Mesto zatiaľ nevie, aký objem MHD si v tomto roku objedná

Akým spôsobom sa mesto a dopravca rozhodujú pri zavádzaní úsporných opatrení v MHD?

Hlavné mesto SR Bratislava financuje mestskú hromadnú dopravu zo svojho rozpočtu každoročne desiatkami miliónov eur. Výška úhrady za služby vo verejnom záujme, ktorú mesto poskytuje bratislavskému dopravnému podniku (DPB) závisí od nákladov na prevádzku i tržieb MHD. V predpandemickom roku 2019 mesto poskytlo transfer na bežné výdavky vo výške 65 mil. €. V roku 2021, kedy u nás naplno zúrila pandémia, výrazne klesli tržby MHD, čo spôsobilo, že výška úhrady pre DPB vzrástla na 87,4 mil. €. Pre rok 2022 mesto vo svojom rozpočte plánovalo poskytnúť DPB na bežné výdavky 77,1 mil. € (6,425 mil. € mesačne), čo zohľadňovalo predpokladaný opätovný rast tržieb. Skutočná výška úhrady za rok 2022 ešte nebola zverejnená.

Pre aktuálny rok mesto zatiaľ mesto nemá schválený rozpočet a funguje v rozpočtovom provizóriu. Keďže sa spomínaná úhrada za služby vo verejnom záujme vypláca dopravnému podniku v mesačných splátkach, mesto sa s DPB zatiaľ dohodlo na výške mesačných úhrad na prvé tri mesiace roka 2023. V januári to bolo 9 mil. €, pre február a marec po 9,5 mil. €. Ak by mesto chcelo udržať MHD po celý rok na doterajšej úrovni, výška ročnej úhrady by pravdepodobne prekročila 110 mil. €. Vedenie mesta už avizovalo výpadok príjmov do rozpočtu a tak sa dá očakávať výraznejšie šetrenie. Aký objem výkonov MHD si mesto pre rok 2023 objedná, zatiaľ ale nie je známe.

„Legislatívne zmeny presadené vládou koncom minulého roka obrali rozpočet Bratislavy o 55 mil. eur, v dôsledku čoho sa preto ani Bratislava nevyhne reštrikčným opatreniam. Napriek tomu, robí mesto všetko preto, aby sme aj v tejto náročnej situácii pre cestujúcich, udržali trend čoraz kvalitnejšej MHD. Presný rozsah výkonov a transfery budú finalizované pri schválení mestského rozpočtu. Ten sa (práve v dôsledku zmien presadených vládou) aktuálne pripravuje," informovala nás hovorkyňa magistrátu hlavného mesta Dagmar Schmucková.

Škrtanie výkonov alebo zdražovanie lístkov?

Dopravný podnik v uplynulých mesiacoch hľadal spôsoby ako ušetriť na energiách a optimalizovať chod podniku tak, aby to nemalo výraznejší dopad na cestujúcich. Aj napriek vykonaným úsporným opatreniam DPB očakáva, že zabezpečenie chodu MHD si v tomto roku vyžiada ďalších 35 mil. €. Na základe doterajších vyjadrení mesta je málo pravdepodobné, že si to mesto bude môcť dovoliť.

Jednou z možností, ako pokryť zvýšené náklady, je zvýšenie cien cestovných lístkov. Zaujímali sme sa preto, či mesto zvažuje aj túto alternatívu.

„Posledné mesiace sme hľadali možnosti, ako dokážeme zabezpečiť určité úspory bez toho, aby sme zásadne ovplyvňovali fungovanie MHD v meste. Zmeny, ktoré zavádzame od 13. februára sú práve jedným zo spôsobov, ktorými dosiahneme značnú úsporu aj bez výrazného dopadu na cestujúcich," píše sa v stanovisku magistrátu. Z odpovede sa dá usudzovať, že mesto sa cestou nepopulárneho zvyšovania cien lístkov vydať nechce a skôr sa prikláňa k druhej možnosti, teda k objednaniu menšieho objemu výkonov MHD.

