Stretávame ich na zastávkach, v podchodoch alebo vozidlách verejnej dopravy.
Ľudia bez domova sú kontroverznou témou, ktorá dlhé roky rezonuje v spoločnosti a stáva sa čoraz častejšie diskutovanou na úrovni širokej verejnosti, neziskových organizácií až po samotné vedenie mesta. Táto skupina obyvateľstva sa do svojej situácie dostala z najrôznejších dôvodov - strata zamestnania, exekúcia, problémy s omamnými látkami, či náročná životná situácia, ktorá neumožnila žiť týmto ľuďom bežným spôsobom života. Všeobecná mienka spoločnosti o týchto ľuďoch nie je najlepšia a práve táto sociálna skupina sa stáva tabuizovanou témou.
Na presné počty bezdomovcov sme sa pýtali Magistrát hlavného mesta Bratislavy. „Čo sa týka počtu ľudí bez domova, tak podľa sčítania obyvateľov mesta, ktoré sa realizovalo v roku 2016/17 bolo 2200 ľudí bez domova. Aktuálne odborné odhady však hovoria o čísle 4000 ľudí, ktorí spĺňajú definíciu bezdomovectva podľa medzinárodnej klasifikácie ETHOS. Využívanie verejného priestoru ľuďmi bez domova je prirodzené, chýba im vlastný fyzický aj sociálny priestor. Pokiaľ bezdomovectvo existuje, budú viditeľní aj na verejnosti v lokalitách so zvýšenou koncentráciou ľudí sociálne vylúčených, príp. ľudí bez domova, kam patria aj napríklad zastávky MHD a ich okolie, na čo nám chodia podnety od obyvateľov. Tie rieši mestský dispečing,“ uviedla hovorkyňa z oddelenia komunikácie a marketingu Mgr. Katarína Rajčanová.
Bezdomovci v MHD
Mnohí sa stretávame počas čakania na spoj s extrovertnými a nepríjemnými výstupmi osôb, často pod vplyvom alkoholu, ktorí mhohokrát zapáchajú, nemajú zábrany a v niektorých prípadoch narúšajú osobnú zónu človeka, čo vedie k strachu a pocitom nebezpečia. Tieto osoby majú zväčša znečistené ošatenie, zapáchajú, sú pomočení a pod., čím výrazne napomáhajú jestvujúcej verejnej mienke o nich. Obzvlášť alkohol má na svedomí odstraňovanie zábran, ale aj psychické problémy súvisiace s ich životným osudom. Nemôžme však popierať skutočnosť, že veľa ľuďom tento spôsob života vyhovuje a "doprajú si" aj látky, ktoré sú známe ako drogy. Prechovávanie drog a ich užívanie je trestný čin, no napriek tomu ich v spoločnosti medzi nami máme a sú rizikovým faktorom pre našu spoločnosť. Drogy spôsobujú, aj v prípadnej kombinácii s alkoholom, odstránenie zábran a ich užívatelia nevnímajú realitu tak, ako bežný triezvy človek. Práve uvedené skutočnosti vedú k narúšaniu verejného poriadku, ale aj k narúšaniu prepravného poriadku Dopravného podniku Bratislava, ktorý prevádzkuje mestskú hromadnú dopravu v Bratislave.
Na situáciu s bezdomovcami sme sa opýtali aj samotného dopravného podniku. „Bezdomovectvo je dlhodobý a široký spoločenský problém. Lavičky na zastávkach sa z tohto dôvodu stávajú kritickým miestom verejného života. Vodiči síce vedia takéhoto cestujúceho vykázať z dopravy, avšak nikto mu nezakáže nastúpiť na ďalší spoj. Účinné riešenie v tomto prípade neexistuje. Intervencia v mnohých prípadoch nespadá do kompetencií Dopravného podniku. Samozrejme v každej takejto situácii hľadáme optimálne riešenie. Z roka na rok je problémov menej a menej vzhľadom na vybavenosť vozidiel MHD kamerovým systémom. Cestujúci sa vo všeobecnosti v prostriedkoch MHD počas prepravy správajú slušne, vozidlá nám nepoškodzujú," uviedla hovorkyňa Dopravného podniku Bratislava Mgr. Ľubica Melcerová. Podľa hovorkyne magistrátu Mgr. Kataríny Rajčanovej ide aktuálne vo vozidlách najmä o problémy s nenosením rúšok.
