20 rokov prevádzky autobusov značky SOR v Bratislave

Cestujúcich bratislavskej MHD vozia autobusy značky SOR už 20 rokov.

Tento rok si pripomíname 20. výročie zaradenia prvých autobusov značky SOR do premávky v Bratislave. V tomto článku si postupne priblížime výrobcu, a vozidlá od prvých až po najnovšie elektrobusy. V závere článku je uvedený prehľad bratislavských vozidiel, ktoré po vyradení našli druhý domov v iných mestách.

Výrobca SOR

Spoločnosť SOR Libchavy, s. r. o., sídli v obci Libchavy v Českej republike. Spoločnosť sa pôvodne orientovala na poľnohospodársku techniku, z čoho vyplýva aj názov SOR – "Sdružení opravárenství a rozvoje". Po výrazných politických zmenách v roku 1989 začala spoločnosť meniť predmet svojej činnosti, a tak sa začína éra prvých autobusov tohto výrobcu. Spoločnosť začala vyrábať stavebné maringotky, ktoré mali pomôcť na stavbách pri očakávanom "boome" po zlúčení západného a východného Nemecka. Do spoločnosti nastúpili začiatkom 90. rokov 20. storočia bývalí zamestnanci českej Karosy, čo znamenalo transformáciu spoločnosti na výrobcu autobusov. V roku 1992 boli započaté práce na vývoji autobusu a spoločnosť sa tak mohla koncom roka 1993 pýšiť prvým prototypom malého autobusu – SOR C 7.5, ktorý bol pôvodne označovaný ako SOR 8.135, pričom číslo 8 označovalo dĺžku v metroch a trojčíslie za bodkou výkon motora v konských silách. Do Bratislavy boli dodané ako prvé autobusy typu SOR B 9.5, ktorých prototyp vznikol v roku 1998 a prvé mesto, kde začali premávať, bol Žďár nad Sázavou v Česku.

2000 – 2005: Začiatok midibusov v Bratislave

Prvými vozidlami značky SOR v Bratislave boli vozidlá radu SOR B 9.5, ktoré pre svoj vzhľad dostali prezývku „kinderko“. Išlo o 9,5 metra dlhé midibusy v bielo-červenom nátere, ktoré boli určené na menej vyťažené linky. Prvá trojica vozidiel prišla do Bratislavy už na jeseň roka 1999, avšak zaradená bola do premávky až 10. januára 2000, kedy sa dokončilo prečíslovanie autobusových liniek. Tieto vozidlá dostali evidenčné čísla 3501 – 3503 a boli zaradené do vozovne Krasňany, odkiaľ boli vypravované na linky 49 a 51.

V priebehu roka 2000 bolo zaradených postupne ešte ďalších 5 vozidiel, čo umožnilo vypravovanie aj na linky 35 41 a 58. V nasledujúcom roku pribudlo ďalších 6 vozidiel a tak ku koncu roka 2001 premávalo v Bratislave 14 vozidiel tejto značky. Tieto vozidlá sa od tých, ktoré boli dodávané v nasledujúcich rokoch líšili tým, že boli vybavené manuálnou 6-stupňovou prevodovkou od firmy Iveco a motorom Iveco-Fiat 8060.45 TCA spĺňajúcim emisnú normu Euro 2.

V nasledujúcich rokoch bolo postupne dodaných ďalších 19 vozidiel tohto typu. Tie avšak boli už vybavené automatickou 3-stupňovou prevodovkou VOITH DIWA.3E s hydrodynamickým meničom a motorom Iveco Tector spĺňajúcim emisnú normu Euro 3. V roku 2005 sa ukončila dodávka poslednej série týchto autobusov, ktoré sa však líšili od predošlých sérií novým vzhľadom zadnej masky, sedadlami značky STER a iným vzhľadom predných svetiel. 

Medzi vodičmi neboli tieto autobusy veľmi obľúbené, keďže kabínka vodiča bola v porovnaní s doposiaľ prevádzkovanými vozidlami podstatne menšia a zároveň bol zlý výhľad do spätného zrkadla v prípade plného vozidla. Na druhej strane sa však vozidlá vyznačovali svižným rozbehom a lepším tepelným komfortom, v porovnaní s vtedy prevádzkovanými autobusmi. 

