Cestujúci štandardne neradi prestupujú, preto sa im moderné mestá snažia prestupy čo najmenej komplikovať. To, že nespokojnosť cestujúcich je neraz oprávnená, dokumentuje aj situácia na zastávke Farského.
1. mája 2017 začala na skúšobné obdobie troch mesiacov jazdiť linka 97, ktorá má priviezť cestujúcich z Petržalky do centra mesta bez prestupu na električku, hoci nová trať sa vybudovala za 70 miliónov eur. Zriadenie novej linky je odpoveďou na petíciu obsahujúcu vyše 3000 podpisov občanov nespokojných s prestupovaním. Prestupný uzol Farského je v prevádzke takmer 10 mesiacov a v rámci druhej etapy výstavby električkovej trate v Petržalke je plánované kompletné prebudovanie zastávky Farského tak, aby cestujúci z Ovsišťa do centra mohli z autobusu na električku prestúpiť z dverí do dverí. Kým sa to stane, pozrime sa, ako prebieha každodenné prestupovanie medzi autobusom liniek 95 a 97 a električkami.
Zastávky
Každé ráno viac ako polovicu cestujúcich, ktorí električkou pokračujú do centra mesta, privezie autobus linky 95 alebo 97 na zastávku Farského na Bosákovej ulici. Pri rekonštrukcii zastávkovej niky sa nepoužili moderné kasselské obrubníky umožňujúce pristavenie autobusu tesne k nástupišťu. Štandardné betónové obrubníky lemujú maloformátové betónové platne na kraji vozovky. Platne nevydržali každodennú záťaž a všetky po pár týždňoch popraskali. Pri daždi tak z prasklín pod váhou autobusov strieka voda. Aj na ľudí čakajúcich na zastávke.
Cestujúci vystúpia z autobusu a musia obísť prekážky na nástupišti – označník, zvyšky geodetického bodu, zastávkový prístrešok, stĺpy verejného osvetlenia. Jednoduchšie je túto prekážkovú dráhu obísť po cyklotrase. Po ďalších pár metroch sa pri vstupe na električkové nástupište vytvorí lievik. Tentoraz za to môže duo - označník „bratislavského typu“ šikovne umiestneného v ceste a smetná nádoba vzor „1980s“ na zábradlí. O chvíľu sa dav zastaví úplne. Úzke nástupište ešte viac zužujú vyčnievajúce bočnice prístreškov. V prípade dažďa sa v dvoch malých sklenených prístreškoch neschová ani tretina čakajúcich.
Promenáda na cyklotrase.
Osvetlenie
Svietidlá verejného osvetlenia sa až na malé výnimky nachádzajú na každom stĺpe električkového trakčného vedenia. Výnimky sú práve na zastávkach MHD. Na električkovú zastávku Farského smerujú z výšky spolu 2 svietidlá a nachádzajú sa len nad nástupišťom v smere do centra. Prichádzajúca električka smerujúca na Jungmannovu dopadajúce svetlo zatieni a cestujúci tak vystupujú do tmy. Už koncom leta 2016 jedno z dvoch svietidiel prestalo svietiť a na tri mesiace sa zastávka ponorila do polotmy.
V prestupnom uzle Farského je rozmiestnených celkovo 8 sklenených prístreškov. Osvetlenie v troch z nich počas uplynulých 10 mesiacov fungovalo len pár dní. Nepomohlo urgovanie Siemensu, DPB, JCDecaux ani magistrátu a prístrešky nesvietia dodnes.
Prístrešky až na krátko trvajúce výnimky nesvietia dodnes.
Semafory
Prestupujúci z električky na autobus linky 95 alebo 97 majú na výber. Od označníka električkovej zastávky cez vyšliapaný chodník v tráve a šprint mimo priechodu pre chodcov je to cez šesťpruhovú cestu na autobusovú zastávku 35 metrov. Vyhnú sa tak zdržaniu na svetelne riadenej križovatke, aj keď riskujú zranenie či život. Ak sa vydajú oficiálnou cestou vpravo po nástupišti cez dva priechody pre chodcov s čakaním na úzkom ostrovčeku a presunom po chodníku, je to dovedna 130 metrov, štyrikrát dlhšie než menej bezpečnou cestou.
Signálny plán križovatky bol viackrát menený. Najmä preto, aby sa nestalo, že na úzkom ostrovčeku bude uväznený strapec ľudí. Plán sa však úplne nevydaril. Cestujúci z každej druhej električky pozerajú z ostrovčeka na to, ako im pred nosom odchádza autobus.
Zlé nastavenie križovatky pre chodcov nie je jediným problémom. Električky do Petržalky majú na svetelne riadenej križovatke preferenciu a signál „voľno“ dostanú vždy až vtedy, keď pred semaforom takmer zastavia. Plytvanie elektrinou, časom a pohodlím cestujúcich ani netreba pripomínať. Naopak, voľno pre električku svieti nezriedka aj potom, čo električka už dávno opustila križovatku.
Skratka je podľa vyšliapaného chodníka hojne využívaná.