Krízové situácie vo vozidle
Veľa cestujúcich sa počas svojej jazdy vozidlom MHD stretlo s osobou, ktorá prejavovala známky požitia alkoholu alebo inej omamnej látky a svojím prejavom znepríjemňovala cestovanie ostatným cestujúcim. Krik, zvukové prejavy, telesné tekutiny či vulgarizmy nie sú ojedinelým javom a sprevádzajú nás už niekoľko rokov. Takéto správanie je vo vozidlách neprípustné a takáto osoba by mala byť vylúčená z prepravy. Treba však doplniť, že tieto prejavy sa netýkajú len ľudí bez domova. Podľa hovorkyne DPB môže vodič neprispôsobivého cestujúceho vyzvať, aby vozidlo opustil, v prípade neuposlúchnutia výzvy môže zavolať na centrálny dopravný dispečing, ktorý v spolupráci s políciou takéhoto cestujúceho z vozidla vyvedie. Okrem toho má každý cestujúci právo zavolať na dopravný dispečing a túto skutočnosť nahlásiť, alebo to oznámiť vodičovi, ktorý situáciu bude riešiť podľa predpisov.
Na to, ako to vyzerá očami vodiča, sme oslovili vodiča autobusu, ktorý si želal zostať v anonymite. „Sú rôzne kategórie bezdomovcov, väčšina sa správa normálne, no potom je tu menšia, zato výraznejšia skupina bezdomovcov, ktorá je pravidelne pod vplyvom alkoholu a drog a práve tí sú hlavným problémom," uviedol vodič autobusu. Podľa neho je najväčším problémom linka 61, keďže trasa linky prechádza okolo zastávky Fafruny, kde sa nachádza ubytovňa pre bezdomovcov. Najväčšie problémy nastávajú ráno medzi siedmou a ôsmou hodinou a potom večer medzi piatou až desiatou, kedy sa zatvárajú prevádzky v meste. Najčastejšie problémy sú verbálne a vulgárne prejavy pod vplyvom omamných látok na adresu vodiča, avšak často dochádza aj k osobným útokom voči ostatným cestujúcim, kedy už šofér, ako uvádza, musí zasiahnuť a chrániť cestujúcich. V takejto situácii vyzve problémového cestujúceho, aby sa ukľudnil, no väčšinou to končí vylúčením z prepravy. Tu však nastáva problém, že takéhoto cestujúceho potom "naloží" druhý vodič a problémy tak prenáša na svojho kolegu. Všeobecne ale uviedol, že väčšinou ide o vulgárne a vyostrené hádky, ktoré končia po pohrození zavolaním polície. Šofér však netajil svoje znepokojenie nad útokom opitého cestujúceho, ktorý napadol začiatkom decembra vodiča na Trnavskom mýte, ktorý asistoval cestujúcemu na invalidnom vozíku. Vodiča sme sa na záver opýtali, ako by situáciu v tejto lokalite riešil. „Mesto by mohlo začať tým, že do pár spojov v najexponovanejších časoch pošle hliadky mestskej polície. Len nech tam stoja, tvária sa hrozivo a okamžite urobia poriadok, ak dôjde k vyčíňaniu neprispôsobivých cestujúcich," uzavrel vodič.
Tma a neudržiavané priestory
Podľa nášho pozorovania sa neprispôsobivé správanie prejavuje najmä po zotmení a na miestach, ktoré nie sú spoločensky veľmi atraktívne a sú skôr zanedbané, zastarané a neudržiavané alebo miesta, kde môžu využiť možnosti hygieny a nájsť nejakú potravu. Rovnako je záujem aj o opustené a od spoločnosti vzdialenejšie miesta. Ako príklad pre prvú situáciu môžeme uviesť zastávky ako Zochova, Trnavské mýto, Račianske mýto, Patrónka, Tesco Lamač, Most SNP, Ovsištské nám., Stanica Nové Mesto a mnoho obdobných zastávok. Druhá situácia nastáva skôr v prípadoch, keď ľudia bez domova hľadajú útočisko pre bezpečnejšie prenocovanie, ako im ponúka ruch centra mesta. Za najznámejšiu zastávku môžeme považovať zastávku Fafruny pri letisku, ktorá je spojnicou centra mesta a ubytovňou, čo nám dal za pravdu aj vodič v predchádzajúcom odseku. Denne tu nastupujú a vystupujú desiatky ľudí bez domova, ktorí však významne znepríjemňujú cestovanie ostatným, najmä pracovníkom z priemyselnej oblasti pri letisku a turistom, pre ktorých je to prvá zastávka od letiska po vstupe na Slovensko.