Počet prevádzkových vozidiel značky SOR k 31.12.2005: 33

2006 – 2009: „Hrbáče“ dobývajú Bratislavu

Po vyše dvojročnej prestávke sa do Bratislavy dostalo ďalších 18 kusov autobusov značky SOR. Taktiež sa jednalo o 9,5-metrové midibusy, avšak tentokrát už boli v „low-entry“ vyhotovení. Oproti svojim predchodcom mali taktiež ekologickejší motor s normou Euro 4 a 6-stupňovú automatickú prevodovku Allison T280R. Dodané boli v červenom nátere s polepom „Little Big City“.

V roku 2008 pribudol do Bratislavy už tretí typ vozidiel značky SOR – typ C 10.5. Jednalo sa o 8 linkových vyskopodlažných vozidiel určených na regionálne linky, zájazdy a v neposlednom rade aj na medzinárodnú linku do Hainburgu. Tri z nich boli zakúpené v bielom nátere s celovozidlovou klimatizáciou a autoškolskou výbavou.

V roku 2008 sa uskutočnil tender na nákup 10-metrových autobusov, ktorý vyhral SOR Libchavy. Hneď začiatkom nasledujúceho roka prišlo do Bratislavy prvých 7 nových autobusov SOR BN 10.5. V prvých dňoch boli vypravované na linku 32, avšak po príchode nových 12-metrových vozidiel sa udomácnili na linkách 30 37 a 65. V priebehu roka 2009 prišlo ešte ďalších 25 vozidiel SOR BN 10.5. 

Zaujímavosťou pri vozidlách SOR BN 9.5 a 10.5 je fakt, že vozidlá s rozdielnou dĺžkou a kapacitou sú poháňané rovnakým motorom i prevodovkou. U vodičov neboli rovnako veľmi obľúbené, taktiež z dôvodu malej kabínky. Vozidlá sa pri nerovnostiach a v zákrutách výrazne hojdali, čo vyústilo do prezývky „hojdačka".

Počet prevádzkových autobusov značky SOR k 31.12.2009: 91

2010 – 2013: Obnova kĺbových vozidiel pod taktovkou SORu

Vo februári 2010 boli zaradené do premávky zvyšné dva SORy BN 10.5 z 3. série.

Koncom roka 2009 bol uzavretý tender na dodávku až 100 kusov nových kĺbových autobusov. Tender vyhral SOR Libchavy s typom SOR NB 18 City. Po Veľkej noci v roku 2010 boli dodané do Bratislavy prvé vozidlá. Vozidlá boli vybavené motorom FPT Industrial Cursor 8 s emisnou normou Euro 5 a automatickou prevodovkou ZF Ecomat 6HP. V roku 2010 bolo zaradených do premávky spolu 63 vozidiel tohto typu. Rozdelené boli do vozovní Petržalka, Trnávka a Jurajov dvor (tieto vozidlá boli 1.9.2011 preradené do vozovne Trnávka).

V letných mesiacoch roka 2010 boli dodané ešte posledné 4 kusy autobusov SOR BN 10.5, ktoré boli poslednými dodanými vozidlami radu BN do Bratislavy.

Rok 2011 sa niesol v duchu pokračujúcej dodávky vozidiel SOR NB 18 City. Do premávky bolo zaradených zvyšných 17 vozidiel z 2. série. V tomto roku prišlo po jedenástich rokoch aj k prvému vyraďovaniu autobusov SOR. Vozidlo #3502 po dvojročnom neúspešnom čakaní na opravu bolo vyradené z evidenčného stavu a vozidlo #3527 bolo po náraze do stĺpa trakčného vedenia na Záhradníckej ul. taktiež vyradené.

K Novému roku 2012 jazdilo v Bratislave už 80 zo 100 kĺbových SORov. Už 9. januára 2012 bolo zaradené do premávky vozidlo #2201, ktoré sa od svojich predchodcov líšilo použitým nového stropu v béžovej farbe, novými strešnými oknami a vnútorným bočným transparentom (tzv. teplomer). Vozidlo bolo najskôr zapožičané výrobcom, preto pôvodne jazdilo s českou poznávacou značkou. V máji 2012 bolo zaradených zvyšných 19 vozidiel, ktoré sa od #2201 líšili použitým sklenených stien medzi priestorom dverí a sedadlami. Nové vozidlá obdržali evidenčné čísla 1851 – 1858 a 2202 – 2212.

