História trate na Americkom námestí

Krátka električková trať na Americkom námestí slúži ako spojka medzi traťami na Radlinského a Špitálskej ulici. Meria len približne 250 metrov a v roku 2021 oslávi už 110 rokov od uvedenia do prevádzky. Krátko pred týmto výročím dostala novú modernú podobu. Na nasledujúcich riadkoch si stručne priblížime históriu tejto trate i jej aktuálne novinky.

Dôvody výstavby trate 

Výstavba trate na dnešnom Americkom námestí je spojená s výstavbou električkovej trate k Dynamitovej továrni v roku 1910. Trať z Račianskeho mýta k Dynamitke (neskorší Istrochem na Nobelovej ulici) bola pokračovaním trate z dnešného Hurbanovho námestia cez Obchodnú a Radlinského k Račianskemu mýtu vybudovanej v roku 1899. Na trati do Dynamitky sa plánovala okrem bežných spojov aj prevádzka veľkokapacitných električkových vlakov pozostávajúcich z päťokenného motorového vozňa Ganz a až troch prívesných vozňov rovnakej konštrukcie. Tieto vlaky mali premávať z centra mesta zo spodnej časti dnešného Námestia SNP a boli určené pre robotníkov zo závodov pozdĺž Račianskej ulice (napr. Siemens-Schuckert, Stollwerck, Dynamit-Nobel). Problémom však bol veľký sklon trate na Námestí SNP, preto bolo rozhodnuté, že tieto vlaky nepôjdu hore námestím a Obchodnou ulicou, ale budú premávať po Špitálskej ulici, odkiaľ pôjdu novovybudovanou spojkou cez vtedajšiu Endlicherovu ulicu a napoja sa na existujúcu trať k Račianskemu mýtu pred Blumentálskym kostolom.

Trať na Endlicherovej ulici (dnešnom Americkom nám.) bola postavená pre električkové vlaky pozostávajúce z veľkých päťokenných električiek Ganz, medzi ktoré patril aj dnešný historický vozeň #104.  Foto: Max.

Endlicherova ulica, pomenovaná po bratislavskom rodákovi, významnom botanikovi Štefanovi Ladislavovi Endlicherovi, bola z jednej strany lemovaná plotom štátnej nemocnice a z druhej strany múrmi domov a hospodárskych stavieb, ktoré sa nachádzali na mieste dnešného parku na Americkom námestí. Prakticky teda slúžila len ako spojka medzi Špitálskou a Radlinského ulicou.

Pohľad na pôvodnú zástavbu Endlicherovej ulice a zdvojkoľajňovanie trate na začiatku tejto ulice. Foto: DPB, archív

Proti výstavbe trate na Endlicherovej ulici sa v roku 1910 postavil riaditeľ štátnej nemocnice Dr. Pantocsek, ktorý sa obával negatívnych vplyvov prevádzky električiek na nemocnicu a navyše nebol ani pozvaný na administratívnu pochôdzku novej trate. Ministerstvo obchodu preto nariadilo novú pochôdzku aj za účasti riaditeľa nemocnice, po ktorej bola výstavba trate definitívne povolená. S jej výstavbou sa začalo už v roku 1910 a dokončená bola koncom februára 1911. Prvá skúšobná jazda trojvozňovej električkovej súpravy po novej spojovacej trati sa konala 26. februára 1911. Trať bola jednokoľajná a viedla po ľavej strane ulice popri plote nemocnice v smere k Radlinského ulici. Postavená bola zo žliabkových koľajníc, ktoré boli uložené na upravenom lôžku a povrch trate bol dláždený.

Úpravy trate a jej okolia 

K prvej čiastočnej úprave trate prišlo v roku 1926 pri zdvojkoľajňovaní trate na Špitálskej ulici. Pri tejto úprave bolo zdvojkoľajnené aj koľajové rozvetvenie pred nemocnicou. Dve koľaje v smere od Špitálskej končili na začiatku Endlicherovej ulice. Súčasne bolo napriamené aj vyústenie trate na Radlinského ulicu z dôvodu zrušenia trate cez Obchodnú ulicu. Trať sa v týchto miestach posunula bližšie k Blumentálskemu kostolu. Po týchto úpravách bola všetka električková premávka medzi centrom mesta a Račianskym mýtom vedená cez Endlicherovu ulicu. Trať využívali linky C a D z Hviezdoslavovho nám. k Stollwercku (Figaro), resp. k Dynamike (Gaštanový hájik). Z týchto liniek neskôr vznikla linka C z Karlovej Vsi k Dynamitke, pričom od roku 1944 bola označená ako linka 3.

