Na Štefánikovu ul. by sa mohla vrátiť električka

Štúdia navrhuje obnoviť rýchle spojenie Hlavnej stanice a centra so zachovaním zelene a revitalizáciou verejných priestorov.

Téma stavu priestoru pred Hlavnou stanicou a jeho revitalizácie rezonuje už mnoho rokov. K nej sa vlani pridala aj téma zastavenia električkovej dopravy na najväčšiu bratislavskú stanicu. Veľkú prestavbu predstaničného námestia plánuje firma Transprojekt. Daňou za revitalizáciu priestoru majú byť veľké nákupné a obchodné priestory, menej zelene, širšie ulice a viac áut. Termín začatia výstavby nie je jasný, firma má od mesta prenajaté pozemky do roku 2016.

Magistrát medzitým plánuje prostredníctvom eurofondov budovať električku z Petržalky na Hlavnú stanicu. O trase medzi Kamenným námestím a stanicou sa zatiaľ nerozhodlo. Uvažuje sa buď o modernizácii trate na Špitálskej ulici a pokračovaním cez areál fakultnej nemocnice na Hlavnú stanicu alebo o smerovaní cez Obchodnú ulicu.

Efektívnejšia a lacnejšia alternatíva

Neformálne združenie Tram Štefánikova si myslí, že prestavba predstaničného námestia a výstavba električkovej trate medzi Kamenným námestím a Hlavnou stanicou sa dajú zrealizovať podstatne lacnejšie a citlivejšie k životnému prostrediu než sa v súčasnosti navrhuje. „Naviac je možné centrum a stanicu spojiť kratšou a rýchlejšou trasou,“ dodáva líder združenia Erik Žiak. Spolu so spolupracovníkmi preto spracoval alternatívnu štúdiu riešenia oboch aktuálnych tém – revitalizácie Hlavnej stanice a spojenia kapacitnou MHD do centra.

Štúdia navrhuje obnoviť električkovú trať z Hurbanovho nám. cez Suché mýto, Hodžovo nám. a Štefánikovu ul. na Hlavnú stanicu. Táto trať zanikla v roku 1979 z viacerých dôvodov a nahradiť ju malo metro. Podzemná rýchlodráha sa nezrealizovala, no električková trať zostala zrušená.

Navrhovaná električková trať by mala mať zastávky na Suchom mýte, pri SAV a na Hlavnej stanici priamo pred staničnou budovou. Zo Suchého mýta by mala pokračovať stredom Hodžovho nám. a Štefánikovej ulice. Cestnej doprave by sa mal ubrať v každom smere jeden pruh, no ten beztak mesto plánuje vyhradiť ako buspruh. Projekt navrhuje premávku autobusov po električkovej trati ako je to bežné v Európe i vo svete. V križovatke SAV sa má okrem zriadenia električkovej zastávky predĺžiť aj súčasná autobusová zastávka, na ktorú sa momentálne nezmestia ani dva kĺbové autobusy či trolejbusy.

Predstaničné námestie: pohodlné prestupy a zeleň

Najpozoruhodnejším úsekom projektu je predstaničné námestie (od 1.8.2012 Nám. Franza Liszta). Nová trať by mala byť vedená v rovnakých miestach ako sa nachádza dnešná nepoužívaná trať, no mala by sa dostať až priamo pred staničnú budovu, aby sa skrátili pešie presuny od električiek k vlakom a naopak. Priblížené majú byť aj autobusové a električkové nástupištia navzájom.

Novodobé prístavby k historickej staničnej budove majú byť odstránené a nahradené novou budovou v severnej časti stanice. Vzniknúť by tak mohol reprezentatívny priestor hodný európskej metropoly. Budovy Múzea dopravy majú zostať zachované a naviac môžu byť prístupné priamo z námestia.