V roku 2013 výrobca dlhodobo zapožičal DPB jedno vozidlo typu SOR NB 18 City #1859 v bielom vyfarbení ako náhradu za vozidlá, ktoré boli posielané na spevnenie rámov k výrobcovi. Toto vozidlo si vyslúžilo prezývku „snehulienka“ a premáva ulicami Bratislavy dodnes. 

Počet prevádzkových autobusov značky SOR k 31.1.2013: 196

2014 – 2017: Začiatok autobusov normy Euro 6 

Rok 2014 sa niesol v duchu verejného obstarávania na nové autobusy, ktoré mali nahradiť dožívajúce Ikarusy. Víťazom verejného obstarávania na kĺbové autobusy sa stal opäť výrobca SOR s modelom SOR NB 18 City. Prvé autobusy boli dodané do vozovne Petržalka, kde obdržali evidenčné čísla 4241 – 4255, čím nadviazali na evidenčné čísla z prvej série. Vzápätí sa zaradili do vozovne Jurajov dvor aj ďalšie autobusy, ktoré dostali evidenčné čísla 2213 – 2222. V tom istom roku boli dodané zvyšné vozidlá, do Petržalky s číslami 4246 – 4270 a do vozovne Jurajov dvor s číslami 2223 – 2232. V roku 2014 došlo aj k vážnej dopravnej nehode vozidla #2212, pri ktorej vošiel autobus do jazdnej dráhy hasičského vozidla pri Tesco Lamač. Autobus bol následne opravený a uvedený naspäť do premávky.

Autobusy sa od predošlých sérií líšia doplneným kamerovým systémom v interiéri i exteriéri vozidla, hlásičom pre nevidiacich, ako aj mäkšími sedadlami pre cestujúcich. Vozidlá taktiež obdržali nové označovače, ktoré boli narozdiel od predošlých sérií dotykové, s možnosťou zakúpenia elektronického cestovného lístka. Vozidlá taktiež obdržali hlásiče zastávok, ktoré boli však často stíšené a preto o nich veľa cestujúcich ani nevedelo. V roku 2016 došlo k vážnej dopravnej nehode vozidla #1838 pri OC Bory Mall, ktorá si vyžiadala zranenia cestujúcich a zároveň prišlo k poškodeniu vozidla, ktorého oprava sa stala nerentabilná. Vozidlo bolo nakoniec v roku 2019 prvým vyradeným autobusom typu SOR NB 18 City v Bratislave.

Rok 2017 predstavoval začiatok USB nabíjačiek, výkonnejších klimatizácií či nových dizajnových prvkov v autobusoch SOR NB 18 City. Dodané boli posledné kĺbové vozidlá z dielne SOR, s evidenčnými číslami 2233 – 2251 pre vozovňu Jurajov dvor a pre petržalskú vozovňu sa ušli #4271 – 4274. Po dlhom čase dostala nové kĺbové vozidlá aj vozovňa Trnávka, konkrétne #1860 – 1868, čím sa uzavrela dodávka autobusov SOR NB 18 City do Bratislavy. Rok 2017 so sebou priniesol aj nové 12-metrové nízkopodlažné autobusy SOR NB 12 City. Autobusy obdržali motor Iveco Tector s emisnou normou Euro 6 a automatickú prevodovku ZF Ecolife. Vozidlá majú klimatizovaný interiér, USB nabíjačky a farebne odlíšené sedadlá pre vybrané skupiny cestujúcich, ako je tomu aj v autobusoch SOR NB 18 City z tohto roka. Autobusy NB 12 City obdržali evidenčné čísla v radoch #1021 – 1030 a #2031 – 2048. Dodávkou týchto autobusov sa zabezpečila výprava na linkách 29 37 a 65, čím sa postupne z ulíc začali vytrácať plynové Tedomy C 12 G. V roku 2017 si mohli cestujúci vyskúšať aj plynovú verziu autobusov NB 12 City - SOR NBG 12 City, ktorý dočasne premával v Bratislave. 

