Občianska iniciatíva Lepšia doprava zhodnotila volebné programy kandidátov na župana.
V sobotňajších župných voľbách si obyvatelia krajov zvolia nových županov a krajských poslancov, ktorí budú kraje spravovať päť rokov. Minulý týždeň sme zverejnili odpovede kandidátov na predsedu Bratislavského samosprávneho kraja, kde sme sa pýtali na spôsoby, akými chcú zlepšiť verejnú dopravu. Následne sme požiadali aktivistov z občianskej iniciatívy Lepšia doprava o ich vlastnú analýzu programov jednotlivých kandidátov. Aktivisti zároveň vydali tlačovú správu, kde hovoria o problémoch verejnej dopravy a spôsobe ich riešenia.
Hodnotené boli programy Juraja Drobu, Milana Ftáčnika, Ľubomíra Huďa, Martina Jakubca, Daniela Krajcera, Rudolfa Kusého, Jána Mrvu, Lukáša Parízka, Jalala Suleimana a Jozefa Uhlera a tiež odpovede na otázky, ktoré uverejnilo imhd.sk. U ostatných kandidátov sa občianskej iniciatíve nepodarilo nájsť na webe volebný program.
Čo kraj môže a čo nemôže?
Medzi kompetencie Bratislavského samosprávneho kraja v oblasti dopravy patrí objednávanie regionálnej autobusovej dopravy, výnimočne aj železničnej dopravy (pokiaľ už nie je objednaná štátom) a správa a údržba ciest 2. a 3. triedy, ale len mimo územia Bratislavy.
„Z volebných programov a odpovedí vyplýva, že niektorí kandidáti nemajú celkom jasno v otázke kompetencií kraja a ostatných orgánov a sľubujú veci, ktoré nemôžu plniť. Napríklad Martin Jakubec chce obmedzovať vjazd dopravy do centra Bratislavy, Juraj Droba chce preferenciu verejnej dopravy „v meste“ (pod pojmom „v meste“ sa zvyčajne chápe Bratislava), ale v Bratislave spadajú všetky cesty do správy mesta alebo mestských častí. Daniel Krajcer zasa chce budovať severojužné železničné prepojenie v Bratislave a spolu s Jánom Mrvom aj stanicu Filiálka. Rudolf Kusý chce rekonštruovať električkové trate a Ján Mrva ich zasa chce predlžovať. Rudolf Kusý chce aj vybudovať novú hlavnú stanicu. Všetky tieto veci môžu v realite iba verbálne podporovať, realizovať ich musí hlavné mesto alebo ŽSR. Nuž a nemožno opomenúť ani vízie Martina Jakubca o ‚Metrodukte‘, ktorými, predpokladáme, chcel prejaviť zmysel pre humor,“ uviedol Martin Fundárek z občianskej iniciatívy.
Kandidáti väčšinou neprejavili zásadné neznalosti, pokiaľ ide o súčasný stav verejnej dopravy. Fundárek však upozorňuje, že Martin Jakubec chybne tvrdí, že integrované je len Záhorie, hoci už pred dvomi rokmi bola integrovaná doprava rozšírená na celé územie kraja.
Päť bodov hodnotenia
Aktivisti kandidátov hodnotili podľa bodov, ktoré sú podľa nich kľúčové:
- Dokončenie integrácie verejnej hromadnej dopravy. Doterajšia integrácia sa týkala iba tarifnej oblasti. Nebola vykonaná optimalizácia (zrušenie súbehov vlakov, prímestskej autobusovej dopravy, mestskej hromadnej dopravy) a chýba aj zabezpečenie nadväzností spojov, pretože neexistuje centrálne dispečerské riadenie.
- Zabezpečenie pravidelnosti dopravy. Spoje by mali byť vedené v pravidelnom intervale a v jednotných trasách, aby sa vo verejnej doprave cestujúci ľahko orientovali.
- Preferencia verejnej hromadnej dopravy.