Spomínané zrealizované zmeny zahŕňali zavedenie všetkých zastávok autobusov a trolejbusov na znamenie (očakávaná úspora cca 0,5 mil. €/rok), zrušenie troch málo využívaných liniek, obmedzenie premávky na ďalších linkách počas víkendov, príp. mimo špičiek pracovných dní a tiež čiastočné úpravy intervalov na viacerých linkách. Pozitívom je, že v špičkách pracovných dní počas školského vyučovania sa komfort cestujúcich na nosných linkách nezhoršil. „Úpravy, ku ktorým sme pristúpili od 13. februára nemajú zásadný vplyv na fungovanie MHD. Výkony sa od 13.2.2023 znížia o 1,3 %," uviedol hovorca DPB Martin Chlebovec. Ak nepočítame pandemické roky, tak ide o najväčšie medziročné zníženie výkonov za posledných 20 rokov.

Už najbližšie jarné prázdniny naplno ukážu, aký vplyv na cestovanie budú mať uvedené zmeny, keďže zmeny intervalov sa týkajú najmä prázdninového obdobia. Predĺženie intervalov sa počas prázdnin dotklo aj nosnej električkovej dopravy. Aj zhoršenie komfortu cestovania môže spôsobiť nechcený úbytok cestujúcich v MHD.

Akým spôsobom obmedzovať výkony?

Pri nižšej objednávke výkonov MHD je možné výkony znížiť predĺžením intervalov medzi spojmi na linkách (spoje budú premávať menej často), obmedzením premávky v niektorých časoch/dňoch, rušením celých liniek, alebo častí ich trás, ale napríklad aj reorganizáciou a optimalizáciou linkového vedenia.

Magistrát aj dopravný podnik sme oslovili s otázkou, na základe akých kritérií sa rozhodovali pri aktuálnom obmedzovaní výkonov MHD medzi zhoršovaním intervalov na linkách a rušením liniek, resp. obmedzením obsluhy niektorých lokalít.

Za magistrát nám odpoveď poskytla jeho hovorkyňa Dagmar Schmucková: „Pristúpili sme k menším úpravám cestovného poriadku vybraných liniek a k zrušeniu troch najmenej využívaných liniek. Vďaka týmto opatreniam zabezpečíme finančné úspory, bez zásadného vplyvu na kvalitu MHD. Napr. len vďaka zavedeniu všetkých autobusových a trolejbusových zastávok na znamenie očakávame úsporu zhruba 500 tisíc eur ročne. Je to opatrenie, ktoré si síce vyžiadalo istú zmenu návykov, ale dostupnosť a kvalitu MHD neznížilo ani neobmedzilo."

Obšírnejšiu odpoveď nám za Dopravný podnik Bratislava poskytol hovorca Martin Chlebovec:

„O zmenách v MHD rozhoduje hlavné mesto SR Bratislava ako objednávateľ MHD. DPB objednávateľovi poskytuje štatistické a dopravné údaje. Medzi poskytované údaje a informácie patrí počet cestujúcich na linke, prípadne na úsekoch, kde neexistuje iná alternatívna linka, z čoho vyplýva zoznam najvyťaženejších a najmenej vyťažených liniek. Ďalej je to využitie kapacity vozidiel, charakter obsluhovaného územia (husto/riedko zaľudnené), dostupnosť súbežných liniek MHD a dostupnosť iných liniek MHD podľa platných štandardov dopravnej obsluhy (500 metrov ≈ 6 minút chôdze). 

  • Ako príklad môžeme uviesť linku 27. Za celý deň prevezie 83 cestujúcich v každom smere, paralelná linka 83 ich prevezie až 7985. Od každého miesta trasy linky 27 je linka 83 vzdialená 150 - 400 metrov (2 až 5 minút chôdze). Keďže MHD je hromadnou dopravou a nie individuálnou, opatrenia sa navrhujú tak, aby sa celkovo každá negatívna zmena dotkla čo najmenšieho počtu cestujúcich. 
  • Medzi iné príklady patrí linka 45, ktorú cez voľný deň v priemere využívajú štyria cestujúci na spoj. Súbežne s ňou však premávajú linky 42 a 49, v ktorých je dostatočná kapacita a jazdia aj častejšie. Úprava premávky linky 45 sa tak dotkne len minimálneho počtu cestujúcich a v oblasti Kramárov bude aj naďalej zabezpečený atraktívny interval, ktorý je dôležitý na pravidelnú a rýchlu dostupnosť zdravotníckych zariadení. 

