Nikto predsa neobhajuje obmedzovanie špičkového intervalu. Podmienky pre odber el. energie skôr napomáhajú k zvýšeniu kultúry tým, že DP posilňujú elektrickú trakciu v sedle možno aj nad rámec nutnosti. To, že si to DPB vysvetlil tak, že musí okresať špičku, to už je interpretácia DPB.
A ešte jedna vec. Raz tu m@rtin písal, že DP Prahy skúšal za pomoci študentov obsaditeľnosť vozidla. Ľudia boli vo voze nie nejako namačkaný, proste poho cestovanie a ich údaje obsaditeľnosti sedeli cca s údajmi výrobcu, niekedy sa tam zmestilo dokonca viac. Možno by m@rtin mohol napísať ako to presne bolo.
Pri zastávke na Vazovovej je nutný prechod na opačnú stranu ulice (pár metrov, úrovňovo).
Zastávka Kamenné nám. sa dá situovať aj medzi Jesenského ulicu a Kamenné nám, teda tam, kde sú v súčasnosti tri koľaje. Tam by premávali všetky tri linky (1, 2 a 3), prestup by bol tiež len pár metrov. Mohli by byť aj viac ak dve nástupištia To by si však už žiadalo čiastočné obmedzenie automobilovej dopravy. S vylúčením dopravy na Nám. SNP sa ráta, ja by som to ešte doplnil o vylúčenie prejazdu Špitálska - Štúrova (možnosť posunutia trate bližšie k Manderláku a tým získanie priestoru na zastávku na opačnej strane).
Martin Fundárek: Bod 4. Ale veď nikto nehovorí, že sa do toho voza toľko ľudí zmestí. To je len prepočet užitkovej plochy. Ak by sme rátali len s dvoma ľudmi na m2 tak stále T3 má rovnakú obsaditeľnosť ako Ik435. Veď predsa na zastávkach nestoja pracovníci, ktorý ľudí tlačia do voza, až kým ich tam nie toľko koľko je na štítku. Tu ide o čisto administratívny údaj a pomôcka pri prepočtoch kapacity pri zmenách atď.
Bod 1. Tiež si myslím, že v dobe medzi 6:45 a 7:45 by sa malo prejsť na 10 minútový interval a to na úkor prestávok či pomocou striedačov. DPB chce z električky plnohodnotný nosný systém, takže užteraz treba cetujúcich presvedčiť, že ním skutočne môže byť.
Bod 2. Problém s prestupmi na hrane by bol len na Vazovovej, ktorý by sa dal vyriešiť novou zastávkou a prestup na Kamennom, ktorý sa však zrejme nezaobíde bez prechodu cez križovatku a to hlavne pri prestupe z L3 na L1. Opačný smer by bol po jazdení L1 do Petržalky ešte zložitejší. Jedine dva prestupy na hrane z L1 na L4 a potom na L3. Prehodením L3 cez Obchodnú a L4 cez Kamenné by to odpadlo.
Bod 3. Existujú zastávky, ktoré v každom prípade treba zrušiť alebo spojiť. Krčace, či Vozovňa Krasňany, ale aj iné. No v celku súhlasím.
No však my sa tu ani nebavíme o tom, čo vyriešime, ale začal sa tu rozoberať minimalistický (dogmatický ) návrh Tr3mp-a a súvislosť s dispečerským riadením. Ako Tr3mp správne poznamenal, improvizácia v prípade mimoriadných udalostí má byť nahradená vopred vypracovanými postupmi. S tými by boli oboznámení a školení aj vodiči, takže ak sa niečo stane, všetkými možnými spôsobmi sa čo najrýchlejšie oznámi napr. "do odvolania vstupuje do platnosti plán C" a v tom momente bude od sekretárky riaditeľa až po čističa výhybiek jasné, čo presne má robiť.
4. Kapacita vozidiel: vždy ma vytáčajú údaje typu T3 = 162 osôb, K2 220. To je totiž kapacita počítaná pri 8 osobách na štvorcový meter. Viete si predstaviť, že máte pre seba plochu s veľkosťou 35 x 35 cm?
Kedysi sa počítalo 5 osôb na štvorcový meter (T3 = 100 osôb, K2 = 157 osôb), čo už je reálnejšie (50 x 40 cm). Potom sa zrazu vymenili nápisy vo vozidlách. Pritom 8 ľudí na m2 je zvrhlosť, akceptovateľná možno pri nárazových akciách, ako veľké koncerty a pod., ale určite nie v pravidelnej doprave.
3. Rušenie zastávok: ak by mali všetci cestujúci použiť iné zastávky, celkový čas nastupovania a vystupovania by sa neznížil. Ušetrili by sa časy na zastavovanie a rozbeh plus otváranie a zatváranie dverí. To predstavuje cca 20 sekúnd na zastávku (čiže napr. pri zrušení tretiny zastávok medzi Dúbravkou a Šafkom úspora len cca 2,5 minúty!). Ale tí, ktorým by sme ich zastávku zrušili, by museli použiť doplnkovú dopravu s prestupom alebo pešibus, čím by sa ich čas cestovania predĺžil oveľa viac. Preto rušiť zastávky skôr ojedinele - len tam, kde sú skutočne veľmi blízko. Ťažisko skracovania časov jazdy vidím predovšetkým v preferencii, rušení križovaní s IGK a vhodnejšom situovaní zastávok (ideálne tesne pred nepreferovaným semaforom, tesne pred výhybkami a podobnými miestami, kde musí vozidlo aj tak spomaliť alebo zastať).
2. Hustejší interval a menej liniek za cenu viac prestupov: súhlasím v prípade prestupov na hrane alebo na opačnej strane (bez podchodov a nadchodov!). Behanie po schodoch a turistické pochody okolo križovatiek sú pre starších nemysliteľné a (uponáhľaným) mladším výrazne predĺžia cestovné časy. Takže som všetkými desiatimi za zastávky pred Hydroconsultom a pod.
Pár mojich pripomienok k plodnej diskusii uplynulých dní:
1. Zavádzanie celodenného intervalu kvôli odberu elektriny je možno dobré na úspory, ale prvotnou úlohou dopravcu je dopravovať a nie šteriť. Je síce pravda, že čím väčšie mesto, tým plochšie a širšie špičky, ale nejaké špičky sú a v prípade Bratislavy rozhodne nie sú zanedbateľné. Napriek tomu rozdiel v obsluhe Karlovky v sedle a poobedňajšej špičke predstavuje jediný krátky autobus linky 32 (ak okrajovú 29 zanedbáme). Pridávať poloprázdne spoje v sedle za cenu toho, že ráno sa vezieme ako sardinky, považujem za krajne nevhodné.
Ostatne, dnes sa už trh s elektrinou čiastočne liberalizuje a väčšie firmy majú možnosť vybrať si dodávateľa energie, tým pádom budú dodávatelia náchylní vyjsť viac v ústrety zákazníkovi. Takže treba skôr hľadať možnosti prispôsobenia zmluvných podmienok potrebám DP, než prispôsobovať dopravu zmluvným podmienkam.
Zmeniť zobrazenie
Hľadá sa v texte príspevku aj v mene používateľa. Súčasne je možné hľadať viac výrazov oddelených medzerou. Návod pre pokročilé vyhľadávanie nájdete tu.
COLOR