- Budovanie prestupných terminálov jednak medzi rôznymi druhmi verejnej dopravy, jednak medzi individuálnou dopravou (cyklistickou, automobilovou) a verejnou dopravou.
- Budovanie cyklotrás na bežné používanie na dochádzanie do práce či do škôl, nielen na rekreačné účely.
„Pokiaľ ide o optimalizáciu VHD, sľubujú ju Juraj Droba, Milan Ftáčnik, Daniel Krajcer a aj Jozef Uhler, ktorý ju síce neuvádza explicitne, ale má vo svojom programe posilnenie postavenia BID, a. s., ktorá by mala byť jediným objednávateľom výkonov v IDS BK.
Zabezpečenie nadväzností spojov majú v programe Juraj Droba, Milan Ftáčnik, Ľubomír Huďo (len pre MHD), Martin Jakubec, Rudolf Kusý a Jozef Uhler. Posledný menovaný tiež uvádza, že chce vybudovať centrálny dispečing verejnej dopravy, čo je, ako sme už písali, nutnou podmienkou na riešenie nadväzností.
Zabezpečenie intervalovej dopravy majú v programe Juraj Droba, Milan Ftáčnik a Jozef Uhler. Daniel Krajcer a Rudolf Kusý ju redukujú iba na železničnú dopravu.
Preferenciu verejnej dopravy sľubuje len Milan Ftáčnik. Juraj Droba ju chce len v Bratislave, avšak preferenciu je potrebné budovať aj na cestnej sieti mimo Bratislavy (bus pruhy na miestach, kde sú zápchy).
Budovanie prestupných terminálov chcú podporovať takmer všetci kandidáti. Nespomína ich iba Rudolf Kusý. Budovanie parkovísk pre bicykle však spomínajú iba Milan Ftáčnik a Jozef Uhler. Parkoviská Park&Ride pri termináloch ponúkajú Juraj Droba, Milan Ftáčnik, Ľubomír Huďo, Martin Jakubec, Rudolf Kusý a Ján Mrva. Droba, Ftáčnik a Uhler majú v programe aj integráciu cestovného a parkovného, čo je vo vyspelom svete bežné (buď je v cene parkovného aj denný lístok na MHD, alebo vodič po predložení lístka získa výraznú zľavu na parkovnom).
Cyklotrasy na každodenné používanie ponúkajú Milan Ftáčnik, Rudolf Kusý, Ján Mrva a Jozef Uhler. Juraj Droba sa obmedzuje iba na podporu mestskej cyklistickej infraštruktúry,“ uvádza sa v hodnotení.
|
Droba |
Ftáčnik |
Huďo |
Jakubec |
Krajcer |
Kusý |
Mrva |
Parízek |
Suleiman |
Uhler |
Optimalizácia VHD |
x |
x |
- |
- |
x |
- |
- |
- |
- |
1 |
Nadväznosť spojov VHD |
x |
x |
MHD |
x |
- |
x |
- |
- |
- |
x |
Intervalová doprava |
x |
x |
- |
- |
vlaková |
vlaková |
- |
- |
- |
x |
Preferencia VHD |
v meste |
x |
- |
- |
- |
- |
- |
- |
- |
|
Budovanie prestupných terminálov |
x |
x |
- |
x |
x |
- |
x |
- |
- |
x |
Cykloparkoviská pri termináloch |
- |
x |
- |
- |
- |
- |
- |
- |
- |
x |
Budovanie cyklotrás nielen na rekreáciu |
x |
x |
- |
- |
- |
x |
x |
- |
- |
x |
Budovanie parkovísk Park&Ride |
x2 |
x2 |
x |
x |
- |
x |
x |
- |
- |
x2 |
Vysvetlivky:
1 má vo svojom programe posilnenie postavenia BID, a. s., ktorá by mala byť jediným objednávateľom výkonov v IDS BK
2 kandidát navrhuje aj integráciu parkovného a cestovného (cena cestovného lístka v cene parkovného)