Intervaly liniek nie je možné upravovať akokoľvek. Keďže Bratislava je polmiliónová metropola, je potrebné dodržiavať štandardy pre nosné linky, ktoré musia premávať aspoň raz za 15 minút a v špičke väčšinou aspoň raz za 10 minút. Optimálny interval je 4- až 10-minútový a využíva sa pri linkách s najväčším dopytom cestujúcich. Električky, ktoré sú v Bratislave nosný systém, jazdia častejšie, keďže zabezpečujú prepojenia naprieč mestom a nadväznosti na iné linky. Práve kvôli nadväznostiam musia mať linky medzi sebou kompatibilné intervaly. Napríklad je možné previazať linky s intervalom 7,5 minúty a 15 minút, ale už nie s intervalmi 12 a 20 minút. Úpravy intervalov preto smerujú aj k ich vzájomnému zosúladeniu do systému 10 a 15-minútových intervalov a ich násobkov a deliteľov. Akékoľvek zmeny intervalov musia byť v súlade s týmito zásadami.

Po zmenách od 13.2. majú síce cestujúci v troch lokalitách najbližšiu zastávku MHD o niečo ďalej, ale stále majú garanciu, že sa z nej rýchlo a často dopravia mestskou hromadnou dopravou."

To ale neplatí o lokalitách Ketelec a Topoľové, kam sa už obyvatelia mesta hromadnou dopravou neodvezú. Ide však o lokality, kde bol počet cestujúcich minimálny. Obmedzené bolo aj spojenie do vzdialeného Lieskovca, kam autobus po novom premáva iba v ranných a popoludňajších hodinách. Riešením obsluhy odľahlejších lokalít s nízkym počtom cestujúcich by mohlo v budúcnosti byť napríklad zavedenie systému "autobusu na zavolanie", ktorý je nákladovo efektívnejší než klasický pravidelný autobus. Takéto systémy sa už objavili aj v niektorých regiónoch na Slovensku.

Skvalitňovanie MHD aj napriek šetreniu

Aj keď sa v súčasnosti realizujú nepopulárne úsporné opatrenia, cestujúcich čakajú aj viaceré zlepšenia MHD vďaka už získaným nenávratným finančným príspevkom z fondov EÚ.

„Hlavné mesto v spolupráci s DPB kontinuálne pracuje na zatraktívnení verejnej dopravy v Bratislave. Mnohé z vylepšení budú možné vďaka zdrojom z eurofondov. Budeme pokračovať v Programe obnovy a doplnenia prístreškov, napr. len počas januára osadilo DPB ďalších 12 nových prístreškov, a plánujeme obdržať a nasadiť aj nové električky aj trolejbusy. Pôjde o 10 nových obojsmerných električiek a 20 jednosmerných, ktoré sa podarilo obstarať s finančným príspevkom z európskych fondov. K tomu pribudne aj 50 hybridných trolejbusov a 4 vodíkové autobusy, tiež financované vďaka európskym fondom. Z eurofondov taktiež pripravujeme 16 km nových a 10 km zmodernizovaných trolejbusových tratí (jednostopovo) v rôznych lokalitách Bratislavy. Rozsah projektov na budovanie a modernizáciu bratislavských trolejbusových tratí je v súčasnosti najväčší na Slovensku," priblížila očakávané zlepšenia hovorkyňa magistrátu.

Viac k téme

Komentáre

Pridať príspevok

Pridať odpoveď

Upraviť príspevok

Login
Heslo
K príspevku je možné pridať najviac 5 súborov vo formátoch JPG, PNG, GIF a PDF (max. 32 MB). Ku každému súboru je možné pripojiť bližší textový opis. Pridaním súborov súhlasíte s Podmienkami používania.
Reakcia na: Solider #62:
Nehovoriac o tom, že "dozavedením" poslednej tretiny zastávok na znamenie nikto nič nestratí.
Reakcia na: Arrivaderci #44:
Aj to je iba predpokladaná úspora, ktorá môže byť nižšia. Ale ide o správne rozhodnutie, bez ohľadu na úsporu.
Reakcia na: BA2301 #59:
Rozširovanie prístreškov na väčší počet zastávok je jednou z ciest zvýšenia príťažlivosti MHD. JCDecaux potrebuje príjmy z reklamy, a preto nemá záujem osadzovať prístrešky na menej používané zastávky.

