Diskusné fórum › Všeobecná diskusia

No áno, je to škoda, pretože ak si to prečíta niekto, kto sa do toho nerozumie, automaticky sa začne prikláňať k zámerom železnice averzívne, čo je už potom ťažko vyargumentovať. Ale to je práve zámer takýchto neobjektívnych článkov. Preto by sa mala robiť osveta napr. vo forme výstavy s rôznymi vizualizáciami, fotomontážami, detailnými informáciami o projekte, štatistikami do bludu a možnosťou vyjadrenia a spracovania reakcií širokej škály verejnosti. Ale ešte veľa vody pretečie Dunajom, kým také niečo bude samozrejmosťou a nedá sa tak možnosť čo len náznaku špekulácie.

Neviem Tvoju otázku ohľadne umiestnenia sedadiel kompetentne posúdiť, ale zdá sa, že kvôli nápravám je ulička uprostred daná fixne. Možno sa však aj napriek tomu dá vymyslieť v tomto mieste niečo á la 2+1 a v mieste nápravy jeden rad 2+2. Veľkou výhodou je pohodlný bezbariérový prechod vozidlom a maximálne 1 schod navyše ku sedadlám, čo je podľa môjho názoru vhodný kompromis, a to sa o iných značkách povedať nedá. Vždy je to potom na úkor niečoho iného. Všetky košické SU15 majú medzi 2. a 3. dverami usporiadanie 2+2, čím sa dajú posudzovať kapacitou na sedenie ako kĺbový bus a kapacitou na státie sa približuje sólu.

http://www.sme.sk/clanok.asp?cl=1288300 - Zlacneli lístky na IC kupované v predstihu

Ved ja tvoje obavy zdielam. ? Prave preto som to s tym orodovanim myslel uplne vazne. Pri SU12 a SU15 je mozne aj od 2. dveri dalej usporiadanie 2+1? Ja som myslel, ze 2+2 je tam "povinne", ze ta chodbicka medzi sedadlami nemoze byt z priestorovych pricin sirsia... Preco su potom kosicke SU15 vzadu 2+2 (teda aspon niektore)?

Nebesá... z ľudského teĽa ?

Re #26628 J: Po dlhšom čase plný súhlas.

Osobne sa domnievam, že tu ide najmä o pozemky. Nejaký záujem ľudí je druhoradý. Také obrovské nezastavané pozemky v centre - to musí lákať. Samozrejme, dalo by sa stavať aj na pozemku železníc s železnicou pod terénom, ale to by už pozemky neboli v rukách súkromných.

Inak zaujímavé ako, sa manipuluje v článku. Stavbe sa vyčíta cena. Ak som sa dobre dočítal, tak tých 9 mld. Sk je cena najdrahšieho variantu - teda zapusteného po celej dĺžke ("Tretí ide do rovnakej hĺbky, ale v celom úseku - v tomto štádiu je podľa prekladateľov najprijateľnejší aj najdrahší, len hrubá stavba potrebuje deväť miliárd korún"). Ďalej sa vyčíta, že bude tvoriť bariéru. Keď bude zapustená do zeme? S článku by som pochopil, že to celé bude stáť cca 10 mld., bude celý pod zemou, a zároveň bude tvoriť bariéru a nebudú cezeň môcť ľudia prechádzať :-

Ale veď hej, ale ja mám obavy skôr z toho, že sa to dostane do nesprávnych rúk, ktoré si chcú uchmatnúť lukratívne pozemky a tam postaviť drahé baráky, ktoré budú oplotené 3m vysokým múrom ako bude pred americkou ambasádou a až potom prídu anketovaní ľudia (ak neboli fiktívni...) na definíciu skutočnej bariéry...

A čo tak Solaris Urbino 12 a 15 so 100% NP v celej dĺžke vozidla a umiestnením sedadiel podľa ľubovôle dopravcu? ?

Na stanici Nyugati som minuly rok bol, ale vobec som si na nu v tejto suvislosti nespomenul. ? Kazdopadne proti rozumnemu sklbeniu oboch funkcii, samozrejme, vobec nic nemam. Ale bojim sa, ze to je na bratislavske pomery prilis progresivne a malo socialisticke riesenie, ved "nikdy sa to tak nerobilo..." ? Asi by sme vazne mali zacat orodovat na diskusnom fore bratislava.sk. Kto sformuluje a odosle pilotny prispevok?

Ale veď polyfunkčné objekty so železnicou sa dajú skombinovať. Príkladom je Nyugati pályaudvár v Budapešti, kde sa nachádza West End City Center.
Pohľad z obchodného centra (jeho časť vidno vľavo dole), ponad koľaje dokonca môže viesť most a dokonca aj trolejbusy môžu po ňom jazdiť
http://mercurio.iet.unipi.it/pix/hu/station/Budapest/Nyugati_aerial_view_1.jpg

viac tu:
http://mercurio.iet.unipi.it/pix/hu/station/Budapest/pix.html

Myslim, ze takmer vsetci sa tu zhodnu na tom, ze zastavanie uzemia Filialky dalsimi napolyfunkcnymi objektami by bolo absolutne kratkozrake.