Ostrovček uprostred cesty
Najväčším problém celej križovatky je stredový ostrovček, ktorý nebol stavaný na masívne prestupovanie medzi električkami a autobusmi. Na ostrovček sa pohodlne zmestí iba 8 ľudí. Každodenná realita dokazuje, že sa na tento kus asfaltu musí zmestiť tretina osadenstva električky. Keď zaprší, mláky na ceste sú zárukou obojstrannej sprchy. Nie je kam uhnúť. Na ostrovčeku musia cestujúci prečkať, kým prejdú autá z estakády. Následne prichádzajú vozidlá od chrbta, medzi ktorými nechýbajú nadväzné autobusy liniek 84 a 99. Až po tomto všetkom padne konečne zelená. Dve sekundy potom ako ju dostala nadväzná 95-ka. Nastáva boj o čas. Kto skôr prejde križovatkou? Chodci alebo autobus?
Kto by chcel križovatku prejsť po paralelnom priechode bližšie k estakáde, nevyhrá. V rámci rekonštrukcie križovatky sa na niektorých miestach kládol nový asfaltový koberec. Na tento ostrovček sa akosi pozabudlo. Chodník na ostrovčeku je pár centimetrov pod úrovňou vozovky. Dažďová voda sem natečie, ale nemá kam odtiecť.
Návrh na rozšírenie problémového ostrovčeka na úkor menej využívaných jazdných pruhov nebol akceptovaný. Existuje aj iné riešenie. Zrušenie semaforov na ostrovčeku. Takouto zmenou prešiel priechod pre chodcov pri poliklinike Šustekova pred niekoľkými mesiacmi. Chodci vďaka tomu prejdú celú šírku vozovky na jedenkrát.
Cestujúci z električky sa pri prestupovaní tlačia na úzkom ostrovčeku.
Čakanie na cestujúcich
Linka 95 má spolu s linkou 97 atraktívny interval a v špičke sa zdá byť zbytočné na ňu dobiehať, keď sa za chvíľu objaví ďalší autobus. To však funguje len na papieri, v skutočnosti linka 97 prichádza z opačnej strany Dunaja náhodne podľa aktuálnej dĺžky dopravných zápch. S linkou 95 v špičke odchádza mnohokrát v rovnakej minúte miesto plánovaného 4-minútového odstupu.
Naviac neexistuje žiaden pokyn, aby aspoň vozidlá linky 95 vyčkali na cestujúcich, ktorí už prechádzajú cez križovatku. A ak cestujúcim ujde „deväťdesiatpäťka“, zostáva im len čakanie na zväčša zmeškanú linku 97, a to aj 8 minút.
Pred zavedením linky 97 odborníci upozorňovali, že dovtedajší pravidelný interval linky 95 sa rozsype a spoje liniek 95 a 97 budú jazdiť súčasne.
Trvalé provizórium?
V Bratislave existuje mnoho miest, kde je prestup výrazne horší, navyše s väčšou frekvenciou cestujúcich. Prečo sa teda toľko venujeme práve uzlu Farského?
Prestupný uzol Farského sa budoval takpovediac na zelenej lúke, na pozemkoch vyčlenených pre nosný systém MHD. Vopred bolo jasné, že po postavení prvej etapy vznikne problém s prestupovaním. Mohli sa vybudovať široké nástupištia na električkových zastávkach, použiť veľkokapacitné prístrešky v dostatočnom počte a mnohé ďalšie úpravy. Miesta je naokolo dostatok.
Podľa dokumentu, ktorý máme k dispozícii, už v roku 2012 dopravný podnik žiadal o vybudovanie prestupného uzla Farského tak, aby nebolo nutné prechádzať cez cestu. A hoci sa zlepšenie skutočne plánuje v rámci predlžovania električkovej trate, dnes sa v rámci poslaneckej dopravnej komisie objavujú názory, že úprava nie je potrebná. Lepšie prestupy na Farského vraj nebudú nutné, keď sa po predĺžení trate nebude prestupovať medzi linkou 95 a električkami, keďže električky budú jazdiť na Lúky. Akosi sa zabúda na to, že na Farského budú naďalej prestupovať cestujúci, ktorí prídu z Ovsišťa či západnej časti Dvorov linkami 84 a 99. A tých nie málo.
Keď sa podobné stavby dajú do prevádzky v iných mestách, stavebný ruch úplne neutíchne a dolaďujú sa problémové miesta, až kým nie je problém vyriešený. V Petržalke sa niekde s riešením ani nezačalo, inde zostalo na polceste. Najväčšie problémy ako načasovanie semaforov, nečakanie prípojov, nedostatočná kapacita prístreškov a nefunkčné osvetlenie pretrvávajú.
Ámos
Porovnavame 400W starych "tiav"/ambassadorov oproti novym LED 70W, pri zachovani, ci dokonca zlepseni poctu lm.
LED nema oproti ziarovke patinovu spotrebu. 200lm vygenerujes 2W Ledkou a 25W ziarovkou. 500lm = 5w verzus 50W.
Dalsim nezanedbatelnym faktom je zivotnost. Kvalitne LED telesa pre verejne osvetlenie, maju zivotnost 100.000 hodin. Cize takmer 24 rokov prevadzky. Je tak 4nasobna oproti sodikovej vybojke. Nieco namontovat a viac ako 20 rokov na to nemusiet mysliet?!
Dalsou vyhodou je regulovatelnost vykonu. 150W sodik bude zrat celu noc 150W. LED sa da prikon upravovat podla potreby. To vsetko ti vplyva na cenu prevadzky.
Prechod na LED sa casto zjednodusuje len na setrenie el.energie. No je tam mnozstvo inych vyhod, a okrem tych co som spomenul aj bezpecnost a svetelny smog, ci nezabudat co vsetko tie vysokotlakove sodikove vybojky v sebe maju, co sa chemie tyka.