Cookies
All:
Ako vidím téma metro začína byť dosť oblúbená. Vrátim sa teda k problému dopravy v Bratislave. Včera som písal, že Petržalka ale aj celé mesto by potrebovalo rýchlodrážny, veľkokapacitný dopravný systém, či už rýchlu električku alebo metro. Mal by obslúžiť celú Petržalku naprieč na povrchu, na vlastnom telese bez akýchkoľvek prekážok. Na druhú stranu Dunaja by prešiel popod tok rieky a celé centrum a jeho širšie okolie by obsluhoval v podzemí, kde by vytvoril uzatvorený okruh mesta v smere: Pribinová - Suché mýto - Hlavná stanica - priestor medzi Račianským a Trnavským mýtom - AS Mlynské Nivy - Pribinová. V priestore medzi Račianským a Trnavským mýtom by sa sieť rozdelovala na račianskú, vajnorskú a ružinovskú radiálu a po uzavretí okruhu na Pribinovej by pokračoval po nábreží na karlovesko-dúbravskú radiálu s predĺžením do Devínskej Novej Vsi (počet obyvateľov cca 15 000, závod WOLKSWAGEN 7 000 zamestnancov). Na spomínaných radiálach by sa systém napojil na jestvujúce električkové trate, ktoré by sa prerobili na rýchlodrážne s menším počtom zastávok a väčšími vzdialenosťami medzi nimi. Oblasti tiahnúce sa popri radiálach by boli obsluhované autobusovou, trolejbusovou doplnkovou dopravou, poprípade klasickou električkou. Trasovanie tohto systému vlastne kopíruje už jestvujúci návrh ľahkého metra typu MATRA, ktorý popísal aj "tr3mp" až na dve výnimky a to vajnorská radiála a predĺženie do Devínskej Novej Vsi. Centrum mesta by bolo obsluhované doplnkovou dopravou trolejbusy, okrajovo autobusy a jestvujúce trate električiek, ktoré by už do okrajových častí mesta nepremávali a bola by pre nich zriadená nová vozovňa niekde v oblasti Pribinovej. Je totiž zbytočné, aby po jednej radiále išla aj električka spoločne s rýchlodrážnym systémom. Toto je len môj pohľad na riešenie zložitej dopravnej situácie v Bratislave, ktorú už začal riešiť ešte v roku 1988 ÚV KSČ ale nič nevyriešil a ani nasledujúce vlády po ňom.
Papyr:
Pítaš sa ako je na tom metro? V roku 1989 schválila federálna vláda 5 mld. Ksč na výstavbu ťažkého metra sovietského typu. Stavba sa aj začala čomu svedčia aj základz vozovňe metra v Janíkovom dvore medzi sídliskami LÚKY VI a VII. Mesto ale od tohto projektu upustilo s tým, že nechce tento typ metra. Peniaze sa prepadli a nič sa už nepostavilo. Je to škoda, lebo možno teraz by sme sa už mohli prepravovať z Petržalky ako ľudia a nie ako prepravný substrát, čo je výraz pre cestujúcich v pražskom dopravnom podniku. Mesto začalo hľadať inú alternatívu metra až sa dopracovali už k spomínanému typu MATRA. Ten by sa mohol začať stavať už aj tento rok. Financie by poskytla rakúska aj francúzska strana. Jediný problém sú len štátne záruky na úver, bez ktorých peniaze nebudú. Ak by nakoniec vláda odklepla záruky mohlo by sa začať stavať čo by prinieslo aj osoh. Na stavbe by sa 80% podielali slovenské stavebné firmy, ktorým by vzrástol obrat, čo znamená väčšie odvody do štátnej pokladne a taktiež by vzrástla aj zamestnanosť v stavebníctve, kedže na stave by pracovalo cca 20 000 ľudí a ďalších niekoľko tisíc nepriamo v iných odvetviach. Je to úvaha na zamyslenie. NEMYSLÍŠ?