Na inu temu: Co myslite, aka konfiguracia 12 m a 15 m NP busov by bola pre Bratislavu lepsia? 100% NP, od 2. dveri usporiadanie 2+2 alebo NP len po 2. dvere, tam jeden schod a usporiadanie 2+1 v celom vozidle? Je vobec taketo usporiadanie pri sucasnych NP busoch mozne? (Ja by som sa priklanal skor k druhej moznosti.)

Naozaj krásny učebnicový príklad neobjektívneho článku (najmä tá anketa).

Územný plán Bratislavy zo 70-ych rokov, ako aj Generel železničného uzla Bratislava predpokla dali zrušenie tejto bývalej železničnej stanice vrátane pnjazdnej kofaje a včlenenie predmetného územia do mestského organizmu. - tie isté uzemné plány predpokladali aj také veci ako zbúranie Podhradia, priečnu os, zbúranie celej štvrte pod súčasnou stanicou a vybudovanie novej stanice, či nebodaj "skultúrnie" Račianskeho mýta výstavbou ďalšej vetvy križovatky smerujúcej k severnej tangente.

... zabezpečili komplexné odborné preverenie problému, čo predstavovalo vypracovanie štúdie riešenia dopravných systémov v dotknutej oblasti v štyroch variantoch, z ktorých ako najvhodnejšie sa ukázalo riešenie ukončenia prímestskej železničnej dopravy v stanici Predmestie a uvofnenie územia dnešnej Filiálky pre polyíunkčnú zástavbu. - samozrejme, štúdia určite predpokladala metro, a vo všetkých prepočtoch bolo zrejme aj zohľadnené. Od roku 98 sa však situácia s NS MHD zmenila a štúdie nemusia byť aktuálne ...

Umiestnenie stanice v danom území je v rozpore s ostatnými zámermi v území, lýka sa to najmá priečnych komunikačných prepojení: predÍžená Tomášikova ulita, Pluhová, Riazanská, Jarošova a ostatné ulice medzi Vajnorskou a Račianskou ulitou od Jarošovej po Šancovu ulitu. - a keď bude v tejto trase postavené metro, nebude tvoriť bariéru. Že bude pod zemou? A železničná trať nemôže byť?

Dost' nepochopitelný je tento minimálne 10 mld. zámer Železnic SR pre zabezpečenie prímestskej dopravy v súčasnosti už len s 11 tis. cestujúcimi za deň. - nemusí ísť len o 11.tis cestujúcich v prímestskej doprave, môžu tu končiť všetky vlaky z tratí 120 a 130, vhodnými opatreniami samosprávneho kraja sa dajú "preliať" cestujúci z autobusov na železnicu, či sa odľahčí Račianska ulica. Tým nebude potrebné budovať preložku cesty 502 (tá už nebude tvoriť bariéru?) Nehovoriac o tom, že na pozemkoch železníc a v bezprostrednej blízkosti stanice by sa dalo postaviť obchodné a administratívne centrum, ktoré by sa samotnú výstavbu mohlo "splácať".

Škoda písať ...

Myslím si, že toto je vzorová ukážka jednostranného, neobjektívneho článku, ktorý háji výlučne vlastné záujmy. Jasne o tom svedčí aj vybratá "vzorka" anketovaných, väčšinou starších ľudí.

Ako mimobratislavčan viem za seba povedať len toľko, že z/na hlavnej/ú stanice/u je veľmi zlý prístup a široko-ďaleko sa hádam nenájde mesto, ktoré by to malo tak zle vyriešené. Blízka pešia dostupnosť na Trnavské a aj Račianske mýto by Filiálku aj s modernou budovou a oveľa lepšou náväznosťou na MHD, Bratislavu posunulo do úplne inej roviny.

Fíha, Papyr skonvertuje na veterinára? ?

No HB revis už medializoval svoj zámer postaviť tam nejakú novú budovu. Samozrejme s tým, že autobusák pôjde podzem. No potom sa akosi zistí, že treba aj garáže (je na to VZN) a tak sa rozhodne: autobusák bude ...

Re #26593 Papry: Niekedy na konci ročníka, otázka bude z ľudského teľa. Plat bude tak akurát. Stačí ? ?

No mesto asi zabudlo na záklasnú matematiku, že 309.000 cestujúcich ročne je bez štátnych sviatkov a víkendov pri obsadení osobného auta jedným človekom, denne o potencionálnych tisíc áut menej. Možno by sme mali začať bombardovať magistrát, lampáreň na www.bratislava.sk ,... stažnosťami. Naposledy pri Kooperatíve to pomohlo.

