Vozne #31 - 45 predstavovali o jedno okno predĺženú verziu "Štvorokeňákov" #11 - 20, čo im predurčilo prezývku "Päťokeňáky". V dielňach Bratislavskej mestskej elektrickej železnice ich vyrábali medzi rokmi 1938 a 1956 a zaradili sa medzi najväčšie dvojnápravové vozidlá prevádzkované v Bratislave.
Od roku 1938 začali dielne BMEŽ so stavbou nových električiek, ktoré sa stavali ako náhrada vozňov Ganz série #101 - 111 (namiesto ich rekonštrukcie). Prvú z nich, #101, stavali ešte pre ľavostrannú premávku. V roku 1939 pribudli vozne #109 a 105 a v roku 1940 #103, 104 a 108. Po prečíslovaní motorových vozňov v roku 1943 sa utvoril tridsiatkový rad s ponechaním poslednej číslice s pôvodného trojciferného označenia.
Prvú sériu päťokeňákov s trojdielnymi vstupnými dverami, veľkým pantografom, priečne-pozdĺžne usporiadaným interiérom a koženkovými sedadlami tvorili vozy #31, 39, 35, 33, 34 a 38. Druhá séria postavená v rokoch 1942 - 1943 už mala dvojdielne vstupné dvere, menší pantograf, priečne usporiadanie drevených sedadiel 2+1 po vzore železničných vagónov. Zahŕňala vozy #32, 36, 37, 40, 41 a 42. V roku 1948 vznikli motorové vozne #43 a 44. Mali efektné bezrámové okná, pozdĺžne drevené lavice, umožňujúce prepravu väčšieho množstva stojacich cestujúcich, dvojdielne vstupné dvere a upustilo sa od strešných vetrákov. Náhradu tvorilo nadokenné vetranie podľa vzoru vlekov SGP. Električka #44 bola postavená na podvozku jedného z vozňov Ganz z roku 1910. V roku 1957 dokončili posledný vozeň série "Päťokeňákov" s číslom 45, ktorý bol takmer zhodný s vozmi #43 a 44.
Vozne natierali v klasickej červeno-krémovej farebnej kombinácii. Prvá séria mala ešte bielu strechu, zvyšné už sivú.
Úpravy
Pôvodné veľké pantografy prvej série sa neskôr vymenili za menšie, novšieho typu.
V šesťdesiatych rokoch menili pri opravách sedadlá za drevené lavice s pozdĺžnym usporiadaním. Rovnako aj rámové okná nahradili celosklené bezrámové. Tieto zmeny obišli vozne #36 a 38, ktoré už boli vyradené. Zásadnou konštrukčnou zmenou bolo zjednosmernenie vozidiel vybratím výzbroje z jedného stanovišťa. Niektorým vozidlám bol kontrolér Siemens vymenený za kontrolér Škoda získaný zo zjednosmernených električiek 6MT.
Historická električka #44 bola v zime 1995 - 1996 poškodená a jej skriňa neopraviteľná. Pri obhliadke rámu sa zistilo, že pochádza z vozňa Ganz z roku 1910. Následne podľa fotografií a dobovej dokumentácie na ňom postavili v Ústredných dielňach električiek novú karosériu. Vzácna replika motorového vozňa Ganz #104 je od roku 1998 ozdobou mimoriadnych jázd a prezentácií historických vozidiel v Bratislave.
Z depozitára Technického múzea v Brne sa v roku 2002 vrátil do Bratislavy motorový vozeň #31, ktorý sa v rokoch 2006 - 2011 v bratislavských Ústredných dielňach podrobil rekonštrukcii do stavu z obdobia pred ukončením pravidelnej premávky. Vozidlo je tak jednosmerné, z pozdĺžnym umiestnením sedadiel v interiéri a je vybavené motormi Siemens D 612 s kontrolérom Škoda.
Prevádzka
Na začiatku prevádzky postupne nahradzovali motorové vozne Ganz z roku 1910. Električky jazdili samostatne, ale aj s vlečnými vozmi SGP a Ganz. V deň skončenia premávky dvojnápravových električiek, 31. mája 1974, premával ešte najstarší vozeň série #31. Následne sa stal exponátom zbierky vozidiel mestskej dopravy v Technickom múzeu v Brne. Zvyšné vozne sa využívali ako pracovné nasledovne: #41 pri prevozoch koľajníc spolu s podvozkom vleku #135, #43 na posun vo vozovni Jurajov dvor a #45 pri údržbe zastávok, solení výhybiek a s odmetačom snehu. Voz #44 po odstavení z premávky s cestujúcimi (1971) našiel uplatnenie tiež ako pracovné vozidlo, neskôr slúžil filmárom a pri výročiach dopravy. Posledným podujatím, na ktorom sa zúčastnil, boli oslavy 100. výročia MHD v Bratislave.
Vyraďovanie a likvidácia
Vozeň #38 zrušili po ťažkej nehode s nákladným vlakom v lete 1958. Nasledoval #36 po požiari v roku 1959 a #39 po havárii v roku 1960. Z prevádzky postupne odstavili vozy #33 v roku 1965, po nehode #32 v roku 1970 a #35, 37 a 42 v roku 1973. Pracovný vozeň #45 dňa 14. apríla 1977 narazil do priečelia hotela Krym na Šafárikovom námestí po jazde bez vodiča a následne bol vyradený. Všetky "Päťokeňáky" s výnimkou vozňov #31 a 44 fyzicky zlikvidovali v závere roka 1978.