Situácia električkovej trate na Endlicherovej ulici pri zdvojkoľajnení trate na Špitálskej. Foto: Archív mesta Bratislavy, fond Útvar hlavného architekta

Okolie trate sa zásadne zmenilo na prelome 20. a 30. rokov 20. storočia v súvislosti s výstavbou obytného komplexu Avion. Tento obytno-obchodný komplex bol postavený v roku 1932 po zbúraní pôvodnej zástavby na tzv. Walterskirchenových pozemkoch. Zbúraná bola aj celá zástavba, ktorá sa nachádzala na mieste dnešného parku na Americkom námestí. Park, v ktorom boli vysadené mnohé vzácne dreviny z celého sveta, vznikol na prázdnej trojuholníkovej ploche krátko po výstavbe Avionu. Americké námestie dostalo svoj názov po druhej svetovej vojne, kedy zároveň zanikla Endlicherova ulica.

Pohľad z Avionu na trať na Endlicherovej ulici v 1930-tych rokoch. Plot nemocnice už v tom čase slúžil na reklamné účely. Foto: imhd.sk, archív

Na ulici medzi parkom a Avionom (s pôvodným názvom Aranyova ul. - po maďarskom básnikovi) postupne od polovice 1930-tych rokov vznikala autobusová stanica pre regionálne a diaľkové linky. Autobusová stanica v týchto miestach existovala až do otvorenia novej autobusovej stanice na Mlynských nivách v roku 1983.

Na konci druhej svetovej vojny v roku 1945 vznikol na Floriánskom námestí (predtým Sovietskom nám. a pôvodne - od leta 1933 - Pribinovom nám.) pred Blumentálskym kostolom poľný cintorín padlých vojakov Červenej armády. Električková trať tak dočasne viedla krížom cez tento cintorín. Pozostatky vojakov boli neskôr premiestnené na Slavín.

Americké námestie na konci 1940-tych rokov s parkom, autobusovou stanicou a Avionom. Foto: Martin Entner, zbierka

Premávka po dvoch koľajách 

Počas zdvojkoľajňovania električkovej trate na Račianskej ulici bola v roku 1952 vybudovaná druhá koľaj aj na Americkom námestí. Týmto krokom boli všetky električkové trate v Bratislave zdvojkoľajnené. Technológia výstavby trate sa podstatnejšie nezmenila. Koľajnice boli stále položené na zhutnenom štrkovom lôžku, navzájom spojené rozchodnicami a zakryté dlažbou. Cez Americké námestie začali po zdvojkoľajnení trate premávať dve linky - linka 3 (Hlavná stanica - Gaštanový hájik) a linka 5 (Karlova Ves - Gaštanový hájik, neskôr len SND - Gaštanový hájik). V roku 1967 pribudla aj linka 7 z Gaštanového hájika do Karlovej Vsi.

Od roku 1981 cez Americké námestie premávala aj linka 11 z Rače na Námestie Ľudovíta Štúra. Foto: Jan Horník

K ďalšej zásadnejšej rekonštrukcii trate na Americkom námestí prišlo v roku 1977. Zaujímavosťou 6 týždňov trvajúcej rekonštrukcie bola použitá technológia, ktorá bola v tom čase v Bratislave neobvyklá a nepoužila sa pri žiadnej inej rekoštrukcii. V Bratislave sa vtedy trate budovali a rekonštruovali systémom upevnenia koľajníc na priečnych drevených podvaloch s rôznymi vrchnými krytmi. 

Nová koľajová trať na Americkom námestí v dĺžke 184 metrov bola vybudovaná na vystužených betónových doskách (pre každú koľaj samostatná), do ktorých boli zabetónované otočené koľajnice pospájané rozchodnicami. Nie je vylúčené, že sa použili koľajnicové pásy z pôvodnej trate, ktoré sa otočili „hore nohami“ a zabetónovali. Nové koľajnicové pásy sa položili na päty zabetónovaných koľajníc. Pritom sa však nepoužili žiadne upevňovacie prvky. Päty nových koľajníc boli pravdepobobne iba zaliate betónom a celá trať bola zakrytá zádlažbovými panelmi. Nepodarilo sa zatiaľ zistiť, prečo sa použila takáto technológia výstavby.  

Rekonštrukciu vykonal dopravný podnik vo vlastnej réžii. Pri príležitosti obnovenia premávky po zrekonštruovanej trati bratislavský Večerník dňa 8. septembra 1977 informoval, že vďaka použitiu novej technológie by mala zrekonštruovaná trať vydržať slúžiť ďalších 10 až 15 rokov. Napokon slúžila bez ďalšej rekonštrukcie až 43 rokov - do 6. septembra 2020. Dlhodobým problémom trate bolo nefunkčné odvodnenie, preto po väčších dažďoch bola časť trate pravidelne pod vodou.

