Trolejbusy boli nahradzované autobusmi už aj v minulosti

Kvôli zanedbanej obnove trolejbusov za posledných 20 rokov sa opakuje situácia z 1960-tych rokov.

História moderných bratislavských trolejbusov sa začala písať v roku 1941. Od toho času zažili trolejbusy v Bratislave niekoľko období rozvoja, ale i horších chvíľ, kedy boli na pokraji zrušenia. V súčasnosti, kedy na túto ekologickú formu verejnej dopravy napriek veľkým plánom rozvoja opäť doľahla kríza, je vhodné pripomenúť si čierne miesta v jej histórii, aby sa nezopakovali chybné rozhodnutia z minulosti.

1950-te roky: rozvoj tratí, nedostatok trolejbusov

Po výstavbe prvých troch trolejbusových tratí v rokoch 1941 - 1943 prišiel najväčší rozmach trolejbusovej dopravy až v 50-tych rokoch 20. storočia. V priebehu desaťročia sa postavilo 5 trolejbusových tratí, z ktorých všetky nahradili dovtedajšie autobusové linky. Išlo o trate 14 (Palisády - Zimný štadión), 15 (Trnavské mýto - Trnávka), 16 (Šafárikovo nám. - Prievoz), 17 (Šulekova - Ružová dolina) a 18 (Trnavské mýto - Prievoz). Rýchla stavba nových tratí však predbehla dodávky nových trolejbusov a tak už v druhej polovici 50-tych rokov situáciu začali zachraňovať autobusy. Na tratiach 17 a 18 po vybudovaní trolejového vedenia najskôr dva roky premávali autobusy a zahusťovanie intervalov na ostatných linkách sa taktiež riešilo autobusmi. Problém v tom čase nespočíval v nedostatku financií na nákup nových trolejbusov, ale v plánovitej socialistickej výrobe, ktorá nestíhala dodávať naplánované počty trolejbusov. Navyše bolo potrebné vyradiť prvých 20 trolejbusov zahraničnej výroby, na ktoré už v Československu neboli náhradné diely.

1960-te roky: stagnácia a útlm

Hoci sa na začiatku 60-tych rokov podarilo všetky trolejbusové linky obsadiť trolejbusmi, na zahusťovanie dopravy sa stále museli používať autobusy. Zlé bratislavské cesty aj v tomto období spôsobovali zvýšenú poruchovosť trolejbusov, ktoré boli na zlé cesty citlivejšie ako autobusy. Trolejbusová doprava preto začínala byť ich neprajníkmi vnímaná ako pomalá, nepružná, neefektívna a poruchová. V roku 1964 bola vypracovaná štúdia rozvoja MHD, ktorá na základe uvedených dôvodov odporúčala postupne do roku 1970 trolejbusovú dopravu v Bratislave zlikvidovať s výnimkou kopcovitých oblastí Koliby, Kramárov a Červeného kríža. V rovinatých častiach dostala prednosť autobusová a neskôr električková doprava.

V tomto duchu už koncom roka 1964 bola zrušená trolejbusová trať č. 16 do Prievozu, pričom bola nahradená autobusmi. Táto trolejbusová trať nebola v prevádzke ani 10 rokov. Získané trolejbusy z tejto linky sa použili na zvyšné trolejbusové linky, čím sa znížil nedostatok trolejbusov. Ďalšie rušenie trolejbusových tratí pribrzdil naopak nedostatok autobusov a meškajúca výstavba električkových tratí. V druhej polovici 60-tych rokov sa preto konštatovalo, že trolejbusy oproti pôvodným plánom prežijú o desaťročie dlhšie.

1970-te roky: útlm a "vytriezvenie"

Najčiernejšie obdobie trolejbusovej histórie prišlo v 70-tych rokoch v súvislosti s masívnou prestavbou mestských komunikácií. Pri tejto príležitosti boli trolejbusové linky rušené resp. presmerovávané a nahradzované autobusovými linkami. V tomto období sa zrušila trolejbusová doprava spod Hlavnej stanice do centra mesta k Redute, ale i po Šancovej k Zimnému štadiónu a na niekoľko rokov aj na Kramáre. V 70-tych rokoch však prišli aj svetové ropné krízy a na ich konci bolo jasné, že časy lacnej a dostupnej nafty pre autobusy sa skončili. Zavedenie limitov na naftu, ale i zhoršujúce sa životné prostredie opäť upriamili pozornosť na ekologickú trolejbusovú dopravu.

1980-te roky: rozvoj

V priebehu 80-tych rokov preto opäť vznikali plány na rozširovanie trolejbusovej dopravy aj v rovinatých častiach mesta. Trolejbusy na dnešnej linke 202 z Rajskej na Dolné hony začali premávať od 1. novembra 1988. V roku 1991 sa trolejbusy vrátili aj na Hlavnú stanicu, Šancovú i Legionársku ulicu. O rok neskôr začala premávka aj na dnešnej linke 201 z Hlavnej stanice na Dolné hony.

Vozidlový park bol až do roku 1991 priebežne dopĺňaný a obnovovaný novými vozidlami, od roku 1985 aj veľkokapacitnými trolejbusmi Škoda - Sanos, neskôr Škoda 15 Tr. Obnova krátkych trolejbusov novými vozidlami skončila v roku 1991, odvtedy sú krátke trolejbusy udržiavané len prostredníctvom generálnych opráv a modernizácií.

Ostatných 20 rokov: rozvoj tratí, zanedbaná obnova trolejbusov

Kĺbové trolejbusy sa v malom ročnom počte dodávali do roku 2003 (nepočítajúc 6 vozidiel pre trať na Dlhé diely), pričom sa ku koncu jednalo už o výbehový vysokopodlažný typ 15 TrM. Ich počet však stačil len na nahradenie predčasne vyradených veľkokapacitných trolejbusov Škoda - Sanos v roku 1998, ktoré náhle skončili podobne ako časť súčasných trolejbusov. Prednosť potom dostali dodávky autobusov, ktorých sa za rovnaké peniaze dalo nakúpiť viac a pravidelne sa stávali súčasťou predvolebného marketingu odchádzajúceho manažmentu mesta.

Uvedená stagnácia musela logicky vyústiť do situácie, kedy bude trolejbusová doprava opäť zápasiť s nedostatkom trolejbusov. V súčasnosti sa stavajú resp. plánujú nové trolejbusové trate, je preto potrebné venovať pozornosť náležitej a nielen jednorazovej obnove vozidlového parku trolejbusov, aby na týchto tratiach malo čo jazdiť aj v budúcnosti. Iba tak sa dá zabezpečiť, aby trolejbusy opäť raz nemuseli bojovať o svoje miesto v uliciach Bratislavy.

Komentáre

Pridať príspevok

Pridať odpoveď

Upraviť príspevok

Login
Heslo
K príspevku je možné pridať najviac 5 súborov vo formátoch JPG, PNG, GIF a PDF (max. 32 MB). Ku každému súboru je možné pripojiť bližší textový opis. Pridaním súborov súhlasíte s Podmienkami používania.
Nie nadarmo sa vraví, že Slovensko sa nie len že neposúva ďalej, ale pomaly sa vracia naspäť...
Veľmi pekný článok. Možno by som na záver spomenul výhody trolejbusovej dopravy avšak niektoré sa dajú nájsť aj v článku.
Reakcia na: Valec #1:
keby sa posuvalo napsat by bolo miestami aj lepsie 🙂 vid docela velkolepe trolejbusove plany snad vsetkymi smermi, od letiska, cez petrzalksu, dlhdie diely, stare grunty, resp ako feedery k metru 🙂