Novinkou má byť prepojenie stanice s dnešnou zastávkou MHD Sokolská na Pražskej ulici. Tá je aj dnes rovnako blízko k staničnej budove ako zastávky MHD na prestaničnom námestí, no cesta k nej vedie okľukami cez železničné pozemky s nevyhovujúcim povrchom, kadiaľ je zakázané prechádzať. Hlavná stanica by sa tak stala prístupnou aj pre všetkých, ktorí cestujú linkami MHD po Pražskej ulici.

Napriek tomu, že navrhované riešenie predstaničného priestoru obsahuje množstvo zelene, naďalej zostáva plocha zhruba 10000 m² pre prípadné zámery investorov. Odporúčaná je však taká výstavba, aby ťažila z výbornej dostupnosti mestskej, regionálnej aj diaľkovej verejnej dopravy a úmerne tomu budovala iba nevyhnutný počet parkovacích miest.

Chodci a cyklisti ako priorita

Štúdia brala dôraz aj na pešiu a cyklistickú dopravu, čo je potrebné nielen v zmysle odporúčaní Európskej únie a približovania sa k mestám s vysokou kvalitou života, ale aj dôležité pre trvalo udržateľnú mobilitu v meste. Pešie koridory sú navrhované čo najpriamejšie a vzniká viacero nových cyklociest – na Nám. Franza Liszta na oboch stranách, na Štefanovičovej ul. a Hodžovom nám. s napojením na historické centrum. Spracovatelia nezabudli ani na prístrešok na bicykle pred Hlavnou stanicou.

Na niektorých miestach (napr. Suché mýto, Leškova ul. a Nám. Franza Liszta) má zaniknúť časť parkovacích miest, pri Hlavnej stanici však majú vzniknúť dve nové parkoviská určené pre krátkodobé parkovanie.

Projekt pozerá aj do budúcnosti

Súčasťou štúdie sú simulácie križovatiek Hodžovo nám. a SAV, aby bolo preukázané, že vybudovaním električkovej trate nedôjde ku kolapsu dopravy, a to ani pri 20-percentnom zvýšení dopravnej záťaže. Videá zo simulácií je možné nájsť nižšie.

Nakoľko mesto uvažuje o budovaní tram-trainu (električka schopná jazdiť aj po železničných tratiach), štúdia je kompatibilná aj s týmto hybridným dopravným systémom. Ak by sa mesto rozhodlo pre vybudovanie tram-trainovej trate napríklad do Devínskej Novej Vsi, na Hlavnej stanici by ju bolo možné pripojiť k električkovej sieti. V projekte je taktiež rezerva, ak by v budúcnosti došlo k rozhodnutiu budovať električkovú trať do Dúbravky cez Patrónku, ktorá by bola výrazne rýchlejšia než súčasná trať cez Karlovu Ves.

Kompetentní by mali triezvo zvážiť možnosti financovania

Združenie Tram Štefánikova pripravovalo štúdiu vyše roka. „Veríme, že kompetentní zvážia súčasné finančné možnosti investora prestavby stanice, mesta, kraja a štátu, a prednosť dostane také riešenie, ktoré je skutočne reálne. Reálne nielen z hľadiska investícií, ale aj z hľadiska údržby a prevádzky, aby nedopadlo rovnako ako súčasná električkovú trať na Hlavnú stanicu a celkovo súčasný predstaničný priestor,“ hovorí Erik Žiak.

Štúdia na záver apeluje na triezvosť pri rozhodovaní o riešení Hlavnej stanice i električky: „Bratislava nepotrebuje ďalšie projekty podzemných dráh, ktoré by nakoniec nikdy neboli realizované, ani ďalšie predimenzované stavby s negatívnym dosahom na zeleň a kvalitu života v centre mesta. Práve návrat ku skromným a účelným riešeniam s najlepším pomerom úžitok/náklady v duchu hesla ‚menej je viac‘ korešponduje aj s marketingovým sloganom ‚little big city‘, ktorým sa Bratislava prezentuje.“

Kontakt na autorov: tramstefanikova@gmail.com

Simulácia križovatky Hodžovo nám.

Simulácia križovatky SAV