Aké problémy v dnešnej verejnej doprave vidí Lepšia doprava:
„Predovšetkým je to zabezpečenie nadväznosti spojov, a to jednak koordináciou cestovných poriadkov, aby spoje na seba nadväzovali teoreticky, jednak operatívnym dispečerským riadením, aby na zmeškaný spoj prípoj podľa možností počkal. IDS BK však nemá centrálne dispečerské pracovisko a každý dopravca si riadi svoje spoje izolovane.“
Lepšia doprava tvrdí, že hodinový interval osobných vlakov v špičke a dvojhodinový mimo špičky je nedostatočný. „Takýto interval nie je dostatočne atraktívny. Ak človek potrebuje niekde byť o pol desiatej a pri ceste vlakom môže prísť o ôsmej alebo až o desiatej, a vidinu podobnej straty času má aj pri návrate, radšej sadne do auta,“ hovorí Fundárek. V prímestskej autobusovej doprave na drvivej väčšine liniek žiadny interval nie je, spoje sú vedené z pohľadu cestujúceho v náhodnom čase a trasy spojov jednej linky sú rôzne. „Ako sa má chudák bežný cestujúci vyznať napríklad v cestovnom poriadku linky 102408 Bratislava – Nový Život – Čenkovce, ktorá má v jednom smere 72 spojov a 26 variantov trasy?“ uvádza Fundárek príklad zložitosti systému prímestskej dopravy. Problémom je aj spojenie vo večerných hodinách. „Ako presvedčiť obyvateľa Vysokej pri Morave, vzdialenej 15 km od okraja Bratislavy, aby používal verejnú dopravu, keď mu posledný spoj domov ide o štvrť na deväť?“ pýta sa Fundárek. Podľa Lepšej dopravy treba optimalizovať dopravu, redukovať zbytočné súbehy autobusov s vlakmi a ušetrené kilometre použiť na rozšírenie obsluhy obcí aj mimo doterajších hodín.
V kraji treba tiež vybudovať prestupné body medzi jednotlivými druhmi dopravy a zabezpečiť využívanie existujúcich. Je čudné, že napríklad na modernizovanú zastávku autobusov pri pezinskej železničnej stanici väčšina autobusov nezachádza.
Platiť či neplatiť za cestu verejnou dopravou?
V otázkach kandidátom bola aj téma ceny cestovného. Juraj Droba a Jozef Uhler ju nemienia meniť. Milan Ftáčnik chce znížiť cenu predplatných lístkov na základe porovnania s inými regiónmi a chce zjednodušiť systém zón. Výpadok na tržbách chce získať zo zvýšenia počtu cestujúcich, čiže vyššieho počtu predaných predplatných lístkov.
Martin Jakubec sľubuje prímestskú autobusovú dopravu zadarmo na skúšobné obdobie dvoch rokov. V otázke bezplatnej dopravy sa Lepšia doprava vyjadrila k jej reálnosti: „Pavol Frešo chce dokonca zadarmo všetku verejnú hromadnú dopravu v BSK. Od dopravy zadarmo si sľubuje, že veľké množstvo obyvateľov kraja, ktorí nie sú oficiálne prihlásení na trvalý pobyt, prísľub dopravy zadarmo presvedčí, aby sa na pobyt prihlásili. Tým majú vzrásť podielové dane a z nich sa má zaplatiť výpadok tržieb dopravcov. Pozrime sa, nakoľko je to reálne.
