Vozidlá › Električky › SGP

V roku 1941 objednala Bratislavská elektrická účastinná spoločnosť u viedenskej vagónky Simmering Graz - Pauker AG priestranné obojsmerné vlečné vozne postavené na podvozkoch firmy Königshutte. Vozne SGP #101 - 115 boli dodané do Bratislavy až na jar roku 1943. Neskôr v rokoch 1950 - 1957 podľa upravenej dokumentácie vyrábali dielne DPMB (do roku 1953 DOZÁB) ďalšie vozne s rovnakým označením (#116 - 147).

Skriňa vozidla bola postavená z dreva a zvonku oplechovaná. Nástupné plošiny uzatvárali dvojdielne dvere, sedadlá v salóne boli usporiadané pozdĺžne. Vetranie zabezpečovali štyri spúšťacie okná a štrbinové náporové ventilácie v nadokennom priestore. Vozne mali poloautomatické spriahlá Compact, ktoré sa po ich dodaní namontovali na všetky bratislavské električky. Prvá séria mala charakteristickú podokennú ozdobnú lištu, koženkové sedadlá, na bočnici nápis "Nefajčiari - Nichtraucher" a signalizačný zvonček pre vodiča pod strechou na oboch čelách vozňa. V Bratislave vyrobené vleky mali drevené sedadlá, zvonček na streche vozňa z oboch strán a ozdobnú lištu nahradila oceľová pásovina. Vyfarbenie bolo štandardné červeno-krémové.

Vozne boli pre nedostatok materiálu dodané od výrobcu bez bŕzd a posledné dva aj bez súkolí, preto bolo potrebné pred zaradením do prevádzky vozne dokončiť v dielňach BMEŽ.

Vozňom viedenskej série neskôr premiestnili zvončeky spod strechy priamo na strechu po vzore bratislavských vozňov. Po zjednosmernení dvojnápravových motorových vozňov boli na vlečných vozňoch vymenené zadné spriahadlá Compact na jednoduchšie mechanické spriahadlá pražského typu. Odstránené boli aj zvončeky zo strechy nad zadnou plošinou. Na prednej plošine týchto vozňov sa začiatkom 1970-tych rokov vyhradilo miesto so sedadlom pre sprievodcu, ale pre nevyužívanie sa táto úprava napokon zrušila.

Od roku 1967 slúžil po úprave vozeň #103 ako polievací v spojení s motorovým vozňom #26. Na podvozku #135 v rokoch 1999 - 2003 postavili majstri v bratislavských Ústredných dielňach električiek repliku vlečniaku z viedenskej série #101 - 115.

Vlečniaky SGP tvorili kolorit bratislavských ulíc v spojení s motorovými vozňami Tatra Studénka #51 - 65, 6MT a "Päťokeňákmi" #31 - 45 až do konca ich premávky v máji 1974. Počas svojej existencie premávali aj so všetkými ich motorovými súčasníkmi s výnimkou električiek linky 6, ktoré premávali do Petržalky. Po skončení premávky dvojnápravových električiek odoslali vlek #101 do Brna. Vozne #122 a 132 využívala traťová služba vo vozovni Martanovičova ako sklad a šatňu. Vlek #142 po obnove laku umiestnili spolu s 6MT #72 do areálu dopravného ihriska na Tomášikovej ulici. Po odstránení skeletov poslúžili podvozky vlečniakov #135 a 141 na prevoz koľajníc, vďaka čomu sa zachránili pred šrotovaním v zime 1978. Muzeálny vlečniak #101 je deponovaný v Brne - Líšni, kde sa nachádza zrekonštruovaný do stavu po odstavení z premávky.

V roku 1961 bol po nehode s vlakom zničený vozeň #129 a následne bol vyradený. Vlečniaky #123 a 124 odpredali v roku 1967 do Liberca. Rok 1973 znamenal vyradenie pre #102, 107, 118, 121, 127, 136, 137, 138 a 146. V nasledujúcom roku vyradili vozne #104 - 106, 108 - 117, 119, 120, 125, 126, 128 - 131, 133, 134, 139, 140, 143 - 145 a 147. Zvyšné vozidlá zošrotovali v roku 1978. Likvidácii neunikol ani voz #142 na dopravnom ihrisku.