Električková trať je súčasťou Špitálskej ul. už 120 rokov

Prvá električková trať na Špitálskej ulici bola postavená v roku 1897. Bola súčasťou tzv. odbočnej trate, ktorá viedla zo začiatku Špitálskej ul. cez dnešné Americké a Odborárske nám. na Krížnu ulicu, kde končila pred križovatkou s Legionárskou ulicou pri niekdajšej železničnej stanici Považskej železnice (neskôr Filiálna stanica, dnes historická budova stanice Konskej železnice). Električky po nej začali premávať v januári 1898. Počas svojej 120-ročnej existencie patrila medzi najdôležitejšie a najvyťaženejšie trate v Bratislave. S výnimkou dvoch väčších rekonštrukcií v rokoch 1988 a 2017 nikdy nebola premávka električiek na Špitálskej ul. na dlhší čas prerušená.

Výstavba trate na Špitálskej

Prvá administratívna pochôdzka električkovej trate cez Špitálsku na Krížnu ulicu sa uskutočnila 23. júla 1894. Samotná výstavba trate prebehla až v roku 1897. Pôvodné plány počítali so sprevádzkovaním električkovej dopravy po tejto trati už v polovici decembra 1897, ale pre oneskorené dodanie troch nových električiek (Ganz #10 – 12) sa otvorenie trate presunulo až na január 1898. Technicko-policajná prehliadka odbočnej trate k Filiálnej stanici sa pred jej sprevádzkovaním uskutočnila 19. januára 1898, spolu s pochôdzkou odbočnej trate k Novomestskej stanici cez Dostojevského rad na Karadžičovu ul., ktorej výstavba prebehla taktiež v roku 1897.

Trať bola jednokoľajná a pôvodne sa na nej nachádzali tri výhybne – na začiatku Špitálskej ulice, na jej konci pri budove Aspremontovho paláca (dnes dekanát Lekárskej fakulty Univerzity Komenského) a na konečnej zastávke na Krížnej ulici.

Pôvodná jednokoľajná trať na Špitálskej ul.
Slávnostné otvorenie trate k Filiálnej stanici sa uskutočnilo 20. januára 1898. Nová električková trať sa v tento deň stretla s veľkým záujmom obyvateľov. Aby sa predišlo nehodám, hlavný mestský kapitán vydal nariadenie, podľa ktorého od tohto dňa mohli konské povozy zastavovať za účelom kŕmenia koní len na pravej strane Špitálskej ulice (v smere od Kamenného nám. k Rajskej ul.). Na ľavej strane ulice mohli povozy zastavovať len na čas nevyhnutný na naloženie a vyloženie nákladu. Špitálska ulica v tom čase vyzerala úplne inak ako dnes, z vtedajšej zástavby od Kamenného námestia po Americké námestie sa zachovalo len niekoľko pôvodných objektov.

Od roku 1911 trať na Špitálskej využívali aj robotnícke električkové vlaky k Dynamitke tvorené veľkými päťokennými vozňami Ganz. Na tento účel bola vybudovaná koľajová spojka medzi Špitálskou a Radlinského ul. cez dnešné Americké námestie (vtedy Endlicherova ul.). Električkové vlaky sa tak mohli vyhnúť väčšiemu stúpaniu po trati cez Námestie SNP.

Do roku 1921 mala električka na Špitálskej ul. päť zastávok - na začiatku Špitálskej ul., pri Rajskej ul. (vtedy Reichardova ul.), pri Mariánskej ul., pri Lazaretskej ul. a na konci Špitálskej ul. pri Štátnej nemocnici (dnes Univerzitná nemocnica Staré Mesto). V roku 1921 prebehla reorganizácia siete električkových zastávok, po ktorej zostali na Špitálskej len tri zastávky, zastávky pri Rajskej a Lazaretskej ul. boli zrušené. Na trati k Filiálnej stanici premávali spravidla dve električky s 10-minútovým intervalom medzi spojmi.