Máš pravdu v tom, že by sa našli dôležitejšie projekty na použitie eurofondov, ale je otázne, či by sa také projekty stihli zrealizovať do konca tohoto roka, aby sa dočerpali eurofondy z obdobia 2014-2020. Je lepšie použiť eurofondy na menej dôležitý projekt ako ich nechať prepadnúť. Slovensko ako jedna z chudobnejších krajín EU zatiaľ viac peňazí z EU dostáva, ako platí.
Všetci čo sa tu sťažujete, tak buďte radi, že ceny pohonných hmôt na čerpacích staniciach išli dole. 🙂
Reakcia na: Valec #55:
Chyba bola už od začiatku, keď sa Eurofondy využili na prístrešky, ktoré mesto mohlo mať zadarmo od JCDecaux a neinvestovali sa do podstatnejšieho projektu. Treba si uvedomiť, že aj to, čo sa financuje z EU fondov vlastne platíme my, a teda treba uvážene používať verejné peniaze - v čase blahobytu aj v čase uťahovania opaskov.

Nejde len o prístrešky, ale aj o plošnú výmenu zastávkových označníkov. Tie nové sa mi páčia, ale nie som si istý, či by som ich vymenil všetky naraz, keby to malo ísť z môjho súkromného vrecka.
Reakcia na: shaggy #57:
To že bude menej reklamy v meste je pozitívne. To že do prístrešku vodič vidí je pri novom režime obsluhy zastávok nutnosť.

Áno, máme tu vedenie mesta ktoré nejde furt len po najlacnejšom riešení, lebo Bratislavčania nechcú aby to tu vyzeralo ako Bukurešť 1975. Tá investícia do civilizovaných prístreškov bola absolútne správna. Nikto vtedy nemohol tušiť že o pár mesiacov sa ZPH rozhodne zlikvidovať samosprávy.
Reakcia na: Valec #55:
Aj tak sú to zbytočné peniaze. Je úplne jedno, že väčšinu zaplatia EÚ fondy. Mesto musí platiť za niečo, čo malo dovtedy zadarmo (cez JCDecaux). Takto zaplatí 500 x 100 (čiže 50 000€) + údržba. A to nehovorím o tom, o koľko drahšia je prevádzka a údržba tých zbytočných solárnych prístreškov.
Ale áno, toto si mali premyslieť ešte predtým, než sa do toho pustili lebo "eurofondy" a "zlá súkromná firma, ktorá tam má reklamu a mesto na tom ušetrí". Lenže to by sme tu nemohli mať najlepšie a najkoncepčnejšie vedenie mesta, ktoré dáva prednosť efektivite a nie "rodinkárstvu" na magistráte.
Reakcia na: not.my.god #15:
no tak neviem kedy si isiel to linkou, musela ist asi do vozovne po skonceni rannej spicky. 50-60 je realnejsie cislo.
Reakcia na: Arrivaderci #50:
"preco nie napriklad nestavanim novych pristreskov"
No nakoľko tých 100 prístreškov začali osádzať už na konci minulého roka a je to financované z EU fondov, tak je viac než pravdepodobné, že v čase začiatku toho projektu nikto ani len netušil aké rozpočtové opatrenia s dopadom na rozpočet mesta (a následne DPB) prijmú v NR SR. Zrušením toho projektu by tak DPB prakticky nič neušetril (pri 5% spolufinancovaní vyjde jeden prístrešok aj s osadením na 500 €), keďže gro peňazí by ani nedostal.
Reakcia na: 3pa3ck3 #51:
to si len spomeniem na znamy vyrok, ze statistikam verim len tym, ktore si sam sfalsujem 😃
Reakcia na: 3pa3ck3 #51:
By ma zaujimalo, ci to je vacsie cislo ako pocet nasratych ludi, ze im zrusia linku a ci je to vacsie ako pocet ludi, co prejde spat k autam kvoli zrusenym linkam, kapacitnym obmedzeniam a redukovaniam spojov 🙂
Reakcia na: si #47:
Ale my sa bavíme o čistých osobných nákladoch, nie o kvalite manažmentu.
Reakcia na: Arrivaderci #50:
Možno má DPB analýzu, že takéto drobnosti zvýšia atraktivitu MHD a tým spôsobia nárast tržieb, ktorý tieto náklady vykompenzuje 🙂
Reakcia na: 3pa3ck3 #49:
Na to snad mame ale zastavkovy oznacnik. Naozaj si na niektorych zastavkach neviem predstavit ten novy pristresok za desiatky tisic eur. A vazne si nemyslim, ze niektore JCDecaux ci stare zastavky je nutne menit, ked DPB zacina setrit rusenim liniek. Ak chcu setrit peniaze, preco nie napriklad nestavanim novych pristreskov? To zaboli menej ako zrusenie ci obmedzenie liniek.
Reakcia na: Arrivaderci #48:
Tak zase aj tie prístrešky sú signálom, že na mieste je zastávka. Ak budú na každej zastávke a rovnako vyzerajúce, tak sa cestujúcim budú zastávky hľadať ľahšie
Reakcia na: si #47:
Doteraz trvam na tom, ze premenovat 2xx na nahodne cisla bol krok spat, radsej mali dat -100 (101-112) alebo ich dat rovno nad elektricky (10-19) a trebars nove linky hadzat do a-bus cisiel ako napriklad je 33 ci mozno do buducna 32. Ale to uz je ina debata a moj osobny problem.

