Električky majú kvôli uzavretému tunelu problém

Električková doprava má vylúčenú trať na Hlavnú stanicu aj v tuneli. Vozidlá nestíhajú a linky bude potrebné meniť.

Ak by sme sa pozreli na Bratislavu v závere roku 1979, uvideli by sme električkovú dopravu podobnú tej dnešnej. Trať na Hlavnú stanicu dovtedy napojená cez Ul. Obrancov mieru (Štefánikovu ul.) bola už uzatvorená, stavala sa nová trať po Štefanovičovej a Starohorskej (Ul. Imricha Karvaša). Bez električiek bol aj tunel, výstavba trate sa vtedy len pripravovala. Pravda, neboli ešte sprevádzkované trate po Obchodnej, do Dúbravky, na Zlaté piesky či Komisárky, no základná sieť bola takmer rovnaká ako v týchto dňoch. Dnes je uzatvorená trať na Hlavnú stanicu i v tuneli - v prvom prípade pre nutnosť rekonštrukcie trate, v druhom prípade pre poškodenie samotného tunela.

Sieť liniek električiek v závere roka 1979 (bez tratí na Hlavnú stanicu, v tuneli a na Obchodnej):

linka 1: Karlova Ves - Jesenského - ŽST Nové Mesto
linka 2: Jurajov dvor - Nám. Ľ. Štúra
linka 3: Rača - Nám. Ľ. Štúra
linka 4: Karlova Ves - Jurajov dvor
linka 5: Karlova Ves - Rača
linka 7: ŽST Vinohrady - Vazovova - ŽST Nové Mesto
linka 8: Ružinov - Nám. Ľ. Štúra
linka 9: Karlova Ves - Ružinov

Na obsluhu mesta teda stačili dve linky do kažej radiály, výnimkou bola Karlova Ves s tromi linkami. Spolu po meste jazdilo 8 električkových liniek. Dnes má každá radiála tri linky, Karlova Ves 6 liniek. V tomto prípade však viac liniek znamená menej. Zatiaľ čo v roku 1979 mali linky interval od 6 do 11 minút, dnes je to 12 až 20 minút, a teda celkový počet spojov je pri vyššom počte liniek nižší. V roku 1979 sa stačilo postaviť na zastávku a za chvíľu "niečo" prišlo, dnes sa vám môže stať, že všetky linky idú naraz a potom dlho nič. Je to daň za dlhé intervaly, priveľa liniek, a za výlukový stav v tuneli, keď linky 1 5 a 9 musia jazdiť po dlhšej trase cez nábrežie.

Rovnaký počet radiál ako dnes kedysi obslúžili 4 linky

Vráťme sa však k histórii. Prečo dnes máme toľko liniek, keď v minulosti stačilo menej? Pôvodne dokonca na obsluhu celej električkovej siete mesta stačili 3 linky. Jedna viedla z Hlavnej stanice do Karlovej Vsi, druhá na Vajnorskú a tretia na Račiansku. V čase obnovenia trate do Petržalky (1951) jazdili 4 linky. Počet radiál bol vtedy rovnaký ako dnes, prestupovalo sa v centre, kde bol pôvodne na Kamennom námestí prestupný uzol. Linky pribúdali najskôr v 1950-tych rokoch - vznikla linka 5 z Karlovej Vsi do Gaštanového hájika, šestka i sedmička. Odvtedy mala každá radiála po dve linky. Po dokončení ružinovskej trate tam začala jazdiť "iba" jedna linka, a to číslo 8. Až do roku 1979 sa darilo držať počet liniek na uzde.

Dôvod masívneho pridávania liniek možno hľadať na začiatku 1980-tych rokov. MHD vtedy zažívala rozmach, zvyšoval sa počet obyvateľov mesta a väčšina ľudí jazdila MHD. Cestujúcich bolo toľko, že pomerne krátke intervaly medzi spojmi bolo možné zabezpečiť aj pri vyššom počte liniek. Keďže krátke intervaly sú v MHD kľúčové, a tie boli dodržané, vysoký počet liniek v zásade nevadil.