Zdvojkoľajnenie trate

V súvislosti so zlým stavom celej koľajovej siete električiek na začiatku 20-tych rokov 20. storočia sa podnik rozhodol zrušiť električkovú trať na dnešnej Obchodnej ulici (v prevádzke bola od roku 1899) a premávku medzi Račianskym mýtom a Námestím SNP presmerovať cez Špitálsku ulicu. Aby však trať na Špitálskej zvládla zvýšenú premávku električiek, bolo potrebné túto trať zdvojkoľajniť.

Výstavba druhej koľaje prebehla v roku 1926. Prestavba trate prebiehala bez prerušenia premávky električiek. Trať pozostávala zo žliabkových koľajníc uložených na upravenom štrkovom lôžku a navzájom prepojených priečnymi oceľovými spojkami, ktoré udržiavali správny rozchod. Koľajnice boli spájané zváraním pomocou termitu (zváranie koľajníc sa začalo v Bratislave používať v roku 1925). Vydláždenie trate bolo prevedené kamennými kockami.

Výstavba dvojkoľajnej trate na dnešnom Americkom námestí v roku 1926
Foto © DPB, archív

Premávka po dvoch koľajách začala 25. júla 1926, kedy okrem linky B k Filiálnej stanici začali cez Špitálsku premávať aj linky C a D na Račiansku ulicu. Dvojkoľajný úsek bol od spodnej časti Nám. SNP po Štátnu nemocnicu, vrátane koľajového rozvetvenia. Smerom na Krížnu ul. aj Radlinského ul. pokračovali trate jednokoľajne (Krížna zdvojkoľajnená v roku 1929, Americké nám. – Radlinského v roku 1952). Vzhľadom na vtedajšiu úzku šírku Špitálskej ul. bola trať medzi Lazaretskou a Rajskou po zdvojkoľajnení vedená popri pravom okraji ulice pri pohľade smerom do centra mesta. Hoci dnes je v tejto časti ulica široká, až do roku 1973 sa tu nachádzala jedna z dominánt Špitálskej ul. – Svätoplukova (predtým Špitálska) kasáreň.

Po zdvojkoľajnení trate bola zastávka električiek presunutá zo začiatku Špitálskej ulice do spodnej časti Nám. SNP, kde bola zriadená prestupná zastávka medzi linkami A, B, C a D. Zastávka pri Štátnej nemocnici bola preložená z konca Špitálskej ul. do križovatky pred nemocnicou. Zastávka Mariánska bola preložená k Lazaretskej ul. pred novopostavenú budovu Policajného riaditeľstva (do užívania odovzdanú v novembri 1925).

Dvojkoľajná trať so zastávkou pri budove Policajného riaditeľstva
Foto © Matej Kavacký, zbierka

Ďalšie úpravy trate

Menšia úprava trate na Špitálskej sa uskutočnila v lete 1951, kedy sa vybudoval kompletný koľajový triangel v dolnej časti Námestia SNP. Po prvý raz tak bola možná aj priama premávka električiek z východnej časti mesta na Hlavnú stanicu. Do tohto času bol pri cestovaní v tejto relácii potrebný prestup medzi linkami v prestupnom termináli v dolnej časti Námestia SNP, keďže neexistovala spojka medzi Špitálskou a Námestím SNP. Výstavba triangla sa realizovala za plnej premávky električiek. Po jeho dokončení bola od 5. septembra 1951 linka 2 presmerovaná do trasy Mierová kolónia – Hlavná stanica. Pri tejto úprave sa zároveň zrušil trojkoľajný prestupný terminál v dolnej časti Námestia SNP (vybudovaný v roku 1938) a zastávky boli preložené na začiatok Špitálskej ul. a Námestie SNP.

Zastávka Kamenné nám. na začiatku Špitálskej ul. bola v priebehu 1960-tych rokov zrušená a v smere od Šafárikovho nám. bola vybudovaná zastávka na Štúrovej ul. pred "Luxorkou", v opačnom smere bola zastávka až na Jesenského ulici. Prvá z nich bola v rámci prestavby dopravného uzla v dolnej časti Nám. SNP v roku 1971 presunutá pod "Manderlák", kde zotrvala až do roku 1998.

