smerovými svetlami. Autobusy sa priebežne podrobovali generálnym opravám, niektorým vozidlám mohli byť pôvodné štvorkrídlové dvere pri GO vymenené za dvojkrídlové. Počas éry týchto autobusov prichádzalo aj k výmenám linkového typu za mestský, resp. naopak, z tohto obdobia sa však nezachovali žiadne bližšie informácie o jednotlivých vozidlách.

Autobusy Škoda 706 RO sa významnou mierou podpísali pod rozvoj autobusovej dopravy v Bratislave. Po roku 1950, keď sa začali stavať sídliská, boli prvými prostriedkami hromadnej dopravy, ktoré na sídliská začali jazdiť. Vďaka ich výhodám neskôr podiel elektrickej trakcie na premávke v Bratislave klesal v prospech autobusov. Vozidlá tohto typu boli postupne od začiatku 1960-tych rokov nahradzované novým typom autobusov Škoda 706 RTO.

Prvým vyradeným vozidlom bol pravdepodobne autobus #66, ktorý bol vyradený po dopravnej nehode okolo roku 1958. Hromadnejšie vyraďovanie týchto autobusov nastalo až od roku 1963 po väčších dodávkach nových autobusov Škoda 706 RTO. Posledné vozidlá v pravidelnej premávke dojazdili okolo roku 1967, niektoré z nich pravdepodobne po vyradení z osobnej prevádzky ešte slúžili ako pracovné vozidlá.