Plány kandidátov na župana v Bratislavskom kraji v oblasti verejnej dopravy

Kandidátov na župana sme sa opýtali niekoľko otázok o verejnej doprave. Oslovili sme 8 kandidátov, na naše otázky nám odpovedali len piati.

1. Používate verejnú dopravu pravidelne, príležitostne alebo vôbec?

Monika Flašíková - Beňová: Používam pravidelne v Bruseli, v Bratislave nie. 

Roman Ruhig: Mestskú dopravu príležitostne, avšak moje deti ju využívajú pravidelne a poznám ju nielen zo svojich skúseností, ale aj reprodukovaných od svojich blízkych. V zahraničí bežne používam MHD nakoľko je na ďaleko vyššej komfortnejšej úrovni.

 Karol Ondriáš: Som už 3 mesiace bez auta a používam verejnú dopravu stále.

Rastislav Blaško: Príležitostne. Keďže podnikám, tak na stretnutia s klientami nie je možné chodiť MHD. Príležitostne, vo voľnom čase áno.

Daniel Krajcer: Bývam v Starom Meste a väčšinou teda chodím pešo, kvôli svojej pracovnej vyťaženosti používam osobné auto. Čestne teda priznávam, že mestskú hromadnú dopravu využívam len príležitostne, pri mojom pracovnom vyťažení by jej používanie nebolo efektívne. 

2. V prípade jej používania, čo je pre vás dôvodom ju použiť a čo vám pri využívaní verejnej dopravy najviac vadí? V prípade nepoužívania, čo je jej dôvodom, pre ktorý ju nepoužívate?

Monika Flašíková - Beňová: V Bruseli je to najrýchlejší spôsob dopravy. Najviac mi asi vadí úroveň kvality verejnej dopravy v Bratislave.

Roman Ruhig: Nepoužívam ju bežne, lebo najmä v čase špičky je trvalo preplnená až na hranici bezpečnosti cestujúcich, kde zároveň môžem poukázať aj na to, že nie je dostatočne zabezpečený časový úsek medzi jednotlivými zástavkami (stanovišťami). Dopravný podnik sa vyhovára na dôvody zhustenej premávky v hlavnom meste, hlavne na výjazdových komunikáciách a križovatkách, kde mešká autobusová a trolejbusová doprava v rozmedzí od 5 do 40 min. Zásadným problémom je, že nie je zabezpečený dostatočný interval spojov, ako aj osobitného koridoru pre MHD.   

Karol Ondriáš:  Verejnú dopravu používam minimálne 2x denne. Funguje celkom dobre. Mohla by byť rýchlejšia a v čase špičiek menej preplnená.

Rastislav Blaško: Príležitostne vo voľnom čase. Pracovne by som nemohol využiť MHD, pretože sa musím rýchlo presúvať na také miesta, ktoré môžu byť ďalej od zastávok MHD. Vadí mi, že sa stále viac rušia spoje. 

Daniel Krajcer: Ako som spomenul, efektívnejším spôsobom prepravy je pre mňa, najmä kvôli vzdialenostiam a pracovnej vyťaženosti, iné cestovanie než verejnou dopravou, a preto MHD využívam len príležitostne.

3. Ako chcete odstrániť problémy verejnej dopravy (uvedené v bode 2) v prípade zvolenia v župných voľbách? Ako chcete zlepšiť verejnú dopravu, aby ju využívalo viac ľudí (napr. aj vy, ak ju nepoužívate)?

Monika Flašíková - Beňová: Určite sa nedajú odstrániť zo dňa na deň. Ale zvýšenie podpory verejnej dopravy je jednou z priorít môjho programu. Najdôležitejšie bude začať využívať európske peniaze na rozvoj verejnej dopravy – prvé projekty sa už začali (nákup regionálnych vlakov, električiek, oprava Starého mosta a výstavba I. etapy električky do Petržalky), ale potrebujeme zabojovať, aby aj v nasledujúcom programovom období 2014-2020 sme do Bratislavského kraja dostali čo najviac európskych peňazí. Zvýšením kvality určite presvedčíme ľudí viac ju používať. A zároveň by som chcela pomôcť tomu, aby si ľudia zvykli používať verejnú dopravu aj tým, že vďaka zvýšenej podpore bude tá regionálna (v kompetencii kraja) cez víkendy zadarmo – podporí to nielen verejnú dopravu ale aj cestovných ruch v kraji.  

Roman Ruhig: Zásadný problém je že MHD nie je v správe BSK, ale patrí do kompetencií hlavného mesta BA, takže je možné jedine trvalo apelovať v rámci celého regiónu aby došlo na všetkých úsekoch k vytvoreniu koridoru pre autobusovú, alebo trolejbusovú dopravu, kde by som upustil od autobusovej dopravy z dôvodu efektivity a preferoval by som v prvom rade koľajovú dopravu, ktorá môže byť kombinovaná (nadzemná, podzemná) s napájaním na trolejbusovú dopravu, ktoré by mali vyhradený koridor len pre MHD zároveň slúžiaci pre rýchlu pomoc tak, ako sú niektoré úseky aj realizované, ale žiaľ je ich stále málo. Ďalej by som sa snažil odťažiť celkovo dopravu a to vytvorením cyklo ciest, ktoré by boli oddelené od cestnej premávky z dôvodu bezpečnosti cyklistov, čím by sa výrazne znížil počet motorových vozidiel na ceste. Máme aj ďalšie nápady, myšlienky a riešenia avšak o nich je možné diskutovať až rokovaniami so starostami a primátorom hlavného mesta pre vzájomnú poluprácu riešenia dopravy. 