Plátanie zvyšovaním počtu liniek

Zvyšovanie počtu liniek však nebolo vždy plánované. Príkladom je vznik linky 11. Po dobudovaní novej trate na Hlavnú stanicu (1980) tam boli presmerované linky 2 a 3 (z Jurajovho dvora a Rače). Do augusta 1979 jazdili síce na Hlavnú stanicu, ale cez centrum. O situácii po otvorení novej trate informoval Večerník: "Už v polovici januára (1980) sme urobili dopravný prieskum a ten nám ukázal, že obe trate č. 2 a 3 sme predimenzovali. Nebol o ne až taký záujem cestujúcich, ktorí stále využívajú autobusy cez Obrancov mieru (Štefánikova ul.)." Naproti tomu linka 5 naďalej jazdiaca do centra nezvládala nápor cestujúcich. "Preto od tretieho marca (1980) pripravujeme zmenu organizácie dopravy z ulice Febuárového víťazstva (Račianska ul.)," uvádza sa vo Večerníku v rozhovore s Petrom Forgáčom, vtedajším vedúcim dopravného inžinierstva dopravného podniku. Tretia linka do Rače teda nevznikla plánovane, ale ako výsledok zlého predvídania dopytu na tzv. "priečnej osi", ako sa nazývala nová trať na Hlavnú stanicu. Namiesto systémového riešenia sa tak problém zaplátal treťou linkou do Rače.

Následne sa s električkovými linkami akoby vrece roztrhlo. Najviac ich existovalo v rokoch 1984 - 1986, a to 15 na piatich radiálach. Niektoré linky však nepremávali celotýždenne, ale iba v určitých časoch. Ospravedlnením pre linky "odvšadiaľ všade" mohol byť v tom čase neprestupný tarifný systém. Pri každom prestúpení bolo nutné označiť si nový lístok, takže viac prestupovania neznamenalo len dlhšiu, ale aj drahšiu cestu. Hoci sa od roku 1992 postupne počet liniek znižoval, nikdy sa nedostal na takú úroveň, aby boli v sieti prijateľné intervaly. A to ani po roku 2000, kedy bol zavedený prestupný tarifný systém. Na základe prípadových štúdií odborná literatúra* uvádza, že intervaly liniek v prestupnom systéme by mali byť 4 až 10 minút. Ako sme už spomenuli, Bratislava má električkové linky s intervalom 12 až 20 minút, teda ich interval nezodpovedá prestupnému systému. Tento stav trvá už roky a dôvod, prečo je to tak, možno hľadať v zmýšľaní zodpovedných za MHD.

Magistrát chce možnosť voľby

Na rozdiel od poznatkov získaných prípadovými štúdiami sa bratislavský magistrát domnieva čosi iné. Z listu, ktorý máme k dispozícii, vyplýva, že magistrát menej zaujíma to, ako dlho budú cestujúci čakať na linku, dôležité je podľa neho to, že si môžu vybrať. "Cestujúci majú dve možnosti cestovania. Nastúpia do prvého spoja, ktorý príde na zastávku, a odvezú sa buď do cieľa svojej cesty priamo, alebo s prestupom. Druhá možnosť je počkať si na konkrétny spoj bez nutnosti prestupovania. Vtedy je vhodné poznať odchod 'svojho' spoja a pravidelne byť na zastávke v dostatočnom časovom predstihu," napísal magistrát v liste nášmu čitateľovi. Zaujímavosťou je, ako sa magistrát vyjadril k prestupovaniu: "Viedlo by to najmä v rannej špičke k zbytočnej frustrácii a dezorientácii cestujúcich."

Zahraniční odborníci sa však domnievajú, že dôležitým parametrom systému je jeho jednoduchosť, pretože v systéme MHD je vždy veľká časť zákazníkov nových**, ktorí sa v zložitom systéme takpovediac stratia, alebo ho ani nevyužijú. V jednoduchšom systéme sa cestujúci nemusia rozhodovať medzi troma rôznymi spôsobmi cesty, ale v každom momente môžu využiť jeden typ spojenia.