2018 – 2020: Začiatok elektromobility

Rok 2018 priniesol do Bratislavy prvé elektrobusy. Dodané boli dva typy elektrobusov z dielne výrobcu SOR. Menší, 8-metrový variant s označením SOR EBN 8 bol dodaný v počte 2 kusy, ktoré dostali čísla 3901 a 3902. Elektrobusy sú vybavené pantografom značky Cegelec a poháňané asynchrónnym motorom Pragoimex TAM 1052 C6A. Vozidlá sú vybavené štandardnými prvkami modernej MHD – USB nabíjačkami, klimatizáciou, farebne odlíšenými sedadlami pre vybrané skupiny cestujúcich, vnútorným farebným LCD panelom s informáciami pre cestujúcich, či hlásičom zastávok. Autobusy SOR EBN 8 sú vypravované na linky s nižšími kapacitnými nárokmi, resp. užším prejazdom v uličkách. Nasadzované boli pôvodne na linky 27 a 151. Súčasne boli do Bratislavy dodané aj  12-metrové elektrobusy SOR NS 12 Electric. Vozidlá majú rovnako bohato vybavený interiér ako ich kratší súrodenci. Autobusy SOR NS 12 Electric #3001 – 3002 sú od uvedenia do premávky, od 26. januára 2018, nasadzované primárne na delené služby, vzhľadom na ich dojazd na jedno nabitie. Išlo sa najmä o linky 52 53 56, no postupne s dodaním zvyšných vozidiel #3003 – 3016 aj na linky 20 29 37 43 65 80 a 94. V roku 2019 bolo vyhlásené verejné obstarávanie na nové kĺbové autobusy, v ktorom po dlhej dobe „monopolu" na kĺbové vozidlá nevyhrala spoločnosť SOR Libchavy. 

V súvislosti s autobusmi značky SOR je potrebné spomenúť aj dodávku 120 nízkopodlažných trolejbusov Škoda 30 Tr a 31 Tr s karosériami výrobcu SOR Libchavy (odvodené z autobusov typov NB 12 a NB 18), ktoré v súčasnosti tvoria kostru trolejbusovej dopravy v Bratislave.

Počet prevádzkových autobusov značky SOR k 31.1.2020: 263

Druhý život bratislavských SORiek

Viaceré autobusy značky SOR našli uplatnenie aj po vyradení z každodennej bratislavskej prevádzky. Niektoré vozidlá typov B 9.5, BN 9.5 a BN 10.5 priamo v bratislavskom dopravnom podniku slúžili a slúžia ako technologické vozidlá pri zimnej údržbe zastávok, či nakoľajovaní nízkopodlažných električiek. Spolu 16 vozidiel SOR B 9.5, BN 9.5 a BN 10.5 však bolo v rokoch 2019 a 2020 odpredaných iným dopravcom. Z týchto predaných autobusov už niektoré našli svoj druhý domov na Slovensku i v Českej republike.

Midibusy SOR B 9.5 #3530 – 3532, SOR BN 9.5 #3537 a 3539 a SOR BN 10.5 #3402, 3403 a 3421 odkúpil dopravca DZS-M.K. TRANS z Michaloviec, ktorý niektoré z nich po prelakovaní do svojho korporátneho náteru zaradil do prevádzky na linkách MHD v Humennom (3539, 3402) a Michalovciach (3532, 3537, 3402). Vozidlá SOR BN 10.5 #3406, 3418, 3421, 3428, 3432, 3434, 3436 a 3437 boli v rokoch 2018, resp. 2019 prenajaté Dopravnému podniku mesta Prešov, ktorý ich v uplynulých dňoch definitívne od DPB odkúpil, takže ešte nejaký ten rok budú voziť Prešovčanov. Autobus #3412 bol predaný do ČR, kde ho v súčasnosti prevádzkuje brniansky dopravca Libuše Mikší aj na linkách Pražskej integrovanej dopravy pod číslom 7980 v takmer nezmenenom vzhľade.