Karol Ondriáš: Postavit metro. 

Rastislav Blaško: Bratislavskou integrovanou dopravou, tak, aby sa dalo dostať s BID na jeden lístok nielen z okrajových okresom Malacky, Pezinok a Senec do Bratislavy, ale aj zo Senca cez Bratislavu do Malaciek, alebo z Pezinka do Senca. 

Daniel Krajcer: V prvom rade je potrebné zefektívniť a optimalizovať dopravu a dobudovať nosný dopravný systém pre celý kraj. Málokto vie, že aj v samotnej Bratislave máme viac železničných, než električkových koľajníc. Riešenie nosného systému, ktoré presadzujem, je založené na kombinácii budovania záchytných parkovísk, nových staníc na existujúcich železničných tratiach, dobudovania chýbajúcich tratí (severo-južné prepojenie cez stanicu Filiálka, popod Karadžičovu ulicu až do Petržalky) a skutočná integrácia prepravcov (DPMB, SAD, ŽSR). Len tak sa bude dať rýchlo a efektívne prepravovať napríklad zo Senca do Devínskej Novej Vsi na jeden lístok, bez dlhých čakaní. Presadzujem, aby nové severojužné prepojenie bolo budované s koľajami pre oba rozchody (električkový i vlakový), aby novú trať mohli využívať tak súpravy mestských vlakov, ako aj električky. A čo je najdôležitejšie: Práve dnes je posledná šanca využiť európske fondy na tento účel a vybudovať nové trate a nosný systém len za 5 % nákladov (zvyšné doplatí EÚ a štát). Keď sa stanem županom, zasadím sa o tento projekt, a ak to bude jeho jedinou brzdou, budem ochotný poskytnúť aj časť zdrojov na financovanie chýbajúceho úseku (od Filiálky po Starý most popod Karadžičovu ulicu) – ide približne o desať miliónov eur, ktoré župa v rozpočte nájde. 

4. Predvolebné sľuby obsahujú často množstvo veľkých projektov (nové diaľnice a železničné trate), ktoré sú atraktívne pre voličov, ich realizácia je však často vzdialená a neistá. Máte prichystané malé, ale hmatateľnejšie a častokrát prínosnejšie zmeny v prospech používateľov verejnej dopravy, ak áno, aké?

Monika Flašíková - Beňová: Každý projekt, ktorý som v rámci kampane predstavila, sme detailne konzultovali s odborníkmi a analyzovali z pohľadu možností župy, najmä finančných. V Bratislavskom kraji by v prvej chvíli stačilo len konečne dotiahnuť projekty, na ktoré sme už získali peniaze, no nevieme ich využiť. Takým je napr. integrovaná doprava, na ktorú sme už v roky 2007 získali financie z Bruselu, ale doteraz ich župa nevyčerpala. 

Roman Ruhig: Myslím si, že som už túto otázku čiastočne zodpovedal pri otázke č. 3. Zásadou je, že investície sa môžu robiť do takej miery, aby v primeranom čase bola zabezpečená aj návratnosť, alebo hľadať možnosti v prípade väčších projektov konsenzuálnou dohodou medzi všetkými zúčastnenými stranami, ako napr. ministerstvo dopravy, BSK, primátor a starostovia miest, mestských časti a obcí, prípadne aj vstupom súkromného kapitálu, ktorý musí byť regulovaný tak, aby nedošlo k neprimeranému zvyšovaniu cien cestovného. Výška cestovného musí byť úmerná k podielu individuálnej dopravy, kde MHD musí byť minimálne na jednu osobu 1/5 cenou rovnajúcou sa osobnej doprave.

Karol Ondriáš: Bezpečné cyklotrasy po celom kraji.

Rastislav Blaško: 1. V rámci Bratislavskej integrovanej dopravy (BID) elektrifikovať hlavné trasy; postupne vylučovať nákup dieselových autobusov a nahradzovať za elektrický pohon; budovať v kooperácii so súkromnými prevádzkovateľmi nabíjacie zariadenia na podporu predaja a rozširovania siete elektromobilov v Bratislavskom kraji. 2. Mestská hromadná doprava: monitorovanie každého autobusu, električky a trolejbusu kamerami, vytvorenie kamerového dispečingu s okamžitým napojením na štátnu a mestskú políciu na zabránenie vandalizmu a útokom voči cestujúcich.

Daniel Krajcer: Napríklad zlepšiť trasovanie prímestskej dopravy, aby sa posilnila doprava v slabo obsluhovaných miestach a naopak, znížila miera trás, na ktorých si vzájomne konkurujú vlaky i autobusy. Nebudem však robiť žiadne rozhodnutia od zeleného stola, iba na základe argumentov a analýz.