Porovnanie s inými mestami

Mesto

Bratislava

Brno

Zürich

Oslo

Počet obyvateľov

462603

404820

372047

611491

Rozloha [km2]

368

230

88

1347

Dĺžka električkových tratí [km]

40

70

82

66

Počet radiál

4

13

17

6

Počet liniek

11

13

15

6

Linky/radiály

2.75

1.00

0.88

1.00

Zdroj údajov: imhd.sk, DPMB, ZVV, Oslo Trikken, Wikipedia

Pomerový ukazovateľ zobrazuje viac než 2-násobnú prehustenosť liniek v Bratislave než v porovnateľných mestách. Počet spojov sa pritom zásadne nelíši.

Riešením je reforma

Súčasný stav sa však neborí len s problémom ignorovania zahraničných skúseností. Električky liniek 1 5 a 9 momentálne premávajú po odklonových trasách cez nábrežie. To spôsobuje nedodržiavanie cestovného poriadku, zhlukovanie a meškanie vozidiel a pre niektorých vodičov zmeškaných vozidiel aj skracovanie zákonných prestávok v práci. Dopravný podnik však nemá veľa možností ako tento stav riešiť. Ak by použil súčasné linkové vedenie a oficiálne predĺžil jazdné doby, zvýšila by sa potreba električiek vo výprave. Dodatočné električky však dopravný podnik nemá, a tak toto riešenie nemôže zrealizovať.

Chtiac-nechtiac tak zostáva jediná možnosť - zreformovať linky tak, aby do radiály jazdili maximálne dve (okrem Karlovej Vsi). Takto sa dosiahne nielen stav zodpovedajúci počtu radiál a zahraničným skúsenostiam, ale aj stav zodpovedajúci počtu vozidiel DPB. Na predstavy magistrátu o možnosti výberu - hoci iba raz za 20 minút - tak budeme môcť zabudnúť. Ako však v novembri 2011 ukázal prieskum medzi používateľmi imhd.sk, takmer 2/3 z nich by privítalo radšej menej liniek s lepšími intervalmi než súčasný stav.

 

* Gustav Nielsen a kol.: HiTrans Best Practice Guide - Public Transport - Planning the Networks, 2005, s. 101

** Gustav Nielsen a kol.: HiTrans Best Practice Guide - Public Transport - Planning the Networks, 2005, s. 29

Komentáre

Pridať príspevok

Pridať odpoveď

Upraviť príspevok

Login
Heslo
K príspevku je možné pridať najviac 5 súborov vo formátoch JPG, PNG, GIF a PDF (max. 32 MB). Ku každému súboru je možné pripojiť bližší textový opis. Pridaním súborov súhlasíte s Podmienkami používania.
Reakcia na: d3k0 #21:
To je práve ten problém optimalizácií. Vždy je to len šetrenie vzkm a zaobalí sa to do báchoriek o efektívnosti, ba doknca zlešpení. ❗ Pritom ozajstné zlepšenie by to bolo len vtedy, keby sa celkový počet výkonov nezmenšil, len by sa optimálnejšie prerozdelil podľa dopytu cestujúcich.
Reakcia na: d3k0 #21:
Tak to už radšej z Dúbravky 6/9, z Karlovky 6/3/6 a tam kam pôjdu 2 linky, čo už tunel alebo nábrežie bude tiež 6/9 .. špitálska bude na tom už horšie, to je fakt 😞
Reakcia na: Petto #11:
veď nech to spravia typicky slovensky - dajú tam lešenie, pred tunel napíšu "pozor, padá omietka" a "vstup na vlastné riziko" a je vybavené - a eliny môžu jazdiť 😉
Reakcia na: AAA #20:
Z dopravného hľadiska "dvojlinkový variant" nie je nič moc. Napríklad pri 3 linkách do Karlovej Vsi a 15 min intervale sa nedajú urobiť lepšie preklady dvojíc liniek ako 5/10 min úsek KV - Dúbravka, 5/10 KV - Kapucínska a 5/10 KV - Špitálska. Takisto úsek Trnavské mýto - Obchodná a Trnavské mýto - Špitálska vyjde všelijak, až po 5/10. Matematika nepustí, no je to stále lepšie než teraz.