Zastávka pri nemocnici na konci Špitálskej ulice
Foto © Matej Kavacký, zbierka

V druhej polovici roka 1970 prebehla oprava Špitálskej ulice (vtedy ul. Československej armády). V rámci tejto opravy sa opravila aj električková trať. Povrch vozovky a koľajníc sa zmenil z kockovej dlažby na asfaltový. Trať však naďalej (až do roku 1988) viedla medzi Lazaretskou a Rajskou po ľavom okraji ulice.

V roku 1973 bola na Špitálskej v mieste, kde sa dnes nachádza parkovisko pred ministerstvom práce, zbúraná budova Svätoplukovej kasárne. Po rozšírení ulice v tejto časti sa zastávka električiek v smere na Americké nám. preložila spred vyústenia Lazaretskej ul. k Mariánskej ul. (na úrovni dnešnej zastávky), pričom bol vybudovaný aj väčší nástupný ostrovček. V smere do centra zostala zastávka pri budove "U dvoch levov".

Električková trať viedla v rokoch 1926 - 1988 čiastočne po pravej strane ulice v smere ku Kamennému nám.
Foto © Jan Horník

V mieste pôvodných zastávok na oboch koncoch Špitálskej ulice boli zriadené pracoviská výhybkárov, ktorí električkám prestavovali výhybky pred Námestím SNP, resp. pred Americkým námestím. Výhybka na Kamennom nám. bola po roku 1974 preložená spred križovatky pred kostol sv. Ladislava a vybudovaná bola tretia koľaj odbočujúca na Námestie SNP, aby sa zabezpečila lepšia plynulosť premávky električiek cez vtedajšiu rušnú svetelnú križovatku na Kamennom námestí. Búdka pre výhybkára sa presunula z ostrovčeka na chodník pri kostole. Neskôr bolo zavedené diaľkové prestavovanie výhybky iba z električiek cez trolejový kontakt. Výhybkárska búdka pred Americkým námestím prežila až do druhej polovice 80-tych rokov.

Zastávku Kamenné nám. najskôr nahradila výhybkárska búdka, neskôr tu bola vybudovaná tretia koľaj (odbočka na Námestie SNP)
Foto © Jan Horník
Výhybkárska búdka na konci Špitálskej ul. pred Americkým nám.
Foto © Jan Horník

Až do začiatku roka 1980 prechádzala Špitálskou ulicou väčšina električkových liniek, keďže v tom čase to bolo jediné prepojenie východnej časti mesta s centrom, západnou časťou aj Hlavnou stanicou. Výnimkou bola linka 1 premávajúca z Hlavnej stanice cez Nám. SNP do Karlovej Vsi. V období od 16. augusta 1979 do 1. januára 1980 po zrušení električkovej trate na Hlavnú stanicu cez Štefánikovu ul. a pred otvorením trate cez Štefanovičovu ul. (tzv. priečna os) premávali po Špitálskej dokonca všetky električkové linky (linky 1 až 9). Neskôr bola časť liniek presmerovaná na Hlavnú stanicu po novej trati cez Štefanovičovu ul. a ďalšia časť liniek zo Špitálskej ul. začala od roku 1981 premávať po novovybudovanej trati cez Obchodnú ulicu.

Stav trate pred veľkou rekonštrukciou v roku 1988
Foto © Jan Horník

Celková rekonštrukcia trate v roku 1988

V roku 1988 prebehla prvá veľká a niekoľko rokov odkladaná rekonštrukcia električkovej trate na Špitálskej ulici s úplnou výlukou električiek. Počas výluky boli niektoré električkové linky (4 a 12) presmerované cez Obchodnú ulicu, linky 6 a 7 boli zlúčené do jednej premávajúcej mimo centra (linka 7 ŽST Vinohrady – ŽST Nové Mesto) a dve linky (10 a 11) boli dočasne zrušené. Presmerovanie všetkých liniek cez Obchodnú ulicu nebolo možné, keďže väčšie množstvo električiek by daný úsek z hľadiska napájania nezvládol. Okrem električkovej trate boli komplexne zrekonštruované aj inžinierske siete, verejné osvetlenie a vozovka. Podľa vtedy platnej vyhlášky o limite stavieb mala celá rekonštrukcia Špitálskej ulice trvať 25 mesiacov, zainteresovaní sa však zaviazali skrátiť dĺžku rekonštrukcie na 3 mesiace. Rekonštrukcia celej ulice trvala od 18. júla do 26. októbra 1988.