Mnohí argumentujú príkladom Tallinnu, ktorý zaviedol bezplatnú dopravu v roku 2013. Treba však povedať, že skúsenosti z Tallinu zďaleka nie sú také ružové, ako sa snažia tvrdiť zástancovia ‚zadarmizmu‘. Predovšetkým Tallinn má pri porovnateľnom počte obyvateľov menej než polovičnú rozlohu (čiže obsluha územia je lacnejšia) a takmer dvojnásobné príjmy. Prevádzková dotácia MHD za štyri roky dopravy zadarmo narástla o 93 %, pričom pri zavedení sa počítalo so zvýšením o 12 %. Počet obyvateľov sa podarilo zvýšiť o 25 000, príjmy mesta o 20 mil. €, avšak dotácia MHD narástla o 32 mil. €.“ Podľa analýzy tak Tallinn finančne na bezplatnej preprave prerobil a nepodarilo sa dosiahnuť pôvodné ciele.
Zaujímavosti z volebných programov
Lepšia doprava vypichla aj niekoľko zaujímavostí z volebných programov a odpovedí pre imhd.sk:
„Dvaja kandidáti, Ján Mrva a Jozef Uhler, chcú konkurenciu medzi dopravcami (Jozef Uhler len v prímestskej autobusovej doprave). V prostredí IDS nie je viacero dopravcov na škodu, ale očakávané zvýšenie kvality konkurencia samotná neprinesie.
Martin Jakubec a Daniel Krajcer by chceli integrovať aj lodnú dopravu.
Juraj Droba by chcel znížiť intenzitu automobilovej dopravy o 10 %, čo je veľmi ambiciózny cieľ.
Daniel Krajcer chce budovať nové železničné trate (Vajnory – Chorvátsky Grob – Pezinok – Smolenice). Rozvoj dopravnej infraštruktúry chce financovať cez PPP.
Milan Ftáčnik by chcel urobiť prieskum cestovania pomocou anonymizovaných dát mobilných operátorov a tak zistiť skutočné potreby cestujúcich a potenciálnych cestujúcich. Navrhuje tiež zaviesť platbu za cestovný lístok platobnou kartou a mobilnou aplikáciou, čo by znamenalo pokrok oproti dávno prežitému systému elektronických peňaženiek.
Jozef Uhler chce vybaviť zastávky akustickými odpovedačmi pre slabozrakých a nevidiacich.“
Zhodnotenie
„S potrebami verejnej hromadnej dopravy najviac ladí program Milana Ftáčnika. Ftáčnik správne kladie dôraz na kľúčové body. Veľmi dobrý program ponúka aj Jozef Uhler a pomerne dobrá je aj ponuka Juraja Drobu.
Rudolf Kusý a Ján Mrva miešajú v programe kompetencie župana, kompetencie bratislavského primátora a kompetencie štátu. Plusom v programe Jána Mrvu je, že ako jediný predstavil svoj tím. Plánované masívne investovanie do ciest, najmä do kontroverzných kolektorov pri diaľnici, však vyvoláva pochybnosti, či je jeho podpora verejnej doprave skutočná, alebo len verbálna.
Program Daniela Krajcera je pomerne rozsiahly, až veľkolepý, ale orientovaný vo veľkej miere len na Bratislavu a je vysoko investične náročný. Veľkou neznámou je financovanie infraštruktúry pomocou PPP.
Martin Jakubec sľubuje niekoľko rozumných krokov, ale aj také, ktoré možno nazvať fantasmagóriami,“ uviedol Fundárek.
Z hľadiska dôrazu na verejnú dopravu boli negatívne hodnotené programy Ľubomíra Huďa, Lukáša Parízka a Jalala Suleimana.
„Hodnotiť program súčasného župana Pavla Freša nie je možné, pretože jediným známym bodom jeho programu je doprava zadarmo a na otázky (otázky imhd.sk – pozn. red.) neodpovedal. Takéto sľuby sme zvykli počúvať zvyčajne od outsiderov, ktorí nemajú čím iným zaujať. Vzhľadom na spôsob, akým komunikuje, je možné tento sľub hodnotiť ako číry populizmus bez reálnych základov. Kraj potrebuje kvalitnú dopravu, nie dopravu zadarmo,“ uzavrel hodnotenie Fundárek.
Andy