Reakcia na: AAA #46536:
Čo má konečná v Brne s električkami pod zemou?
, ale to neznamená že takéto budú nároky na podzemnú rýchlodráhu s podzemnými stanicami, kde je požiadavka na vysokú rýchlosť, tunely vedené v oblúku, prechod pod riekou a pod. Nejaké zabezpečenie tam musí byť a vozidlá schopné komunikácie s ním tiež. V takom prípade je jednoduchšie separovať, ktoré vozidlá idú pod zem a ktoré nie, než dovybavovať všetky nejakým systémom len pre prípad "keby náhodou". 
inTony
Mestské zastupiteľstvo hlavného mesta SR Bratislavy schválilo v decembri 2003 zásady výstavby nosného systému MHD na báze koľajovej segregovanej dopravy. Rozhodnutím najvyššieho orgánu mestskej samosprávy tak vyvrcholilo generovanie spoločného názoru odborníkov a laickej verejnosti na finančne a časovo reálne riešenie nosného systému MHD v Bratislave.
Cieľom bratislavskej radnice je začať výstavbu I. fázy nosného systému MHD v duchu rešpektovania všetkých zákonných lehôt na prerokovanie príslušných dokumentácií s verejnosťou. Predpokladaný časový sled najdôležitejších úloh štúdií, expertíz a dokumentácií, pre ktoré je nevyhnutné vyhlásiť verejné obstarávanie je nasledovný:
Technicko-ekonomická štúdia prechodu rýchlodrážnej električky cez Dunaj
02-04/2004
Dokumentácia stavebného zámeru
04-10/200
Štátna expertíza
12/2004
Posudzovanie vplyvov stavby na životné prostredie podľa metodiky EIA
05/2004-04/2005
Dokumentácia pre územné rozhodnutie
06-11/2005
Dokumentácia pre stavebné konanie
11/2005-06/2006
Prvou fázou realizácie nosného systému MHD na báze koľajovej segregovanej dopravy bude pripojenie 130-tisícovej Petržalky do systému MHD na ľavom brehu Dunaja prostredníctvom rýchlodrážnej električky. Radiála v Petržalke bude vedená v rezervovanom koridore z Janíkovho dvora a napojená na centrum mesta na Šafárikovom námestí. Mesto tiež plánuje prestavbu Starého mosta pre potreby vedenia koľajovej dráhy s povrchovými zapojením do Šafárikovho námestia.
Popri hľadiskách, akými sú počet prepravených osôb a nahradenie doterajšej neekologickej verejnej dopravy bude realizácia I. fázy nosného systému MHD do Petržalky zároveň znamenať postupné zastavenie nezmyselnej urbanizácie tejto časti Bratislavy pozdĺž vybudovaných rýchlostných komunikácií (Einsteinova, Panónska) a opätovná urbanizácia stredu Petržalky. Pokiaľ ide o ďalšie časti mesta, dostavba diaľničného úseku Lamačská cesta – Staré Grunty s tunelom Sitiny na prelome rokov 2006 a 2007, ako aj diaľničného úseku Prístavný most – Viedenská cesta značne odľahčí zaťaženie Karloveskej radiály. Už v tomto roku mesto začína s budovaním stavieb na Karloveskej radiále, ktoré zabezpečia preferenciu električkovej MHD a skrátenie cestovného času. Paralelne s petržalským koľajovým úsekom má mesto v pláne budovanie stavieb na Račianskej, Vajnorskej a Ružinovskej radiále pre preferenciu koľajovej dopravy.
Nosný systém MHD v Bratislave bude založený na otvorenom koľajovom segregovanom systéme obsluhovanom rýchlodrážnymi električkami. Moderné viacčlánkové električky bez problémov zvládnu zaťaženie troch ranných špičkových hodín z Petržalky. Vozidlá s preferenciou jazdy spoľahlivo spĺňajú požiadavky na rýchlu a pohodlnú prepravu vo viac ako 80 európskych mestách, napr. v Amsterdame, Bazileji, Düsseldorfe, Erfurte a mnohých ďalších. Vyrábajú ich viaceré firmy, ako Bombardier, Alston, Siemens, Stadler, s prototypom začínajú tiež Škoda Plzeň a Končar Zagreb. Na dodávateľa vozidiel pre nosný systém MHD v Bratislave mesto s určitosťou vypíše medzinárodný tender.