Vyznačenie vyhradeného jazdného pruhu pre MHD ešte treba doladiť, pomohla by aj lepšia legislatíva.
V krátkom čase pred Vianocami informovali viaceré slovenské médiá o vyznačení vyhradeného jazdného pruhu na Lamačskej ceste v Bratislave. Podľa oficiálnych informácií má vyhradený jazdný pruh dĺžku 750 m a nachádza sa na ceste I. triedy č. 2 v smere Malacky. Za pozitívum možno považovať jeho vyznačenie zabratím regulárneho jazdného pruhu. Podľa oficiálnych vyjadrení bolo cieľom tohto opatrenia obmedzenie individuálnej automobilovej dopravy v prospech mestskej hromadnej dopravy a prímestskej autobusovej dopravy v čase poobedných dopravných špičiek.
V mieste zúženia Lamačskej cesty do jedného jazdného pruhu v smere do Lamača dlhodobo vznikajú často dopravné kolóny. Vďaka novému buspruhu môžu autobusy časť kolóny obehnúť a ušetriť tak niekoľko minút. Vyznačenie vyhradeného jazdného pruhu však vykazuje niektoré nedostatky, ktoré je potrebné odstrániť, aby nedochádzalo k ignorovaniu jazdného pruhu niektorými vodičmi. Systémovým riešením by však bola aj úprava existujúcich právnych predpisov, ktoré nemožnosťou vyznačovania niektorých častí buspruhov motivujú dopravných inžinierov ku kreatívnym riešeniam bez opory v legislatíve.
Chýba definícia značky v legislatíve
Vyhláška Ministerstva vnútra SR č. 9/2009 Z. z. (ďalej „vyhláška“), ktorou sa vykonáva zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, určuje vyobrazenie a spôsob použitia dopravných značiek. Novelizácia vyhlášky však veľmi oneskorene reaguje na svetové a európske trendy v oblasti dopravy, čo sa prejavuje aj absenciou niektorých dopravných značiek. Azda najväčším negatívom vyhlášky je v súvislosti s podporou verejnej osobnej dopravy absencia dopravnej značky, ktorá by významovo definovala cestu alebo vyhradený jazdný pruh pred križovatkou pre verejnú osobnú dopravu (obr. 1).
Obr. 1 Vyobrazenie chýbajúcej dopravnej značky "Cesta pre verejnú osobnú dopravu"
Okrem toho, že by táto dopravná značka mohla nahradiť dnes zaužívanú kombináciu zákazovej dopravnej značky B 1 „Zákaz vjazdu“ s dodatkovou dopravnou značkou E 12 „Dodatková tabuľka s textom“ (obr. 2) (v súčasnosti v Bratislave používanú napr. na Čachtickej ul., Štefanovičovej ul. alebo na vjazde na novú konštrukciu Starého mosta), mohla by priniesť aj poriadok vo vyznačovaní vyhradených jazdných pruhov pred križovatkou. Tie sa podľa platnej vyhlášky v tejto situácii nevyznačujú, čo samosprávy obchádzajú implementáciou viacerých kreatívnych riešení. Najčastejším spôsobom je osadenie dopravnej značky C 25 „Radenie jazdných pruhov pred križovatkou“ s kombináciou značiek B 1 + E 12. Na dodatkovej značke sa uvádza výnimka pre mestskú hromadnú dopravu a prímestskú autobusovú dopravu. V praxi sa však používa skratka „SAD“, ktorá je síce zaužívaná, ale nie je definovaná, prípadne sa na prímestskú autobusovú dopravu zabúda úplne a dopravné značenie posiela prímestské autobusy do priebežného jazdného pruhu medzi vozidlá individuálnej automobilovej dopravy (napr. na Prievozskej ul. v smere na autobusovú stanicu). Samostatným problémom tohto riešenia je zhoršená čitateľnosť dodatkovej značky v podobe miniatúry a úplná ignorácia vozidiel taxislužby.
Obr. 2 Súčasné riešenie absencie chýbajúcej dopravnej značky vyznačujúcej cestu pre verejnú osobnú dopravu (samostatne a v podobe miniatúry na dopravnej značke C 25)
Riešením problémov by bola definícia novej značky, ktorá by umožňovala použitie aj na dopravnej značke C 25 „Radenie jazdných pruhov pred križovatkou“ (obr. 3). Táto sa v súčasnosti používa na dopravnej značke C 24a „Vyhradený jazdný pruh“ a C 24b „Koniec vyhradeného jazdného pruhu“. Chýbajúca dopravná značka sa používa aj vo viacerých krajinách Európy (obr. 4), pričom najuniverzálnejšie riešenie ponúka Česká republika, kde vyhláška č. 122/2015 Sb., ktorá ustanovuje pravidlá cestnej premávky, definuje dopravnú značku č. C 12a "Prikázaný jazdný pruh" pre vodiča vyobrazeného vozidla. Realizácia vyhradeného jazdného pruhu takúto zmenu vyhlášky predbehla, čím sa otvára diskusia o vymožiteľnosti takto riešeného dopravného značenia.