Aby mohla byť aj počas rekonštrukcie električkovej trate zachovaná premávka trolejbusov cez Americké námestie, bola vybudovaná dočasná preložka trolejového vedenia v smere z Mickiewiczovej na Záhradnícku tak, že trolejbusy pokračovali z Mickiewiczovej priamo a električkovú trať prekrižovali až na úrovni čerpacej stanice. Zachovaná bola aj premávka trolejbusov cez križovatku Špitálska – Ulica 29. augusta.

Počas rekonštrukcie trate na Americkom nám. bolo dočasne preložené trolejové vedenie, aby mohla byť zachovaná premávka trolejbusov
Foto © Jan Horník

Rekonštrukcia električkovej trate priniesla niekoľko noviniek. Nová trať v dĺžke 790 metrov bola vybudovaná zo žliabkových koľajníc upevnených na železobetónových paneloch VÚIS (Výskumný ústav inžinierskych stavieb) s priečnymi žliabkami, ktoré boli v Bratislave použité po prvý raz. Panely mimo plánu vyrobila pre Bratislavu Železniční a průmyslová stavební výroba v Uherskom Ostrohu v počte 372 kusov. Medzi koľajnicu a panel bol vložený gumený tlmiaci pás a trať bola zakrytá asfaltovým krytom. Zaujímavou novinkou bolo zriadenie vyhrievaného nástupného ostrovčeka zastávky Mariánska pri "Dvoch levoch". Vyhrievanie bolo zabezpečené káblami zaliatymi do betónu a riadené termostatom. Temperovanie ostrovčeka začínalo pri teplote 3°C. Zásadnou zmenou bolo preloženie trate do stredu vozovky v úseku, kde predtým viedla popri ľavom okraji ulice, čím sa v celej dĺžke oddelila od cestnej komunikácie. "Úzke hrdlo" na vozovke však dodnes zostalo pred zastávkou Mariánska v smere do centra mesta.

Výstavba novej trate na Špitálskej ul. v lete 1988
Foto © Jan Horník

Čiastkové opravy a úpravy trate po roku 1988

V roku 1998 bola zrealizovaná rekonštrukcia koľajového triangla v spodnej časti Námestia SNP, vrátane trojkoľajného úseku na začiatku Špitálskej ulice. Pri rekonštrukcii bola výhybka spred kostola sv. Ladislava preložená ďalej do Špitálskej pred dom č. 9, čím sa predĺžil trojkoľajný úsek. Na zakrytie rekonštruovaného úseku bola použitá zámková dlažba. Súčasťou rekonštrukcie bolo preloženie zastávky Kamenné námestie v smere od Štúrovej ulice spod "Manderláku" na začiatok Špitálskej ulice. Absentujúca zastávka Kamenné nám. v opačnom smere bola provizórne zriadená až v auguste 2016, keď sa po sprevádzkovaní novej trate do Petržalky ukázalo, že električky linky 3 medzi zastávkami Mariánska a Šafárikovo nám. premávajú centrom bez zastavenia.

Zastávka Kamenné nám. na Špitálskej ul. vybudovaná v roku 1998
Foto © Richard Hudec

Od začiatku 21. storočia sa stav električkovej trate na Špitálskej postupne zhoršoval. V roku 2002 boli vymenené opotrebované výhybky pred Americkým námestím a v roku 2007 sa čiastočne opravil oblúk zo Špitálskej smerom k Odborárskemu námestiu. V auguste 2011 sa opravil aj koľajový oblúk pri vyústení Lazaretskej ulice. Na trati čoraz častejšie pribúdali zlomy koľajníc, trať sa zvlnila a asfaltový kryt sa postupne rozpadával. K prepotrebnej rekonštrukcii trate sa pristúpilo až v roku 2017, kedy si havarijný stav trate už vyžiadal zníženie rýchlosti električiek na niektorých úsekoch na 10 km/h.

