Magistrát predložil na pripomienkovanie mestským častiam Stratégiu dopravnej politiky parkovania, ktorá by mala výrazne zmeniť súčasný stav parkovania v meste.
Materiál identifikuje viacero problémov. Napríklad to, že súčasný spôsob parkovania v Bratislave skôr podporuje používanie automobilov a uličné parkovanie nie je využívané ako nástroj riadenia dopravy, čo vedie k neefektívnemu využívaniu dostupných miest. Neexistuje ani účinná kontrola dodržiavania predpisov.
Mesto preto navrhuje nové zásady:
- spoplatnenie celého verejného priestoru,
- zvýhodnenie spoplatnenia pre rezidentov - trvalo bývajúcich obyvateľov miest,
- umožniť krátkodobé parkovanie a znevýhodniť dlhodobé - celodenné parkovanie v uličnom priestore,
- zrušiť vyhradené parkovanie (okrem parkovania pre telesne postihnutých občanov),
- zaviesť jednotné zúčtovacie stredisko pre celé mesto s možnosťou nastavenia rôznej výšky poplatkov pre mestské časti samostatne ako aj v priebehu dňa,
- zaviesť fond dopravy z príjmov statickej dopravy, ktorý sa bude orientovať na údržbu statickej dopravy, organizáciu a reguláciu dopravy, preferovanie mestskej hromadnej dopravy a alternatívnych druhov dopravy.
V problematických zónach by pre obyvateľov malo byť umožnené bezplatné parkovanie iba prvému automobilu. Stratégia sa nepriklonila k podobným dokumentom niektorých miest, ktoré preferujú budovanie parkovacích miest v takej vzdialenosti od objektov, aby verejná doprava bola bližšie než parkovacie miesto.
Minimálny hodinový poplatok za parkovanie by mal byť najmenej 1 €, v najvyťaženejších zónach by malo byť dlhšie parkovanie znevýhodnené – napr. za 2,5 hodiny by to už malo byť 4 €. V niektorých prípadoch by mala byť dĺžka parkovania aj časovo obmedzená na 2,5 hodiny. Previazanie na cenu cestovného v mestskej hromadnej deprave, ktoré navrhovala Koncepcia parkovacej politiky z roku 2009, však už nie je natoľko zreteľné. V Stratégii sa o ňom hovorí už iba vo všeobecnej rovine: “Poplatky za parkovanie majú odzrkadľovať trhovú cenu, zohľadňovať skutočný dopyt a cenu benzínu a /alebo cestovné za jednorazovú jazdu v mestskej hromadnej doprave“. Pôvodný materiál navrhoval stanoviť minimálnu ročnú cenu pre rezidentov na úroveň ceny ročného predplatného lístka MHD a umožniť jej držiteľom jazdiť aj s MHD bez ďalších poplatkov.
Zaplatiť by malo byť možné viacerými spôsobmi:
- platba cez mobil
- identifikačný, platobný a časový prístroj vozidla (In-Vehicle-Meter, IVM) – podobný mýtnej jednotke
- parkovacie automaty
- papierové parkovacie karty (cenovo znevýhodnené oproti iným druhom platieb)
Cieľom je aj výrazne zvýšiť kontrolu dodržiavania parkovania, a to aj tam, kde v súčasnosti polícia vedome toleruje porušovanie dopravných predpisov (napr. paralelné parkovanie na jazdnom pruhu pozdĺž vyhradeného parkovania, parkovanie v oblúku križovatky, na zelenej ploche a pod.)
V prípade zavedenia parkovania v navrhovanej podobe sa zvýši atraktivita MHD a tým aj dopyt po nej. Materiál sa však okrem zmienky o fonde na preferovanie MHD nezaoberá tým, akým spôsobom bude dochádzať k peňažným transferom pre zvýšenie výkonov a kapacity MHD a ani v akej výške. Stratégia sa taktiež nevenuje budovaniu záchytných parkovísk P+R a atraktívnemu napojeniu parkovísk na mestskú hromadnú dopravu. Nie je tak jasné, z čoho by mali byť tieto náročné projekty financované. Práve nerozpracované previazanie parkovacej stratégie s mestskou hromadnou dopravou môže byť jedným z hlavných problémov projektu.
Ambiciózny project počíta so zavedením pilotnej prevádzky už v roku 2012 a celoplošnej zmeny v meste v roku 2013. Potrebné zmeny legislatívy by chceli autori presadiť do roku 2014.
Valec
Nevidím nikde prínos v tom, že do podfinancovaného systému ešte zavediem možnosť ďalším ľudom cestovať zadarmo a už vôbec nevidím ako to pomôže zlepšeniu parkovania.
Ak si do ceny cesty autom zarátaš ešte aj poplatok za parkovanie (ak neparkuješ na "svojom"), tak cena aj za jednorazový CL sa ti už začína oplácať.