Bratislavská SORka #3537 žije druhý život v Michalovciach. Foto: Tomáš Mihalik

Komentáre

Pridať príspevok

Pridať odpoveď

Upraviť príspevok

Login
Heslo
K príspevku je možné pridať najviac 5 súborov vo formátoch JPG, PNG, GIF a PDF (max. 32 MB). Ku každému súboru je možné pripojiť bližší textový opis. Pridaním súborov súhlasíte s Podmienkami používania.
Fajn,ze v den vydania clanku 20r SORU v DPB, prisiel novy neSORkovy klbak. 😃
Pekný súhrn, len mi chýbala zmienka o testovaných vozidlách (kindervajco, Ekobus, EBN, prototyp NB18...)
Reakcia na: Viko #2:
Ten EKOBUS 10m to bola TOP tragedia. 😁
Pekný článok a zhrnutie, vďaka 🙂 Možno by ma ako laika zaujímalo, ako je to s obľúbenosťou autobusov SOR NB 18 u vodičov? Viem, že mnohí fanúšikovia dopravy ich veľmi nemusia, kvôli množstvu plastových prvkov a málo príťažlivému dizajnu, ale tak ich spokojnosť určite nie je primárnym cieľom verejnej dopravy... Skôr mi ide o praktické aspekty - osobne, ako cestujúci, mám napríklad strach z úrazu keď stojím v plnom voze a náhodou prešliapnem na nečakane zvlnenú podlahu (väčšinou to nevidno), členok má čo robiť...ale inak nie sú zlé. Vopred ďakujem za odpoveď.
Reakcia na: rosomak44 #4:
Nie som vodič z povolania, dokonca nemám ani skupinu D, ale na niekoľkých klobásach som išiel a nielen v Bratislave. Kĺbová SORka je pre mňa ako osobné auto – volant ide ľahučko, celkom pohodlne sa v nej sedí, osobne sa mi páči aj uchytenie pedálov zhora. Pár vecí mi prekážalo – dosť ťažko sa hádžu smerovky a zapína retardér, tie páčky sú vyslovene tvrdé. Keby som mal pracovať v DPB a dali by mi na výber, určite by som nechcel jazdiť napríklad na Urbanwayi alebo na CapaCity, kĺbová SORka by bola moja jednoznačná voľba.
Reakcia na: rosomak44 #4:
Najlepšie prirovnanie je škoda fabia v lepšej výbave. Nenadchne, občas prekvapí, ale neohuri.