Na druhej strane pozrime sa na našu infraštruktúru, a kde by pri jednolinkovom variante a medzi čím mali ľudia prestupovať:
- zastávka Legionárska - krátka a úzka
- zastávka Floriánske nám. - v jednom smere na ceste, v druhom smere nezdružená
- zastávky Jesenského, Šafárikovo nám., Račianske mýto - na úrovni cesty
- električky čisto vysokopodlažné, problematický a zdĺhavý nástup/výstup starých ľudí a s kočíkom

Problémom je, že by naše dve najväčšie mestá najradšej optimalizovali MHD a okamžite šetrili na prevádzkových nákladoch. To, že na to treba vybudovať príslušnú infraštruktúru, už počuť nechcú*. A potom tu máme prestupný systém bez prestupných zastávok a ľudia sú právom nahnevaní. Keby mestá investovali ročnú úsporu prevádzkových nákladov do vybudovania infraštruktúry, potom by to už bola iná reč.

* až na výnimku s Floriánskym nám., zato patrí chvála vedeniu mesta
Reakcia na: 810zssk #18:
Len je otázka, či v súčasnej situácií vôbec tie dve linky mať. ?
Keď sa rekonštruoval tunel, tak neboli peniaze na klenbu...teraz sa im to vráti aj s úrokmi. Pripomína mi to príbeh jedného vozidla s radlicou na odpratávanie snehu. Malo už veľmi tenkú gumu na radlici a vodiči žiadali výmenu. Nič sa nedialo. Až raz keď už guma nebola žiadna tak sa radlica zaprela do kanálového poklopu počas odŕhňania a následkom vysokého namáhania prasklo čelné sklo...a zhodnotenie vodičov?... Nebolo na gumu? ... Bude na čelné sklo
Reakcia na: AAA #15:
1. Lebo pokial ratame s dvojlinkovym variantom a mame dve trate cez centrum tak je hlupost aby obe linky isli po jednej.

4. Ako som povedal, ja som to nevymyslel. Presun na Jesenskeho je urcite absurdita (absolutne neatraktivne), ale ako si spravne napisal da sa ist 83kou + existuje moznost prestupit pod mostom.
Reakcia na: Petto #16:
jou je to mozne, ja si to nepamatam, preto som sa pytal...ja som tusim niekde videl aj takyto navrh, ze vlastne 12+13 do jednej linky a vsetko sa stretava na Obchodnej, vzniknu z toho len 3 linky..ale s tou Spitalskou mas pravdu, jedine prestup cez trat na dakej novej zastavke na SNP na 1 ☺
Reakcia na: Ttom #14:
To mas asi preklep. Z oblasti Spitalska sa nedostanem ani do Karlovky s prestupom na hrane.
Ja som mal takyto navrh na stole.
L1: Dubravka-Karlovka-tunel-Obchodna-Vazovova-Trnko-Ruzinov
L2 - Karlovka- nabrezie- SPitalska-Trnko-ZST NM/ZP
L3 - dnesna L11
L4 Hlavna Stanica - Obchodna- SNP-NAM L.S. - SNP-Obchodna - Hlavna stanica
- pocas vyluky HS: L4 k Vinohradom
intervaly L1,2,3 4/5/4//7,5
interval L4 8/10/8//7,5
kačice na L4 a polovica L2 (spoje k ZST NM)
Reakcia na: 810zssk #13:
1. Prečo musí existovať spojenie aj z Obchodnej aj Špitálskej na každú radiálu?
4. Je presun na zastávku Jesenského až taký obtiažny? Potrebuje Petržalka tento prestup, keď do samotnej Dúbravky premáva priamo 83 a do KV sa dá prestúpiť za bežných okolností na Kapucínskej, resp. pod mostom?
ten 3linkovy variant bol aky, ak sa mozem spytat?
1. Dubravka-nabrezie-Obchodna-Hl.stanica
2.KV- tunel-Obchodna-Vazovova-ZP (cast N.mesto)
3 Raca-Obchodna-Spitalska-Ruzinov
-ci si to zle pamatam?
Reakcia na: AAA #12:
1. Lenze stale mas problem ze 5 ide cez Obchodnu a 11 cez Spitalsku.