Obr. 3 Spôsob, ako možno vyriešiť vyznačovanie vyhradených jazdných pruhov pred križovatkou s použitím navrhovanej dopravnej značky
Obr. 4 Rôzne variácie vyznačenia cesty pre verejnú osobnú dopravu v Európe
Vodiči nie sú o vyhradenom jazdnom pruhu informovaní pred križovatkou
Pri vyznačovaní vyhradeného jazdného pruhu sa zabudlo na vodičov odbočujúcich z Harmincovej ulice doľava na cestu I/2 smer Lamač, ktorí majú k dispozícii plnohodnotné dva odbočujúce jazdné pruhy bez informácií o existencii vyhradeného jazdného pruhu za križovatkou (obr. 11 a 12). Vodiči, ktorí tak využijú pravý odbočovací jazdný pruh v smere vľavo, sa neúmyselne ocitajú vo vyhradenom jazdnom pruhu. Pred križovatkou navyše úplne chýbajú šípky vyznačujúce smer jazdných pruhov na vozovke (obr. 13).
Za nedostatok vyhradeného jazdného pruhu možno považovať aj jeho technické prevedenie. Kým pôvodné dopravné značenie bolo vytvorené z odolného termoplastického materiálu (obr. 14), nový vyhradený jazdný pruh je vyznačený značne menej odolným striekaným vodorovným dopravným značením (obr. 15). Hoci je pôvodné dopravné značenie zatreté tmavou farbou, za určitých poveternostných a svetelných podmienok je veľmi dobre viditeľné. Pri prípadnom zanedbaní údržby a obnovy dopravného značenia môže nastať situácia, kedy bude pôvodné dopravné značenie čitateľnejšie ako nové, vyznačujúce vyhradený jazdný pruh.
Obr. 13 Chýbajúce vyobrazenie šípok, ktoré určujú radenie jazdných pruhov pred križovatkou na Harmincovej ulici
Obr. 14 Zamaľované a neplatné staré vodorovné dopravné značenie, ktoré bolo zhotovené z odolného termoplastického materiálu
Obr. 15 Nové vodorovné dopravné značenie, ktoré bolo zhotovené ako striekané bielou farbou
Prístup mesta je správny
Napriek nedostatkom je potrebné oceniť prístup mesta k označovaniu vyhradených jazdných pruhov. Po dlhej dobe vznikol v Bratislave vyhradený jazdný pruh, ktorý nie je samoúčelný, ale vo výraznej miere obmedzuje individuálnu automobilovú dopravu v prospech verejnej osobnej dopravy, s ohľadom aj na prímestskú autobusovú dopravu. Opatrenia preferencie verejnej osobnej dopravy zvyšujú jej spoľahlivosť a rýchlosť, čím sa zvyšuje aj konkurencieschopnosť voči individuálnej doprave a eliminuje znížená atraktivita spojená s neschopnosťou dostatočnej obsluhy riedko osídlených oblastí. Zriaďovanie vyhradených jazdných pruhov je žiaduce aj v súvislosti so zavedením Integrovaného dopravného systému Bratislavského kraja, ktorého tarifné vymoženosti (predovšetkým prestup medzi rôznymi druhmi verejnej osobnej dopravy) nie sú pri nepravidelnosti autobusovej dopravy spôsobenej kongesciami plnohodnotne využiteľné.
V súvislosti s preferenciou mestskej hromadnej dopravy na Lamačskej ceste možno odporučiť na zváženie zriadenie vyhradeného jazdného pruhu zabratím tretieho jazdného pruhu v opačnom smere a jeho napojenie na existujúci jazdný pruh vedúci zo zastávky Patrónka po zúženie prejazdného profilu pred zastávkou Sokolská. Okrem všeobecného trendu uľahčiť individuálnej automobilovej doprave opustiť mesto (teda vhodnejším riešením by vzhľadom na šírkové pomery bolo vyznačenie troch jazdných pruhov v smere z centra) nie je vzhľadom na počet jazdných pruhov v iných častiach Lamačskej cesty tretí jazdný pruh potrebný. Jeho význam poklesol po otvorení diaľničného úseku D2 Lamačská cesta - Staré Grunty v júni 2007 a presmerovaní medzinárodnej tranzitnej cesty E65 mimo Lamačskú cestu.