Nesoferuje sa zle, len indikátor zalomenia vozu je v porovnaní s inými kĺbmi trochu citlivý.
Reakcia na: Ike #6:
Neviem, či je to úplne správne prirovnanie. Mal som tri jednotkové Fabie v maximálnej výbave, tú tretiu som kupoval po skončení výroby ako predvádzaciu z autosalónu, hoci som mal vtedy už nárok kľudne aj na Supa alebo Prassata, lebo to auto bolo proste dokonalé. Pravda, dnes už to také nie je, pretože už nie je dostatočný kmeň zákazníkov na malé auto bežnej značky vo vysokej cene a špičkovej výbave.
Reakcia na: rosomak44 #4:
Z hľadiska vodičov, čo na tom majú nalietané roky, tak:
Euro5 = lenivé pri akcelerácii, stráca sa im krútiaci moment, kamery vo vozidle väčšinou nemajú dobrý signál (zle urobená kabeláž = šum/nefunkčnosť obrazu), no ako hovoria tu diskutujúci - nenadchne, no ani nič iné vodič neočakáva od autobusu MHD
Euro6 = vyššia trieda výbavy v porovnaní s Euro5, motor má lepšiu dynamiku, spätné zrkadlo na úrovni rúk/hlavy je vec názoru, niektorým to vyhovuje viac, nakoľko to zasahuje do periférneho videnia, všeobecne najlepšie sa jazdí na 2233+ a 1860+, tie 2213-2232 sú už relatívne vergle.
Spoločne sa dá ale povedať, že kabína je celkom dobrá pre vodiča, chladnička na fľašu, veľa ukladacieho priestoru, prehľadný palubný počítač vozidla (nie BUSE), dobrá odhlučnenosť kabíny a pod., neviem čo ešte dodať. Keby niečo konkrétne, pýtaj sa.👍
Reakcia na: Ike #6:
Nesmieš ho tak lámať! 😂
Reakcia na: frenky #9:
Povedali mi, že mám krútiť kolieskom, tak som krútil 😅 😁 😆
Reakcia na: S499.1023 #7:
Možno som mal povedať Dacia Duster, ale neviem, my sme v rodine s Fabiou 1. generácie mali také zmiešané pocity. Prechádzali sme na ňu zo Škody Felicia v najzákladnejšej výbave a tu sme kupovali o stupeň nižšiu od fullky. No a nadšenie z vychytávok bolo prerušované sklamaním z nespoľahlivosti 🙂 Tak nejako vnímam SORky. Nadšenie zo solídneho nízkopodlažného vozidlového parku strieda sklamanie z lacného prevedenia. Ale účel to plní 🙂
Reakcia na: Ike #11:
Ja som na tých troch Fabiách celkove za 13 rokov mal jednu závadu (prasknutá hadica od posilňovača bŕzd). A všetky tri dodnes jazdia, tá najstaršia s vyše miliónom km a bez nejakej väčšej investície, druhá s 800 tisíc km a tretia s asi 600.
Tiež je otázka, čo znamená "o stupeň nižšia od fullky" - či Ambiente s motorom 1,4 55 kW a základnou cenníkovou výbavou alebo 1,9 TDI Elegance s nezakliknutou jednou položkou v príplatkoch.
Ďakujem za zaujímavý článok. Ocenil by som, ak by sa autor aspoň čiastkovo zmienil aj o vlastníckom pozadí firmy a z toho vyplývajúcich možných "zaujímavých" súvislostiach.
Reakcia na: gejza #13:
Môžeš takýmto článkom prispieť. Aj článkom o temnom pozadí developerov a prednostiach minulého režimu. Keď sa budeš snažiť, mohol by si sa stať dekanom filozofickej fakulty v Prahe.
Reakcia na: S499.1023 #14:
On a dekanom Filozofie v Prahe? To ani omylom. On už keď má ísť niekam za Fresh market, tak má pocit, že opúšťa rodnú viesku a má z toho adekvátnu traumu.
Reakcia na: S499.1023 #14:
Nakoľko nedisponujem literárnym talentom, radšej poskytnem námety na tvorbu iným autorom.
Reakcia na: S499.1023 #12:
Mali sme verziu Comfort rv. 2001. Vyrobená bola asi v piatok 13. pred striedaním šícht. Najprv nám zrušili plánované prevzatie z dôvodu, že vozidlo prišlo bez volantu, potom o 2 týždne, keď už prišlo v poriadku, tak úplne v poriadku nebolo - malo žltý tapacír miesto objednaného modrého - ale malo tónované sklá, tak sme sa nechali prehovoriť a zobrali ho. Po troch rokoch v aute začala diskotéka, kontrolky náhodne blikali (a vo Fábii aj pípali) hoci to nedávalo zmysel. Geometria bola pošahaná, lebo dlhodobo auto ťahalo doľava, viacero autorizovaných servisov nevedelo prísť na to pre čo (časť diagnostiky sme mali zadarmo). Potom v jednom niečo spravili a ťahalo to doprava. Pri riešení jeden z kontroliek nám v 2006 povedali, že treba rozobrať motor. Bol to koniec škodoviek v našej rodine, Fabku sme celkom dobre predali a presedlali na Japoncov.
Reakcia na: Ike #17:
Všetkému by som veril, všeličo sa môže stať ale vozidlu bez volantu nie - jednak KAŽDÉ auto vo fabrike absolvuje krátku skúšobnú jazdu, jednak ako by sa dostalo na náves či vagón? To bola výhovorka predajcu. Pri prvej Fabii mi tiež miesto 1,9 TDI Elegance vnucovali 1,9 SDI Classic s tým, že "hladký" diesel je nesmrteľný a tie poťahy zo šmirgľovitej látky vydržia viac. A po urgencii pri objednávke Oktávky najprv povedali veľa absurdných výhovoriek a až potom sa priznali, že to auto proste zabudli objednať. Vtedy to bola pre mňa výhoda, lebo medzitým začali vyrábať RS, kde som za menej peňazí dostal všetko, čo som mal naklikané v príplatkoch a silnejší motor k tomu.