2. Pokial ide o trasu Saleziani - Patronka tak to bezne cestujem a predstav si, niekedy je to fakt najrychlejsie cez Nivy.

3. Nevyhnutnost spojenia Safko - Dubravka som si nevymyslel ja, ale niekto iny (ja sa s tym az tak nestotoznujem).

4. Dovod preco je to spojenie nutne je oficialne uvadzany ten, ze musi byt zabezpeceny prestup z 95 (nosna linka pre Pe) na elektricky do Dubravky. Prosim ta tiez, aby si si vsimol, ze ked ides zo Safka do Dubravky tak nemas kde prestupit (ak neratame take ze pojdes na Kamenne a potom spat).
Reakcia na: 810zssk #6:
Myslel som to za súčasného stavu zavretého tunela, čo je tiež na neurčito.
A k bodu 2. Zaujímavé, že tak preferuješ spojenie Šafko - Dúbravka, keď inokedy rád ľudí posielaš pešo na iné zastávky, alebo využiť prestup. Mohol by si mi teda vysvetliť, kedy je pár sto metrov podľa tvojich kritérií OK a kedy už nie? Viď tvoj príklad chodiť zo Saleziánov na Patrónku cez Nivy. ? ?
Reakcia na: vladis0902 #9:
S klenbou tunela sa takmer nerobilo nic. Klenba je "to oblozenie tunela na strope - t.j. kamenne kocky". Opravovala sa len trat a vodna rura sa schovala pod zem + kamerovy system a unikova cesta na Palisady. Ale nic to nemeni na tom, ze bolo to predrazene ako vsetko v tomto state. ?
Reakcia na: vladis0902 #9:
V tuneli sa robili tieto prace nerobili, lebo by to stalo ovela viac penazi.
nechodim sice mhd a ani elektrickami ale myslim si ze je to dost divne mesto dalo do opravy tunela nenormalne peniaze skladali sme sa isto nato vsetci , a po case toto sa stalo , to je aka praca ? co to robili ludia lavy od roboty ako mohli by sa kompetentni hambit , uz dost je mhd nekvalitna kebyze pani poslanci radsej schvalia vacsi rozpocet na mhd nakupia nove vozidla a nie pouzite z rakuska a pod tak by urcite viac ludi prilakali, ale to by najprv museli rozmyslat a nebyt nenazrani a davat si prachy do vacku .
A pritom ake komicke je, ze linka 15 ide Zlate piesky - Safko, 12 ide Safko - Dubravka, a 4 ide karlova ves (dubravka) - zlate piesky. Existuje nejaky dovod preco 4 nie je pretiahnuta do dubrafky, a nejazdi cez safko na zlate piesky, a pobrala by vozy z 12tky a 15tky? a zaskakovanie ze 15tka ide po obchodnej neobstoji, z marianskej som peso hore rychlejsie nez elektricka cez SNP a postovu na vysoku...... Tak isto by slo by slo zlucit 7+14 resp 11+14 na jednu linku (bolo to zabavne, ale po zavedeni prvom 165tky som si vsimol veeela pochvasl od cestujucich ze sa nemusia drtit v tych pikobusoch na 65, 5x a pod co idu raz za milenium.....Ale popravde viest priamo linky Dubravka - Ruzinov spodkom, Dubravka - Raca vrchcom, Raca - Ruzinov, Zlate piesky hlavna stanica, a nakoniec Hlavna stanica - centrum, pripadne studacka linka KV - Gastanovy hajik tak sme vybaveny na dlhe roky.
Reakcia na: toldo #1:
Samozrejme, že najlepší a najvhodnejší by bol variant s priemerne 1 linkou na radiálu (v KV dve), tak ako vo všetkých v článku spomínaných mestách. Na takú razantnú reformu však, zdá sa, ešte stále nie je dostatok politickej vôle. Takéto návrhy sú viaceré, viď napr. tzv. Tr3mpovu dogmu, ktorá (po doladení pár parametrov) je jednou z možností, ako linkové vedenie riešiť ešte omnoho efektívnejšie, než dvomi linkami na radiálu. Takisto z teoretických prepočtov vyšli 1-linkové varianty ešte citeľne lepšie, než akokoľvek optimálne dvojlinkové. Ale stále dúfam, že raz pochopia aj na magistráte, že oveľa dôležitejší parameter pri atraktivite dopravy je hustý interval a možnosť nastúpiť do prvého, čo príde (čo zároveň znamená rovnomerné rozloženie záťaže cestujúcich do vozidiel), než tá ich "možnosť voľby", hoci aj len z 2 liniek (ktorá znamená predlžovanie času cesty o čakanie na tú "svoju" linku).
Ja osobne už dlhodobo cestujem tak, že sadnem do prvého, čo príde, a zariadim sa ďalej podľa toho, v čom sedím. Lenže v súčasnom systéme to obnáša zložité memorovanie si jednotlivých následností a prekladov a priam vedeckú kombinatoriku, aby som vystúpil na správnej zastávke, často aj sledovanie dodržiavania CP počas vezenia sa, či vôbec stihnem ten prestup, ktorý mi má vyjsť, alebo kvôli meškaniu mám vystúpiť inde, pretože na pôvodne plánovanom mieste by som zasa 8-12 minút skysol. A v zlomových časoch ešte aj online zisťovanie CP mobilom z WAPu. A toto je pre bežného smrteľníka absolútne neschodná cesta, radšej si počká na tú "svoju" linku, a bude v cieli o 8-10 minút neskôr. Čo je s civilizovanou hromadnou dopravou nezlučiteľné.
Tým smerujem k ďalšiemu podstatnému parametru, ktorým je jednoduchosť systému - keď nemám na výber, nemusím premýšľať, sadnem do prvého a buď ide tam kam potrebujem, alebo najviac raz prestúpim (kde a na čo, sa zvládne za pár dní naučiť aj šimpanz) a doveziem sa do cieľa rýchlo a pohodlne. Tento atribút ešte aj dvojlinkovému systému stále chýba, hoci je to už ďaleko lepšie než 3-linkový, ale ešte stále musia ľudia rozmýšľať, akú alternatívu zvolia. A stačí sa započúvať do akéhokoľvek rozhovoru bežných cestujúcich v MHD, akých som si už vypočul stovky, aby bolo každému jasné, že bežný "plebs" (alias tá priemerná väčšina s peoplemetrami) proste vôbec rozmýšľať nevie. Bez rozdielu veku či pohlavia.
A som si istý, že ak sa zavedie dvojlinkový systém, budú si naň ľudia zvykať omnoho ťažšie a dlhšie, než by si zvykali na oveľa jednoduchší (a optimálnejší) 1-linkový.
Reakcia na: AAA #2:
5+11 nemozes spravit (lebo jedna ide to tunela a cez Obchodnu, druha na Stura a Spitalsku).

5+12 z rovnakeho dovodu (tunel/Safko) + mal by si mat linku Safko-Dubravka (kedysi 12 isla az do Ruzinova, potom to rozsekli na 12 a 14 prave z tohto dovodu)
Reakcia na: kecho #4:
Vsak este minuly rok sa medializovalo ze nove linkove vedenie bude.