Ale premenovavanie zastavok na kraviny (+naklady) ci instalovanie pristreskov aj na zastavky, kde to zmysel nedava alebo nie je potrebne (+naklady, hlavne ak stary pristresok bol stale OK alebo je to naozaj malo pouzivana zastavka), alebo ozivovanie soto vozidiel pre potesenie CEO (+naklady) na to sa peniaze najdu...

Keby napriklad zoptimalizovali MHD v BA4, o com sa hovori uz velmi dlho, tak kludne mohli nechat tie vymetaky dochodcom alebo napriklad tie vymetaky pouzit na obsluhu "zachadzok" (Technicke Sklo, Mlaka, Krematorium, Dubravsku cestu, OC Patronka, Solosnicka). A pomohlo by to urcite viac.
Reakcia na: Ike #46:
uprimne, zredukovanie nakladov o cloveka co vymyslal premenovavanie zastavok (Slovenske Technicke Normy & spol.), presmerovanie trolejbusovych liniek s povodnymi cislami a ked si na to ludia konecne zvykli tak zas ich precislovanie (ved aby si asi hlavy trenovali) a podovne *ujoviny by bolo asi pozitivom aj v inom ako len v tom ze by sa usetrili mzdove naklady....
Reakcia na: keks #45:
Ja som ale písal, že je otázne, či by tá úspora 490 000 € ročne bola skutočná, alebo by sa DPB musel nejakej agendy vzdať, resp. presunúť ľudské zdroje na nevedúce funkcie a teda by nebola hmatateľná. Úspora pri zastávkach na znamenie hmatateľná je. Tá úspora má vždy nejakú protihodnotu (zvyčajne negatívnu zvyčajne nefinančného charakteru) a je na DPB, ktorú protihodnotu si vyberie.

Druhá vec je, v inom vlákne sme to rozoberali, že tieto úsporné opatrenia, ktoré DPB robí sú skôr kozmetického charakteru pri dosť vážnych nefinančných dopadoch (zrušenie obsluhy niektorých oblastí).

Skúsim Ti to vysvetliť na príklade z domácnosti.
Viem šetriť na tom, že prestanem fajčiť, pričom cigarety ma ročne stoja 1200 €. To je gamechanger.
Ale viem šetriť na tom, že si stiahnem kúrenie a ušetrím 400 €. Ale budem častejšie chorý, menej budem chodiť do práce, budem vnímaný ako nespoľahlivý. To nie je gamechanger.

Inak ja s kritikou hospodárenia DPB súhlasím, len brať peniaze ľuďom a riediť manažment nie je vždy dlhodobé riešenie.
Reakcia na: Ike #41:
“Kotlebovské lopaty a krompáče”
No tak ok. Ale faktom je, že niekde berú plat ľudia, ktorí musia snáď každého pól roka premenovať zastávky. Niekde zase berú plat ľudia ktorí vymýšľajú dôvody prečo veci, čo v iných mestách v pohode fungujú, u nás fungovať nemôžu. Podobne máme aj ľudí ktorí nakúpili červené automaty na karloveskú radiálu. Také, ktoré sa nedali použiť, dali sa niekam do skladu a nakoniec sa červené automaty úplne zrušili.
Toto všetko sú ľudia, ktorých platíme (a myslím, že takýchto “dôležitých” činností, ktoré niekto vykonáva by sme našli viac).
Mimochodom, ako už bolo spomenuté, ak 490 000€ nie je game changer, bolo kvôli 500 000€ (t.j. o 10 000€ viac) nutné zavádzať zastávky na znamenie, platiť tomu PR, nálepky atď? To už zrazu gamechanger bude?