Výmena výhybiek pred Americkým nám. v roku 2002
Foto © Erik Žiak
Nové električky na opotrebovanej trati v roku 2016
Foto © Max

Rekonštrukcia trate v roku 2017

Projekt opravy trate na Špitálskej v roku 2017 bol vypracovaný s ohľadom na zachovanie pôvodného smerového a výškového vedenia trate. Použitá však bola nová konštrukcia zvršku električkovej trate pozostávajúca z pevnej jazdnej dráhy s monolitickou betónovou doskou. Súčasťou rekonštrukcie malo byť aj preloženie zastávky Mariánska v smere do mesta za vyústenie Mariánskej ulice s vybudovaním nástupišťa tzv. viedenského typu (zvýšený jazdný pás vozovky). Rekonštruovaný úsek začínal za zastávkou Kamenné námestie smerom von z mesta a končil v križovatke na Americkom námestí. Rekonštrukcia križovatky na Americkom nám. spolu s jej úpravou bola pôvodne zahrnutá do projektu modernizácie Ružinovskej radiály, ale pre nejasný termín jej realizácie sa napokon zrealizovala iba jej oprava spolu s opravou Špitálskej ulice v pôvodných parametroch.

Oprava bola rozdelená do dvoch častí, prvá od Kamenného nám. po križovatku s Ul. 29. augusta a druhá od Ul. 29. augusta po križovatku na Americkom námestí, aby bola zachovaná možnosť prejazdu trolejbusov vždy aspoň jednou križovatkou. Prvá etapa rekonštrukcie začala 1. augusta 2017 (s výlukou trolejbusov na Ul. 29. augusta od 7. augusta). Druhá etapa opravy s výlukou trolejbusov na Americkom námestí prebiehala od 16. októbra. Súčasne prebiehalo aj dokončovanie prác v prvom úseku.

Výstavba pevnej jazdnej dráhy na Špitálskej ul.
Foto © Matej Kavacký

Priebeh rekonštrukcie narušili obyvatelia Špitálskej ul., ktorí nesúhlasili s vybudovaním zastávky Mariánska pred svojimi domami. V odvolacom konaní ministerstvo dopravy zrušilo vydané stavebné povolenie na opravu trate a nariadilo zastaviť stavebné práce. Z uvedeného dôvodu bola od 12. do 25. septembra 2017 oprava trate pozastavená. Pred zastavením prác stihla byť dokončená oprava priecestia v križovatke s Ul. 29. augusta, takže premávka trolejbusov mohla byť od 17. septembra obnovená.

Rekonštrukčné práce sa obnovili od 26. septembra na základe ohlášky tzv. zabezpečovacích prác, aby sa predišlo možnému kolapsu električkovej dopravy na preťaženej Obchodnej ulici v zimnom období. Zároveň bol upravený projekt opravy trate na Špitálskej, z ktorého bolo vypustené vybudovanie zastávky Mariánska v novej polohe v smere do centra mesta, avšak súčasne bez obnovenia pôvodnej zastávky. Nové stavebné povolenie bolo vydané krátko pred ukončením celej rekonštrukcie 13. novembra 2017. Rekonštrukcia električkovej trate prebiehala do 24. novembra, kedy bola zároveň vykonaná technicko-bezpečnostná skúška trate s električkami Škoda 30T ForCity Plus. Následne bola od 25. novembra sprejazdnená križovatka na Americkom nám. pre trolejbusy. Premávka električiek po Špitálskej ul. bude obnovená po vydaní príslušných povolení Bratislavským samosprávnym krajom.

