Martyk: cena za zmenu rozchodu: ano, vymenit rozchod je velmi drahe, ale v BA je situacia asi taka, ze je len malo trati ktore by nepytali udrzbu (chvalabohu toto leto sa jeden havarijnu usek uz podarilo opravit a druhy je planovany na mesiace jul a august), takze zisk z toho by bol zaroven ten zeby sa spravila rekonstrukcia trati.
Ja by som tiez celkom rad vidiet v BA hybrid medzi elektrickou a zeleznicou, urcite by to slo dosiahnut, aj ked asi stalo by to vela namahy vtesnat prislusne mestske vlaky (elektricky) do premavky na zeleznici, pretoze tratove useky ktore by boli pre takuto dopravu najzaujimavejsie su zarovan aj navacsmi dopravne zatazene (jeden je smer na Brno, druhy na Zilinu), o nieco menej zatazena trat je smerom na Galantu a asi najmenej zatazene su trate na wieden (tato by mohla byt dost zaujimava, ale znamenalo by to vyuzivat az 3 rozne napajacie sustavy), na Hegyeshalom (Madarsko) a na Komarno (tato nie je ani elektrifikovana). Posledne 3 su jednokajky.
Jednoznacne velky prinos by mali trate smerom na Malacky (Brno), Trnavu (Zilina) a Galantu, z tychto smerov dochadza denne dost velke mnozstvo ludi prevazne spojmi SAD
PS: ja osobne som uz napriklad spekuloval aj o zmene trakcneho napajania na 1.5 alebo 3 kV, co by sice po technickej stranke bolo este narocnejsie na realizaciu ako zmena rozchodu, ale malo by to vyhodu moznosti prenasat vyssie vykony cez tie iste prierezy vodicov (TEZ ma trakcne napatie 1.5 kV)
Ja by som tiez celkom rad vidiet v BA hybrid medzi elektrickou a zeleznicou, urcite by to slo dosiahnut, aj ked asi stalo by to vela namahy vtesnat prislusne mestske vlaky (elektricky) do premavky na zeleznici, pretoze tratove useky ktore by boli pre takuto dopravu najzaujimavejsie su zarovan aj navacsmi dopravne zatazene (jeden je smer na Brno, druhy na Zilinu), o nieco menej zatazena trat je smerom na Galantu a asi najmenej zatazene su trate na wieden (tato by mohla byt dost zaujimava, ale znamenalo by to vyuzivat az 3 rozne napajacie sustavy), na Hegyeshalom (Madarsko) a na Komarno (tato nie je ani elektrifikovana). Posledne 3 su jednokajky.
Jednoznacne velky prinos by mali trate smerom na Malacky (Brno), Trnavu (Zilina) a Galantu, z tychto smerov dochadza denne dost velke mnozstvo ludi prevazne spojmi SAD
PS: ja osobne som uz napriklad spekuloval aj o zmene trakcneho napajania na 1.5 alebo 3 kV, co by sice po technickej stranke bolo este narocnejsie na realizaciu ako zmena rozchodu, ale malo by to vyhodu moznosti prenasat vyssie vykony cez tie iste prierezy vodicov (TEZ ma trakcne napatie 1.5 kV)
Turbo
Precital som si to a sa ti ospravedlnujem za to ze som ta pomenoval debilom. Myslel som to tak, ze mas o rozchode 1000 mm debine, cize zle predstavy, ked si (okrem ineho) tvrdil ze sa nan neda vyrobit plne nizkopodlazna tramvaj. Lebo to iste si mysleli CKD, co je na vozoch vidno. Inac, dakujem za ten link, precital som si to a mozem s tebou a tvojim nazorom na CKD plne suhlasit. Totiz ja nieco o CKD viem (aj ked nie vsetko), o tom ako sa hospodarilo za poslednych 40 rokov a co v skutocnosti brzdilo vyvoj tramvaji. Totiz rusi stale checli iba zrychlovacovce T3 a neboli ochotny kupovat nove typy, lebo tie boli drahsie, co je logicke. Kedze sa vyrabaly vozy T3 masovo a hlavne na export do zemi byvaleho ZSSR (alebo SSSR ), tak je jasne ze bol absolutny utlm pri vyvoji novych vozidel. A ak sa aj daco vyrobilo, tak to zostalo iba ako prototyp, lebo vtedy strasne letela tzv. unifikacia. Napad to bol dobry, ale aj ten brzdil vyvoj. Druha vec je ta, ze CKD sa pri niektorych vozoch dopustili zbytocnych konstrukcnych chyb. Tak napriklad umiestnenie motorgeneratoru pod stanoviste vodica v K5ARke povazujem ze velmi nestastne, ja by som s tym nejazdil. Takisto skusali pneumaticke elementy vo vyzrboji, co bol podla mna dobry napad, ale kompresor dali vodicovi pod budu a nikto s tym nechcel jazdit, lebo to vrcalo... Atd, atd... Po zhodnoteni vsetkych tychto mojich znalosti mi vyslo, ze v CKD boli aj deblili, aj ked mozno nie priamo na produkcii, ale (bohuzial) konstrukteri a samozrejme vo vedeni, lebo slepo posluchali rozkazy zhora bez toho, aby sa snazili argumentovat proti (aspon o tom neviem). Druha vac, ktora ma aj mrzi je, ze CKD za ostatnych 10 rokov nedoslo s nicim novym, lebo T6A5 za novu vec nomozem povazovat, ked si vezmem, ze je odvodena od T5C5, ktora uz dlho beha po Budapesti. Akurat je jednosmerna a ma vyzbroj TV3, resp. TV13. Vsetlky tieto veci ale neboli nicim prevratnym a T6A5ka mohla byt vyrobena v takej podobe ako je uz v 1980-tych rokoch. A o RT6N1 nemozeme hovorit ako o tramvaji, lebo bol to (tiez skoda) iba smejd. Ale ako som napisal, zelam podniku CKD vela stastia, nech sa mu dari. Ja im doprajem! A aj zmenim na nich nazor, ked prijdu z niecim novym. To som tu uz spomenul. Takze aby si vedel. Este by som chcel dodat ze ked pisem CKD tak myslim ibe tramvaje. CKD vyrabaly aj ine veci, o ktorych nemam az taky prehlad a moja kritika sa vztahuje iba na Tramvaje.