bobitwo
Treba si uvedomiť, že existujú 3 druhy bezdomovcov:
1) slušný bezdomovci, snažia sa pracovať, chodia na brigády, čisto oblečený, starajú sa o seba, veľakrát človek ani nevie, že to je bezdomovec
2) trosky, ktorým už je všetko jedno a chcú už len svoje čučo
3) niečo medzi tým
V Londýne napríklad nahradili klasické lavičky takými polostojacimi, polosediacimi, prípadne sú rozdelené priečkami, aby sa na nich nedalo ležať, ale len sedieť. Aj tam sa zdvihla vlna odporu z rôznych organizácií, že to diskriminuje bezdomovcov, lebo takto im to berie možnosť aspoň nespať na zemi a byť skrytý pred dažďom atď aspoň trocha. Mesto aj dopravný podnik argumentovali tým, že zastávky sú pre cestujúcich a nie pre bezdomovcov. Ak chce bezdomovec prespať, tak mesto, či rôzne organizácie majú pre nich útulky a obsadenosť sa cez leto pohybuje do 10% a v zime okolo 30%, takže majú kam ísť. Dokonca viaceré boli také, že umožňovali bezdomovcom si tam nechať v skrinke svoje veci aby mohli ísť do roboty atď. Celý deň tam byť nemohli, lebo to treba aj upratať, ale na pár hodín cez deň to museli opustiť. Žiaľ viaceré ľudskoprávne organizácie ich skoro ukrižovali kvôli tým vyjadreniam. Niečo podobné sa udeje aj na Slovensku. Nejaká miera tolerancia prečo nie, ale zase všetko má svoje hranice. Kamoška nedávno cestovala rýchlikom z BA do KE a aj napriek tomu, že mala platný lístok a ďalší 5 ľudia okrem nej, nemohli byť v kupé, keďže sa tam nasťahoval strašne smrdiaci bezdomovec, ktorý sa tam pošťal, posral a aj pogrcal. Našli ho síce hneď na Hlavnej stanici a podarilo sa ho tam hneď aj dostať preč, ale v tom kupé sa nedalo existovať a vlak bol plný na prasknutie. Len čo teraz? Vozne sa nepovaľujú len tak niekde, ani upratovač to neuprace za 1 minútu. Takže po Žilinu si to musela odstáť v chodbe, kým sa našlo voľné miesto.
Reálne opatrenia, ktoré by sa dali spraviť aspoň pri vlakoch je vstup na nástupište len s platným lístkom cez turniket. Bez lístka sa tam nedostanete. Pri MHD je to horšie žiaľ. Šofér nie je vyhadzovač. Napríklad dosť električiek šoférujú ženy. Ozaj chceme, aby nejaká 55kg žena vyhadzovala takých ľudí? Asi nie. Reálnym riešením by bolo zaviesť uniformovaných strážcov, či SBS, alebo ako to nazvať, ktorý by dohliadali na linkách na poriadok (v prepravnom poriadku sa jasne píše, že ľudia pod vplyvom drog, alkoholu, zapáchajúci, znečistený, alebo inak obťažujúci majú zákaz vstupu do vozidiel MHD. Žiaľ zase by sme narazili na podobný problém, ako som už párkrát zažil, keď dispečing nechal podobného bezdomovca vyviesť z autobusu, lebo sa tam nedalo existovať, ale na sociálnych sieťach hneď články a príspevky kvôli brutalite na bezdomovcoch, že oni chudáci sa chcú len v zime zohriať, lebo nemajú inú možnosť atď a treba byť tolerantný. Prečo ja ako platiaci zákazník mám tolerovať niečo také, čo ma regulérne ohrozuje a obmedzuje? Navyše väčšina z nich ešte cestuje načierno.