Križovatka na Americkom nám. krátko pred dokončením rekonštrukcie
Foto © Matej Kavacký

Opravená trať pozostáva z pevnej jazdnej dráhy v celom rekonštruovanom úseku. Pri upevňovaní koľajníc k podkladovej betónovej dosky bol použitý systém Rheinfeder. Pri výstavbe trate boli použité tlmiace prvky, ktoré by mali znížiť hlučnosť pri premávke električiek. Vrchný kryt trate bol zhotovený z asfaltového betónu, okrem priecestia v križovatke s Ul. 29. augusta, kde bol použitý kryt z cementového betónu a krátkeho úseku pri Kamennom nám., kde bola zachovaná zámková dlažba. Medzi vozovkou a električkovou traťou bol po oboch stranách vytvorený pás z kamenných kociek. Trolejové vedenie zostalo v rekonštruovanom úseku pôvodné, s výnimkou trolejovej križovatky električka-trolejbus v križovatke Špitálska – Ul. 29. augusta, ktorá bola vymenená za novú. Nové elektricky prestavovateľné výhybky na Kamennom nám. a na Americkom nám. sú vybavené aj možnosťou automatického prestavovania bezdrôtovým komunikačným systémom VETRA od českej firmy Elektroline. Zníženie hlučnosti pri prejazde električiek oblúkmi v križovatke na Americkom námestí by mali zabezpečiť mazacie zariadenia RME 235 Duo Pack od firmy Railtec z Ostravy, ktoré budú inštalované v koľajniciach.

Na zrekonštruovanej zastávke Mariánska v smere k Americkému nám. boli osadené prístrešky pre cestujúcich a elektronická informačná tabuľa zobrazujúca odchody najbližších spojov. Zastávka Mariánska v smere ku Kamennému námestiu bude vybudovaná dodatočne, pravdepodobne v pôvodnej polohe pri budove Policajného riaditeľstva.

Zrekonštruovaná zastávka Mariánska
Foto © Matej Kavacký

Krátko pred ukončením rekonštrukcie električkovej trate mesto zabezpečilo aj opravu asfaltového krytu vozovky na Špitálskej ul. od Kamenného námestia po Americké námestie.

Záver

Poslednou rekonštrukciou trate na Špitálskej ulici sa odstránil dlhodobo nevyhovujúci stav tejto trate, čo určite prispeje ku komfortnejšej preprave električkami v centrálnej mestskej oblasti. Zároveň sa však nevyužila príležitosť na zlepšenie niektorých nedostatkov tejto trate, čo by mohli oceniť nielen cestujúci, ale aj obyvatelia a ostatní účastníci cestnej premávky.

"Úzke hrdlo" na vozovke zostalo aj po rekonštrukcii trate
Foto © Matej Kavacký
 

Komentáre

Pridať príspevok

Pridať odpoveď

Upraviť príspevok

Login
Heslo
K príspevku je možné pridať najviac 5 súborov vo formátoch JPG, PNG, GIF a PDF (max. 32 MB). Ku každému súboru je možné pripojiť bližší textový opis. Pridaním súborov súhlasíte s Podmienkami používania.
Vďaka za zaujímavý a vysvetľujúci článok. Táto veta v ňom však nedáva zmysel : "Zároveň sa však nevyužila príležitosť na zlepšenie niektorých nedostatkov tejto trate, čo by mohli oceniť nielen cestujúci, ale aj obyvatelia a ostatní účastníci cestnej premávky". Čo sa tým myslí? Vďaka vopred.
Reakcia na: johnnyjanko #15:
Na tom Americkom je to ale dané tvarom križovatky vzdialenosťou chodníka, trolejovou križovatkou - to je práve miesto, kde je to opodstatnené.
Reakcia na: S499.1023 #14:
Áno, pochopil si ma úplne presne. Presne tieto miesta mám na mysli, a ešte predsa aj na Americkom námestí je to tak. Už som raz počul také vysvetlenie, že je to asi preto, aby kríženie koľají nebolo v oblúku, ale nedávalo mi to celkom zmysel, pretože v iných mestách (a ani na mnohých miestach v BA) to tak nie je. Teraz už mi je to jasnejšie. ? Akurát škoda, že na tej Špitálskej to tak naďalej zostane...
Reakcia na: Jojan #12:
Ja viem (asi) na čo Johnnyjanko naráža - kedysi mal niekto (asi Ing. Trabantík) z koľajových tratí DPB názor, že kríženie nesmie byť oblúkové, takže koľaj odbočila výhybkou, priamym krížením prekročila vedľajšiu koľaj a potom sa lámala do o to ostrejšieho oblúka. Nepamätám si teraz z hlavy ale vyzeralit tak napríklad oblúky pri tuneli (teraz je už vyústenie trate z tunela smerom k PKO inde, takže asi sa to už zmenilo), na Krížna x Vazovova, Radlinského x Vazovova a všelikde inde.
Reakcia na: Jojan #12:
Ospravedlňujem sa za niektoré preklepy, písané v rýchlosti ?
Reakcia na: johnnyjanko #10:
A ktoré miesta v bratislavskej koľajovej sieti sa ti zdajú také kostrbaté? Ja viem v súčasnosti iba o jednom: oblúk v blízkosti obratiska v karlovej Vsi. V minulosti bol jeden taký oblúk na zastávke Pionierska, v smere do centra ale už je pár rokov opravený. Iné miesta ma nejako nenapadajô. To, že nie každý oblúk je pravidelný a má celý čas rovnaký polomer, môže byť aj zložitou krivkou, kvôli prispôsobeniu sa v teréne.
Tie "iné" výhybky sú už aj v Bratislave. Okrem prostějovských sú aj pražské, napr. čerstvo nové na trati cez Špitálsku ulicu (Kamenné nám, Metropolka aj Vazovova).
Reakcia na: johnnyjanko #10:
1) Praha mala vlastného výrobcu - Rustonku. Oni používali aj výhybky inej konštrukcie.
2) Možno mali trate projektované tak, aby to s typovými konštrukciami vyšlo.
Reakcia na: S499.1023 #5:
Zaujímavé, ďakujem. Napadli mi k tomu dve otázky:

