Projektant sa pri návrhu riešenia na elimináciu nízkofrekvenčného hluku inšpiroval v susednej Viedni.
V týchto dňoch sa na stavbe Karlovesko-dúbravskej električkovej radiály začína budovať nový koľajový zvršok v úseku medzi tunelom a Jurigovým námestím. V celej dĺžke bude nový zvršok opäť typu pevná jazdná dráha, pričom časť bude pokrytá vegetačným krytom (rozchodníkom) a časť bude s betónovým povrchom. Tento typ zvršku bol použitý aj v úsekoch Jurigovo nám. - Kútiky a Harmincova - Hanulova. Keďže sa však po sprevádzkovaní prvej etapy zmodernizovanej trate v Karlovej Vsi objavil rušivý nízkofrekvenčný (ľudovo dunivý) hluk pri prejazde električiek, hľadalo sa riešenie, ako tomuto problému predísť v poslednom modernizovanom úseku medzi tunelom a Jurigovým námestím.
Doteraz sa pevná jazdná dráha budovala tak, že na uvalcovanú vrstvu štrkového lôžka sa položila v celej šírke trate vrstva drenážneho betónu, na ktorú sa taktiež v celej šírke uložili antivibračné rohože. Následne bola pre každú koľaj samostatne zrealizovaná železobetónová nosná doska a nakoniec bol zriadený zelený, alebo betónový kryt trate. Pôvodná konštrukcia koľajového spodku a zvršku je zrejmá napríklad na tejto fotografii.
Magistrát sme požiadali o priblíženie nového riešenia, ktoré by malo zabezpečiť odstránenie spomínaného nízkofrekvenčného hluku. "Skrátili sa dosky pevnej jazdnej dráhy z 24 m na 6 m a antivibračná rohož sa premiestnila pod drenážny betón, ktorý sa rozdelil na 2 samostatné celky. Každá koľaj tak bude fungovať samostatne. Tým, že meníme akustické vlastnosti dráhy, už by sa nemal objaviť nízkofrekvenčný hluk ako v Karlovej Vsi," priblížila nové riešenie hovorkyňa magistrátu hlavného mesta Katarína Rajčanová. Nový spôsob konštrukcie (s výnimkou skrátenej dĺžky nosných dosiek) je možné vidieť na tomto zábere a porovnanie pôvodného a nového uloženia antivibračných rohoží.
Na otázku, či je takéto riešenie niekde v praxi overené, hovorkyňa hlavného mesta odpovedala, že projektant navrhol toto riešenie na základe konštrukcií električkových tratí, ktoré sa používajú v hlavnom meste Rakúska. Či sa toto riešenie osvedčí aj v Bratislave, sa dozvieme najskôr v septembri po spustení električkovej dopravy do Karlovej Vsi.
Doteraz však nie je jasné, či a ako sa odstráni problém s dunivým hlukom v úseku medzi Jurigovým námestím a Kútikmi. Podľa doterajších vyjadrení zhotoviteľ a projektant stále hľadajú riešenie. Medzitým zhotoviteľ začal realizovať aj vrchný zelený kryt v úseku medzi Jurigovým nám. a zastávkou Nad lúčkami, kde nestihol byť zrealizovaný v minulom roku. V miestach, kde doteraz chýbala podkladová vrstva pre rozchodník, sa opäť použil riečny štrk (okruhliaky) namiesto naprojektovanej štrkodrvy. Zaujímali sme sa tiež preto, či už mesto preverilo vhodnosť tohto materiálu (magistrát nás o preverovaní informoval už začiatkom novembra 2019) a či mesto vyvodí voči zhotoviteľovi sankcie za túto zmenu. "Uvedený materiál (okruhliaky) má vyššiu priepustnosť ako pôvodný materiál. Sankcie nie je možné uplatniť, avšak v prípade, že sa preukáže nevhodnosť tohto materiálu, bude na náklady zhotoviteľa vymenený," uviedla hovorkyňa magistrátu Bratislavy.
Doplnené: Od 17. júna prebieha na úseku od Jurigovho nám. po Kútiky oprava vlnitých zvarov koľajníc, ktoré boli taktiež zdrojom hluku pri prejazde električiek. Brúsenie prebieha opäť ručným spôsobom za pomoci benzínovej brúsky.
Solider
Na vrstve drenážneho betónu je položená antivibračná rohož, na nej separačná fólia, na ktorej je položená jedna kari sieť, na ktorú sa položilo 250 mm betónu. Duní to tam? Nie.