Ja viem velmi dobre rozdelit trate na uzkorozchodne, normalnorozchodne a sirokorozchodne. Ale vies, ty si mi tu spominal ze uzky rozchod je strasne nevyhodny a atpycky atd, atd... To ma fakt nastvalo, lebo nemas tak celkom pravdu. Totiz on je atypicky iba z isteho uhlu pohladu. Vies, keby jeho nevyhody prevysoval jeho vyhody, tak potom by ani nebol. To co som napisal o rozchodch elektriciek, o tom, ze sme mali 17 prevadzok, s toho 11 na metrovom rozchode v byvalom CSSR je pravda. Aj to ako zanikli, ako sa prestavavali na trolejbusy po 2 SV, preco boli tie uzkorozchodne stavane ako uzkorozchodne a preco boli normalne ako normalne. To su vsetko fakty a tie musis akceptovat ci chces alebo nie. Ako dalsi argument proti tvojej kritike metroveho rozchodu ti mozem povedat, ze aj nove prevadzky sa nan stavaju. Naprikad v Palerme, hlavnom meste Sicilie sa obnovuju tramvaje, ktore zrusili (zistili ze to bola chyba). A vies na akom rozchode? Na metrovom! Ono metorvy rozchod ma svoje pre aj proti ale prevysuju jeho kladne vlastnosti. Bohuzial, toto stale nechcu pochopit podaktori ludia, co si vysvetujem tym, ze CKD nic fakt dobre (s vynimkou T3 - svojho casu to bola super tramvaj) nan nevyrobili a presadzovala sa myslienka zmenit rozchod. Netvrdim ze by to prinieslo iba nbevyhody. Ono kazda zmena nieco da aj nieco vezme ale hlave nieco stoji. Pises ze udrzba trati uzkorozchodnych stoji viacej. To je tiez diskutabilne, lebo si vezmi, ze na uzkom rozchode sa ti menej opotrebuvavaju kolajnice v oblukoch. To je pravda. Vsetko som sa docital v mudrej literature a bolo to tam aj presne technicky zdovodnene. Takisto som sa vypraval s ludmi v podniku a oni mi presne vysvetlili ako to je a preco to tak je. Jedinou nevyhodou u nas v Bratislave je to, ze mame na 1000ke eliny siroke 2,5 metra a to ovplyvnuje posobenie sil na trat, ktore su iste vacsie ako pri sirkach 2,2 alebo 2,3 metra. Totiz nie vsade su eliny siroke 2,5 metra. Ked je metrovy rozchod taky nevyhoidny, tak preco potom cela TEŽ (Tatranska elektricka zeleznica) je na nom? A oni maju vozidla siroke 2,8 metra! Preco? Prave kvopli oblukom, aby sa menej opotrebovavali. A z toho isteho dovodu boli robene aj elektricky uzkorozchodne, lebo po mestach maju same obluky. Ale tramvaje su uzkorozchodne voci zeleznici. Som sa vypraval s inziniermi - odbornikmi a oni mi povedali ze nedelia rozchody iba na sirokorozchodne, normalne a uzkorozchodne. Totiz toto delenie je u zeleznic. Oni poznaju aj rozchody elektrickovych sieti a su to nasledovne: sirokorozchodny, zeleznicny, metrovy a uzkorozchodny. Pritom ten metrovy povazju za normalny - este raz, toto vsetko sa vztahovalo na elektricky. Takze mam svoje dovody tvrdit o metrovom rozchode ine veci ako ty.
A mal som dovod byt nasrtaty, ale nemyslim si ze sa tu budeme hadat, ved toto su zabo-mysie spory. Co ma spatne mrzi je to, ze ked som si ten moj prispevok precital tak naozaj to vyznelo tak, ze ti vravim ze si debil. Sorry, toto som nechcel a budem si davat vacsi pozor na to, ako sa vyjadrujem, lebo nespravnym vyjadrovanim som ta zbytocne urazil, co som nemal v umysle. Ja som ti iba chcel vyvratit tvoje opisanie metroveho rozchodu ako straaaasne nevyhodneho.
Prajem pekny den.