Ako vidím téma metro začína byť dosť oblúbená. Vrátim sa teda k problému dopravy v Bratislave. Včera som písal, že Petržalka ale aj celé mesto by potrebovalo rýchlodrážny, veľkokapacitný dopravný systém, či už rýchlu električku alebo metro. Mal by obslúžiť celú Petržalku naprieč na povrchu, na vlastnom telese bez akýchkoľvek prekážok. Na druhú stranu Dunaja by prešiel popod tok rieky a celé centrum a jeho širšie okolie by obsluhoval v podzemí, kde by vytvoril uzatvorený okruh mesta v smere: Pribinová - Suché mýto - Hlavná stanica - priestor medzi Račianským a Trnavským mýtom - AS Mlynské Nivy - Pribinová. V priestore medzi Račianským a Trnavským mýtom by sa sieť rozdelovala na račianskú, vajnorskú a ružinovskú radiálu a po uzavretí okruhu na Pribinovej by pokračoval po nábreží na karlovesko-dúbravskú radiálu s predĺžením do Devínskej Novej Vsi (počet obyvateľov cca 15 000, závod WOLKSWAGEN 7 000 zamestnancov). Na spomínaných radiálach by sa systém napojil na jestvujúce električkové trate, ktoré by sa prerobili na rýchlodrážne s menším počtom zastávok a väčšími vzdialenosťami medzi nimi. Oblasti tiahnúce sa popri radiálach by boli obsluhované autobusovou, trolejbusovou doplnkovou dopravou, poprípade klasickou električkou. Trasovanie tohto systému vlastne kopíruje už jestvujúci návrh ľahkého metra typu MATRA, ktorý popísal aj "tr3mp" až na dve výnimky a to vajnorská radiála a predĺženie do Devínskej Novej Vsi. Centrum mesta by bolo obsluhované doplnkovou dopravou trolejbusy, okrajovo autobusy a jestvujúce trate električiek, ktoré by už do okrajových častí mesta nepremávali a bola by pre nich zriadená nová vozovňa niekde v oblasti Pribinovej. Je totiž zbytočné, aby po jednej radiále išla aj električka spoločne s rýchlodrážnym systémom. Toto je len môj pohľad na riešenie zložitej dopravnej situácie v Bratislave, ktorú už začal riešiť ešte v roku 1988 ÚV KSČ ale nič nevyriešil a ani nasledujúce vlády po ňom.
Papyr:
Pítaš sa ako je na tom metro? V roku 1989 schválila federálna vláda 5 mld. Ksč na výstavbu ťažkého metra sovietského typu. Stavba sa aj začala čomu svedčia aj základz vozovňe metra v Janíkovom dvore medzi sídliskami LÚKY VI a VII. Mesto ale od tohto projektu upustilo s tým, že nechce tento typ metra. Peniaze sa prepadli a nič sa už nepostavilo. Je to škoda, lebo možno teraz by sme sa už mohli prepravovať z Petržalky ako ľudia a nie ako prepravný substrát, čo je výraz pre cestujúcich v pražskom dopravnom podniku. Mesto začalo hľadať inú alternatívu metra až sa dopracovali už k spomínanému typu MATRA. Ten by sa mohol začať stavať už aj tento rok. Financie by poskytla rakúska aj francúzska strana. Jediný problém sú len štátne záruky na úver, bez ktorých peniaze nebudú. Ak by nakoniec vláda odklepla záruky mohlo by sa začať stavať čo by prinieslo aj osoh. Na stavbe by sa 80% podielali slovenské stavebné firmy, ktorým by vzrástol obrat, čo znamená väčšie odvody do štátnej pokladne a taktiež by vzrástla aj zamestnanosť v stavebníctve, kedže na stave by pracovalo cca 20 000 ľudí a ďalších niekoľko tisíc nepriamo v iných odvetviach. Je to úvaha na zamyslenie. NEMYSLÍŠ?
ale v bystrici je vselico divne, najma v mhd ...
vies mi poradit? a navyse je to myslim tak vynikajucu otvorene (casovo), ze bezny clovek sa tam po robote nema sancu dostat. a potom sa povie, ze obcan nema zaujem o veci verejne ...
tbc