1. Keď Praha mala iného dodávateľa, prečo si ho nemohli vybrať aj iné mestá? Že by Praha dostala nejakú super výnimku na dovoz výhybiek zo západu? To asi sotva, predpokladám, že aj Praha mala československého dodávateľa, alebo aspoň z východného bloku.

2. Žil som pár rokov v Brne, a podobné oblúky som tam nikde nevidel. Ako je to možné? Boli tam vôbec niekedy oblúky "bratislavského typu"? Alebo už sú všetky také úseky dávno vymenené a s novou geometriou?
Parádny článok, ako vždy! ? Vďaka zaň, Maťo a držím Ti palce pri tvorbe ďalších takých. ?
Reakcia na: TeBeCe #4:
vďaka
Reakcia na: S499.1023 #6:
To sú detaily, ktoré sú pre mňa "električkového lúzera" nepodstatné ?
Reakcia na: trolejbus6207 #3:
Pár pripomienok (len detaily):
"prepojených priečnymi oceľovými spojkami, ktoré udržiavali správny rozchod" - prepojených rozchodnicami.
"Vydláždenie trate bolo prevedené kamennými kockami" - Trať bola vydláždená kamennými kockami (prevádzame deti cez ulicu).
"úzku šírku Špitálskej" - malú šírku Špitálskej, oxymoron.
"pribúdali zlomy koľajníc" - pribúdali lomy koľajníc.
Reakcia na: johnnyjanko #2:
Bolo to spôsobené tým, že okrem Prahy všade dodával výhybky jeden monopolný dodávateľ (Železárna Prostějov), ktorý odmietal robiť konštrukcie na mieru, takže sa muselo stavať z typových výhybiek ako na železnici.
Reakcia na: trolejbus6207 #3:
opravene. ?
Matej, ako obyčajne skvelý článok, vďaka za poučné čítanie ? ? ?

V odseku "Čiastkové opravy a úpravy..." je jedna malá nepresnosť - dočasná zastávka pri OUSA parkovisku vznikla minulý rok, treba opraviť ?
Vďaka za krásny článok. Vie niekto povedať, odkedy sa v Bratislave používa tá unikátna geometria oblúkov, t.j. systém "ostrý oblúk - rovný úsek - ostrý oblúk"? Bolo to tak už v začiatkoch električkovej dopravy v BA, alebo to bol nejaký komunistický vynález na zníženie nákladov na výstavbu? Ďakujem za vysvetlenie.
Pekny casozberny clanok. Dakujem.