Bratislavský samosprávny kraj a Slovak Lines začali v posledných dňoch aktívne propagovať možnosť cestovania prímestskými linkami na území mesta Bratislava. Podľa vydanej tlačovej správy je cestovanie rýchlejšie, lacnejšie a jednoduchšie.
Bol by to pekný krok k podpore verejnej dopravy, keby nad tvrdeniami kraja a dopravcu neviseli otázniky. Pri jednorazových cestovných lístkoch je Slovak Lines naozaj spravidla lacnejší, avšak neponúka predplatné lístky (električenky) ani neakceptuje takéto lístky DPB. Výnimkou je trasa Autobusová stanica - Záhorská Bystrica (Krče), kde akceptuje príplatok BID k predplatnému lístku, ktorý funguje ako dočasný experiment už vyše 10 rokov. Lacnejšie cestovanie je tak možné pre najmä tých, ktorí bývajú v blízkosti spomínanej trasy. Ak však cestujúci cestuje z iných častí mesta a pri svojej ceste prestupuje na MHD, použiť autobusy dopravcu Slovak Lines sa mu cenovo neoplatí.
Rýchlosť dopravy na trase medzi Záhorskou Bystricou (Krče) a Patrónkou taktiež nie je jednoznačná. Jazdná doba autobusov Slovak Lines je v rannej špičke 11 až 18 minút, zatiaľ čo linka 37 trasu zvládne za 14 až 15 minút. Vysoký rozdiel medzi jazdnými dobami autobusov Slovak Lines je viditeľný napríklad pri odchode o 6:03 zo Záhorskej Bystrice, ktorý má jazdnú dobu o 7 minút dlhšiu ako autobus o 6:08. Oba autobusy pri tom idú po tej istej trase, jediný rozdiel spočíva v tom, že skorší autobus zastavuje na jednej zastávke navyše, čo v žiadnom prípade nemôže spôsobiť predĺženie jazdnej doby o 7 minút. Autobusy Slovak Lines sú teda výhodné väčšinou len pre tých čo cestujú na trasách kde neexistuje priame spojenie MHD.
Časová výhodnosť je ešte menšia v smere z centra, kde dochádza k veľkým zdržaniam na zastávkach. Slovak Lines využíva tarifný systém, pri ktorom si všetci cestujúci zakupujú cestovný lístok u vodiča, a to aj tí, ktorí vlastnia dopravné karty. U českých integrovaných dopravných systémov sa spravidla cestujúci len preukážu vodičovi predplatným lístkom. Oproti MHD navyše cestujúci nastupujú iba jednými dverami, čo predlžuje ich nástup.
Propagovaná jednoduchosť je tiež otázna. Linky nie sú číslované a nemajú jednotné zastávky. Napríklad v pracovný deň od 6:30 do 7:30 odchádza zo Záhorskej Bystrice do centra 12 autobusov, z toho iba 9 stojí na Hroboňovej. Cestujúci sa musí buď vopred pripraviť na cestu a preštudovať si podrobný knižný či internetový cestovný poriadok. V niektorých prípadoch nepomôže ani ten. Napríklad o 6:45 majú odchod dva autobusy, z nich prvý stojí len na Patrónke, Račianskom mýte a Autobusovej stanici, zatiaľ čo druhý zastavuje na 7 zastávkach. Aj cestujúci, ktorý o týchto spojoch vie, priamo na mieste nedokáže odlíšiť, ktorý autobus stojí na všetkých zastávkach bez toho, aby sledoval pomalé rolovanie textu na prednej tabuli alebo sa spýtal vodiča. Okrem toho autobusy nepremávajú v pravidelných intervaloch, čiže odchody nie sú ľahko zapamätateľné čo je problém najmä mimo špičky, kedy sú intervaly medzi spojmi relatívne dlhé. Takéto anomálie sú symbolom zastaranosti súčasného systému a nie jeho jednoduchosti.
Podľa predsedu Bratislavského samosprávneho kraja, Pavla Freša, je táto ponuka "ďalším krokom v rámci budovania integrovanej dopravy na území Bratislavského samosprávneho kraja". Opak je pritom pravdou. Integrovaná doprava sa zakladá na tom, že jednotlivé systémy navzájom nadväzujú a majú jednotnú tarifu. Na území mesta však fungujú viac než tri navzájom nekoordinované systémy, ktoré majú úplne odlišné tarifné systémy a súčasnou podobou integrácie je len to, že cestujúci na jednej konkrétnej trase môžu po zaplatení mesačného príplatku cestovať aj autobusmi Slovak Lines. O čosi lepšia je situácia pri vlakoch ZSSK kde BID príplatok platí v celej Bratislave okrem Devínskeho Jazera. Pre porovnanie, v drvivej väčšine českých miest môžu cestujúci použiť ten istý lístok na MHD aj prímestskú dopravu bez akéhokoľvek príplatku a pri všetkých druhoch lístkov (či už ide o lístky na pol hodinu alebo rok) a medzi jednotlivými druhmi môžu prestupovať. Ekvivalentom takéhoto systému u nás by teda bolo, keby cestujúci mohol na 90-minútový lístok cestovať napr. autobusom Slovak Lines od nemocnice v Podunajských Biskupiciach na Autobusovú stanicu, odtiaľ na ten istý lístok ďalej linkou 210 na Hlavnú stanicu kde by prestúpil na vlak a stále na ten istý lístok cestoval do Devínskej Novej Vsi. Tento cestovný lístok by samozrejme mohol využiť aj na cestu do Rajky či Hainburgu.
V rámci BID sa tiež navrhuje odstránenie vyššie popisovaného problému s komplikovanosťou siete. Po novom majú byť zavedené čísla liniek komunikované voči cestujúcim, pričom každá linka bude mať prehladný taktový cestovný poriadok s pravidelnými odchodmi a jednoznačne stanovené zastávky. Cestujúci potom uvidí prichádzať autobus napríklad na linke 321 a na základe čísla bude vedieť, kde stojí, resp. si túto informáciu nájde v cestovnom poriadku podobne ako pri MHD. Takýto systém potom môže reálne slúžiť aj na dopravu v rámci mesta.
Je preto otázne, prečo Bratislavský samosprávny kraj propaguje takéto snahy dopravcu o vykazovanie výhodnosti oproti MHD namiesto toho, aby venoval maximálnu energiu spusteniu projektu BID, ktorého koncepcia bola prijatá pred 5 rokmi a jeho spustenie mešká už 4 roky. Podľa posledných informácií ani najnovší termín spustenia BID - september 2012 - nie je reálny a uvažuje sa iba nad tým, že by platnosť príplatku BID k električenkám bola rozšírená na ostatné linky Slovak Lines na území mesta. Mimo Bratislavy tak integrovaná doprava zrejme naďalej zavedená nebude. Vzhľadom na blížiace sa voľby do VÚC už potom ťažko očakávať, že reforma verejnej dopravy v regióne bude zrealizovaná skôr než v roku 2014.
irizar