Modernizácia západnej vetvy železničného uzla Bratislava má priniesť aj zlepšenie napojenia staníc a zastávok na MHD.
V roku 2019 bola dokončená dlho očakávaná štúdia realizovateľnosti modernizácie železničného uzla Bratislava, ktorú si dali vypracovať Železnice Slovenskej republiky (ŽSR). Na základe záverov tejto štúdie bola spustená príprava projektov terminálov intermodálnej osobnej prepravy (TIOP) Vrakuňa, Ružinov a Bory, ktorých výstavba sa ukázala ako efektívna. Železnice taktiež spustili proces hodnotenia vplyvov modernizácie uzla na životné prostredie. V týchto dňoch Okresný úrad Bratislava zverejnil v systéme EIA zámer projektu „Modernizácia železničného uzla Bratislava - vetva Západ‟. Zámer vypracovala spoločnosť Reming Consult v októbri 2020.
V rámci tohto projektu pôjde o komplexnú modernizáciu železničnej trate v úseku Devínska Nová Ves - Bratislava hlavná stanica v dĺžke 15,9 km. Jej hlavným cieľom je zvýšenie kapacity tejto časti železničného uzla prostredníctvom vybudovania tretej koľaje, inštaláciou moderných zabezpečovacích zariadení a zvýšením maximálnej traťovej rýchlosti.
Traťové úpravy
Modernizácia samotnej trate má pozostávať z komplexnej rekonštrukcie železničného zvršku a spodku, mostných objektov (spolu je ich v predmetnom úseku 23), trakčného vedenia a napájania, nového zabezpečovacieho zariadenia a tiež výstavby tretej koľaje v celom modernizovanom úseku. Doplnenie tretej koľaje si bude vyžadovať aj výstavbu dvoch nových mostov - vedľa existujúceho Červeného mosta a vedľa mosta ponad Limbovú ulicu.
Severne od súčasných lamačských tunelov sa počíta s vybudovaním tretej tunelovej rúry v dĺžke 602 metrov. Projekt počíta aj s realizáciou protihlukových opatrení na elimináciu negatívnych vplyvov železničnej dopravy na okolie.
Modernizáciou majú byť odstránené súčasné rýchlostné obmedzenia a zvýšenie rýchlosti v ŽST Bratislava-Lamač z 80 - 90 km/h na 120 km/h, na Červenom moste zo 60 km/h na 120 km/h a v ŽST Bratislava hlavná stanica z 30 km/h na 50 km/h pre tranzitné vlaky.
Úpravy staníc a zastávok
Modernizácia železničných staníc a zastávok (Devínska Nová Ves, Lamač, Železná studienka a Hlavná stanica) bude zahŕňať úpravu koľajiska, nástupíšť a vybudovanie mimoúrovňových prístupov (podchodov) k nástupištiam. Prístupy majú byť realizované tak, aby boli zabezpečené čo najkratšie spojenia k zastávkam MHD a iným dôležitým cieľom. S úpravov budov jednotlivých staníc sa počíta len v najnutnejšom rozsahu pre umiestnenie nových technológií.
Na Hlavnej stanici projekt uvažuje s výstavbou nového nástupišťa medzi budovou stanice a Pražskou ulicou, ktoré by malo slúžiť pre vlaky v smere do Devínskej Novej Vsi. Zároveň má byť zabezpečený mimoúrovňový prístup podchodom od zastávky MHD Sokolská. Existujúce nástupištia 1 až 4 majú byť predĺžené na normovaný stav a narovnaním oblúkov bude možné zvýšiť rýchlosť prejazdu tranzitných vlakov cez stanicu. Jedno ostrovné nástupište po úpravách zanikne.
Stanica Lamač má byť v prvej etape zrekonštruovaná v súčasnom štvorkoľajnom usporiadaní s doplnením nového krajného nástupišťa, neskôr po vybudovaní tretej koľaje bude prebudovaná na trojkoľajnú železničnú zastávku s dvoma krajnými nástupišťami. Prispôsobená novým šírkovým pomerom trate bude aj existujúca lávka pre peších.
Do tohto projektu bola zahrnutá aj výstavba novej zastávky Patrónka pred mostom nad Limbovou ulicou (v smere od Lamača). Pôvodný projekt TIOP Patrónka počítal s výstavbou zastávky až za mostom nad Limbovou. Výstavba tejto zastávky a rekonštrukcia zastávky Železná studienka majú byť realizované medzi prvými (s nástupišťami pri súčasných krajných koľajách), keďže to umožní zlepšiť dostupnosť železničnej dopravy a odľahčiť ostatné stanice v západnej časti.
Ďalšie dve nové zastávky Bory a Devínska Nová Ves nie sú riešené v tomto projekte, no navrhované úpravy trate s nimi počítajú.
Harmonogram modernizácie
Železnice predpokladajú modernizáciu tohto úseku v niekoľkých etapách v dlhších časových horizontoch v závislosti od potrieb železničnej dopravy a možností správcu železničnej infraštruktúry. Zámer uvažuje realizáciu nasledovne:
- v krátkodobom horizonte do roku 2025 sa počíta s rekonštrukciou zastávky Železná studienka, vybudovaním novej zastávky Patrónka a s modernizáciou úseku ŽST Devínska Nová Ves - ŽST Lamač na existujúcich koľajách,
- v strednodobom horizonte do roku 2030 sa uvažuje s modernizáciou ŽST Bratislava hlavná stanica a úseku ŽST Lamač - ŽST Bratislava hlavná stanica na existujúcich koľajách,
- v dlhodobom horizonte po roku 2030 sa uvažuje s pokračovaním modernizácie ŽST Bratislava hlavná stanica (príprava na tretiu koľaj) a vybudovaním tretieho tunela, následne s položením tretej koľaje medzi Hlavnou stanicou a ŽST Lamač (1. etapa), neskôr aj v úseku ŽST Lamač - ŽST Devínska Nová Ves (2. etapa).
Modernizácia vetvy Východ
Modernizácia východnej časti bratislavského železničného uzla bude riešiť úsek ohraničený železničnými stanicami Bratislava hlavná stanica (od mosta nad Sliačskou ul. smer Vinohrady), Bratislava-Nové Mesto, Bratislava-Predmestie, Bratislava-Vajnory a Bratislava-Rača. V súčasnosti sa pre túto vetvu spracováva zámer pre posudzovanie vplyvov na životné prostredie (taktiež Reming Consult).
Aj tu sa počíta s dobudovaním nových železničných zastávok a doplnením druhej traťovej koľaje medzi stanicami Bratislava hlavná stanica a Bratislava-Nové Mesto. Na rozdiel od západnej vetvy, kde sa nenachádzajú úrovňové križovania s cestnými komunikáciami, na východnej vetve sa ich nachádza niekoľko. V rámci modernizácie majú byť všetky nahradené mimoúrovňovými.
Z procesu EIA bola na základe výsledkov štúdie realizovateľnosti železničného uzla vyňatá trať Bratislava-Predmestie - Bratislava-Filiálka, kde majú železnice záujem riešiť stanicu Filiálka aj z hľadiska širších vzťahov. Na to, ako bude táto lokalita v okolí železničnej stanice vyzerať, má dať odpoveď pripravovaná urbanisticko-architektonická štúdia. Výstavbu stanice Filiálka podporuje aj Bratislavská župa a mesto Bratislava. Očakáva sa, že peniaze na jej výstavbu by mohli prísť z pripravovaného Fondu obnovy EÚ.
Ma178rek