Trať na Americkom námestí bola po dažďoch pravidelne pod vodou. Na zastávke boli dlhú dobu atypické prístrešky s vlnitou strechou. Foto: Roman Delikát

V roku 1979 prišlo k úprave vyústenia trate z Amerického námestia na Radlinského v súvislosti s výstavbou novej trate na Hlavnú stanicu po tzv. Priečnej osi. Pred Blumentálskym kostolom tak vzniklo koľajové „esíčko“. Časť trate na Floriánskom námestí bola zrekonštruovaná vtedy štandardným systémom na priečnych drevených podvaloch. Zakrytá bola zádlažbovými panelmi. Čiastočne bola trať na Floriánskom nám. (odbočka z Radlinského) opravená v lete roku 2006, neskôr bol ešte opravný kúsok oblúka na koľaji smerom do centra.

Trať na Americkom námestí a zastávky v revolučnom roku 1989. Foto: Ivan Jaborník, zbierka

Zatopená trať na Americkom nám. v roku 2007. Pôvodné prístrešky sú už nahradené sklenenými prístreškami JCDecaux. Foto: Richard Hudec

Rekonštrukcia a vylepšenia trate v roku 2020

V roku 2020 sa celkovej rekonštrukcie dočkala aj trať na Americkom námestí. V tom čase išlo o najstaršiu trať v širšom centre mesta. Rekonštrukcia začala 7. septembra za úplnej výluky električiek. Po rekonštrukcii bola trať uvedená do prevádzky 13. decembra 2020.  Pri rekonštrukcii trate bol dôraz kladený aj na skvalitnenie okolitého verejného priestoru.

Pri budovaní novej trate boli ako podklad opäť použité betónové dosky. Konštrukcia trate je však úplne odlišná od tej z roku 1977. Žliabkové koľajnice trate vo forme pevnej jazdnej dráhy boli upevnené systémom Rheinfeder - na nosnú betónovú dosku boli upevnené prostredníctvom tenkých oceľových podvalov. Pod nosnou doskou boli aplikované antivibračné rohože pre zníženie hlučnosti a vibrácií, taktiež koľajnice boli obalené protihlukovými prvkami. Vybudované bolo aj nové odvodnenie trate. Vrchný kryt trate bol zrealizovaný zo žulových dlažobných kociek, s výnimkou priechodov a priecestí, kde sa použil asfaltový kryt. Podstatnou zmenou bola aj úprava polohy trate na Americkom námestí, pri ktorej prišlo k posunutiu trate od plota nemocnice o cca 1 meter smerom k parku, čo umožnilo rozšíriť úzky chodník popri plote.

Pre trolejové vedenie na Americkom námestí boli postavené nové trakčné stožiare s výložníkmi, na Floriánskom námestí sa použili nové stožiare s prevesmi. V súvislosti s pripravovanou revitalizáciou Floriánskeho námestia prišlo aj k zníženiu počtu stožiarov a optimalizácii ich umiestnenia. 

Upevňovanie koľajníc na nosné dosky systémom Rheinfeder. Pre káblové vedenia bol popri trati vybudovaný káblovod.

Obe nástupištia zastávky Americké námestie boli predĺžené na 66 metrov. Povrch nástupíšť je dláždený s vodiacimi a signálnymi pásmi pre nevidiacich, hrany nástupíšť sú tvorené kamenným obrubníkom. Nový mobiliár zastávok, ako aj trakčné stožiare sú v antracitovej farbe, ktorá sa v súčasnosti používa pri rekonštrukciách električkových tratí. Obe nástupištia sú vybavené aj elektronickými tabuľami s aktuálnymi odchodmi spojov, pričom tieto tabule sú integrované s označníkmi zastávok. Priechody pre chodcov popri rekonštruovanej trati boli upravené na bezbariérové. Na križovatke na Floriánskom námestí bola okrem úpravy chodníkov odstránená aj cestná svetelná signalizácia, ktorá bola už dlhšiu dobu mimo prevádzky.

Významným optickým zlepšením na Americkom námestí je vyčistenie tehlového plota nemocnice od graffitov a najmä odstránenie väčšiny reklamných billboardov z tohto plota. Popri plote bola vysadená popínavá zeleň, ktorá ho v budúcnosti pokryje. Medzi chodníkom/nástupišťom v smere k Blumentálu a parkom bol vytvorený nový pás so zeminou (zmenšením šírky chodníka), v ktorom majú byť vysadené trvalky.

Priebeh rekonštrukcie je zachytený vo fotogalérii.