Opísaný rozpor s právnymi predpismi je potrebné riešiť spôsobom, ktorý bol v Bratislave doposiaľ zaužívaný (dopravná značka C 24a „Vyhradený jazdný pruh“ mimo križovatky a dopravná značka C 25 „Radenie jazdných pruhov pred križovatkou“ s miniatúrou dopravnej značky B 1+E 12 pred križovatkou), prípadne konzultáciou s kompetentnými ústrednými orgánmi štátnej správy (predovšetkým Ministerstvo vnútra SR) s cieľom vykonať zmenu v právnych predpisoch tak, aby bolo vyznačovanie vyhradených jazdných pruhov v križovatke jednoduché tak pre dopravných projektantov, ako aj pre účastníkov cestnej premávky (napr. legalizáciou súčasného riešenia).
jr1961
V Paríži sa často používajú radikálne riešenia na oddelenie autobusových pruhov:
http://medias.autonews.fr/wp-content/uploads/2012/09/bus.jpg
A aby z toho nebola električková trať, tak delaci "múrik" je občas oddelený:
http://static.canalblog.com/storagev1/circulation.canalblog.com/albums/photos_de_paris/circulation20.JPG
Technicky ide o inú cestu (rovnako ako keď sa skonštruje odbočenie s ostrovčekom), a teda je ľahké zakázať vjazd akýchkoľvek iných vozidiel (Francúzi väčšinou povoľujú jazdu taxíkov a bicyklov, pokiaľ by bicykle nezdržovali (t.j. autobusový pruh je dosť široký na ich obídenie.
Existujú aj elegantnejšie a flexibilnejšie riešenia - hlavne na "vidieku". Tie umožňujú vyjsť z a vojsť do autobusového pruhu kdekoľvek (napríklad ak ho blokuje pokazený autobus, ide o urgenciu a pod.), ale nie je to až také jednoduché a hlavne nie je to o tom, že "som si nevšimol" pár čiar zapadnutých pod snehovou brečkou.
http://www.transecoexpress.re/IMG/jpg/DSC00657.jpg
alebo
http://www.transecoexpress.re/IMG/jpg/DSC00646.jpg
Veľmi dôležité je to, že ide "naozaj o samostatnú cestu", teda, že pred každou križovatkou sa "buspruh" nezmení na odbočovací pruh - odbočiť sa dá aj z pruhu naľavo po daní prednosti autobusom. Ďalej sa treba postarať aby mal prednostnú signalizáciu (stačí senzor zabudovaný do vozovky - niečo ho zaťaží, tak zasvieti zelená) a prednosť pri výpadku signalizácie. Neškodilo by oplotiť ho od chodníka a dobre naplánovať, kde budú prechody pre chodcov. Nie je nič nepríjemnejšie ako stáť v autobuse, ktorému sa hodí niekto pod kolesá. Samozrejme že treba dohliadať aj na to, aby sa na križovatkách autobusové pruhy neblokovali. Skrátka vytvorí sa tak akási virtuálna električka na pneumatikách.
Samozrejme pre odbočovaní vľavo je hlúposť tlačiť autobus to najľavejšieho pruhu. Keďže za ostrovčekom je to "oddelená cesta", tak odbočí priamo z nej a za križovatkou znova pokračuje vo vyhradenom pruhu. Ak sa dajú upraviť semafory na také odbočovanie mimo Slovenska, musí to ísť aj na Slovensku. Radi sme totiž výnimoční hlavne vtedy, ak by sme mali skopírovať niečo pozitívne.
Treba myslieť aj na "policajtov, ktorí sami sebe udelia výnimku", to je ale vec policajného prezidenta, ktorý by im za blokovanie autobusových pruhov mal udeľovať pokuty (kto to kedy videl, aby poliši platili pokuty - ale aj tak sa dá).
Sú mestá a štáty, kde sú autobusové pruhy odlíšené farebne (žltý, červený, zelený asfalt - teda prifarbený asfalt, nie náter; žlté dopravné značeniie (CH -- inde to EÚ stihla zakázať) a pod.
No a autobusové pruhy sa dajú doplniť ulicami, kde smú prejsť len autobusy a individuálne doprava môže ísť paralelnými ulicami. Treba skrátka opustiť paradigmu, že po každej ceste môže chodiť buď všetko, alebo nič.
Vybral som si schválne Francúzske príklady, pretože Francúzi chodia autom aj na WC a nerešpektujú žiaden príkaz a zákaz, ak nie je doplnený mrežou a zámkom. A preto majú mreže a zámky na autobusové pruhu.
Napokon NDS alebo polícia už má technológiu na čítanie ŠPZ (funguje to v súvislosti s elektronickými diaľničnými známkami) a tak nie je problém na autobusový pruh namontovať kamery a posielať automatické pokuty - napríklad vo Francúzsku majú automatické radary, tie zoscanujú ŠPZ, počítač zistí majiteľa a adresu, vytlačí pokutu, poskladá, vloží do obálky, zalepí, vyúčtuje poštovné a hodí to do krabice pre poštový úrad. Ani povestná francúzska korupcia tým tak ľahlo neotrasie, počítač je totiž najmenej skorumpovateľný. A tak jedna kamera po každých 500-1000m zabezpečí, že všetko, čo nie je autobus (čo je vcelku malá množstvo prípustných ŠPZ) zaplatí pokutu.
No a pod tou kamerou môže visieť vždy značka pripomínajúca, že tento pruh je naozaj autobusový.