Re #26603 Vladimír: O.K. možno to bola trochu iracionálna úvaha, ja mám proste rád rakúsky systém a poriadok a vlastne aj krajinu.

Re #26624 hlas: Tá anketa je pekná demagógia a vlastne aj ten článok. V ankete žiaden hlas za stanicu a také jednoznačné to určite nie je. Takisto nikto tam nehovorí, že budú aj parky, aj byty, aj kancle aj stanica v podzemí, aj prechody,...

no hej zrusit 21, to by bolo fajn, ved naco vobec premava taka linka? Ved to vozi iba vzduch. ? Taku 57 to treba posilnit, to je iste. ?

http://www.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?u=700000&id_org=700000&id=70612

4. Záver

Neustále rastúci záujem o BID ako aj výsledky I. etapy oproti experimentu dokazujú správnosť rozhodnutia zavedenia integrácie dopravy a preto je viac ako potrebné naďalej rozširovať integrovanú dopravu.

Hlas Noveho Mesta 3/2004: Zeleznicna stanica Filialka

Územie medzi Račianskou, Šancovou a Vajnorskou ulicou patrí k atraktívnym polohám pre rozvoj celomestského centra hlavného mesta SR Bratislavy, čomu bráni fyzická bariéra, ktorou je územie bývalej železničnej stanice Filiálka od Šancovej ulice po Zátišie v dÍžke 2,5 km.

Územný plán Bratislavy zo 70-ych rokov, ako aj Generel železničného uzla Bratislava predpokla dali zrušenie tejto bývalej železničnej stanice vrátane pnjazdnej kofaje a včlenenie predmetného územia do mestského organizmu. V súlade s uvedenými dokumentmi sa realizoval rozvoj v tomto území - napríklad výstavba polikliniky na Tehelnej ulici, vojenský areál a pod.

V roku 1990 skupina odborníkov železničnej dopravy prišla s návrhom na vybudovanie železničnej stanice Filiálka ako hlavovej stanice s predstaničným priestorom orientovaným do námestiaTmavské mýto, čo z hfadiska samosprávy mesta i mestskej častí je v rozpore so zámermi rozvoja.

V roku 1998 hlavné mesto SR Bratislava spolu s Ministerstvom dopravy, póšt a telekomunikácií SR zabezpečili komplexné odborné preverenie problému, čo predstavovalo vypracovanie štúdie riešenia dopravných systémov v dotknutej oblasti v štyroch variantoch, z ktorých ako najvhodnejšie sa ukázalo riešenie ukončenia prímestskej železničnej dopravy v stanici Predmestie a uvofnenie územia dnešnej Filiálky pre polyíunkčnú zástavbu.

Napriek výsledkom preverovacej štúdie a zámerom rozvoja mesta Železnice SR, bemensova č. 8, Bratislava predložili Ministerstvu životného prostredia SR na posúdenie podfa zákona NR SR č. 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších novelizácií zámer na stavbu Železničná stanica Bratislava - Filiálka.

Predložený zámer navrhuje v troch alternatívach umiestnenie hlavovej železničnej stanice s polyfunkčnou nadstavbou na území súčasného areálu ~v. Filiálky, ohraničeného ulitami Šancová, Kukučínova, Jarošova a východnou hranicou priemyselnej zástavby pozdÍž Račianskej ulice od Kominárskej po Jarošovu ulitu. Hlavný nástup do stanice je orientovaný do priestoru Trnavského mýta. Alternatívne riešenia sa lišia róznym výškovým usporiadaním železničnej stanice, s čím súvisí aj príslušné výškové riešenie pnjazdnej trate od Zátišia po Jarošovu ulitu. V každom riešení sa uvažuje s nadstavbou súboru objektov polyfunkčného charakteru nád objektom stanice. Do zámeru možno nahliadnuf na Miestnom úrade Bratislava-Nové Mesto, Junácka 1, Bratislava, na oddelení územného plánovania a životného prostredia, 5. poschodie, číslo dverí 505, a tiež na Magistráte hl. mesta SR Bratislavy, Primaciálne námestie 1, Bratislava.

Písomné stanovisko k predmetnému zámeru móže verejnost doručit Ministerstvu životného prostredia SR, Nám. Cudovíta Štúra 1, 812 35 Bratislava, do 5 týždňov odo dňa zverejnenia oznamu (uskutočnilo sa 27. 1. 2004).

Pozemok pozd(ž telet Kukučínovej ulice (od Šancovej až po Zátišie), na ktorom sa nachádza kofajište železničnej dopravy, je vlastníctvom štátu - v správe ŽSR. Areál Filiálky je využívaný pre nákladnú dopravu v značne obmedzenom rozsahu. Ked'že je neuzavretý, móže slúžif ako nelegálny prechod cez kofaje, čierne skládky odpadov a útočisko pre bezdomovcov. Opako vane bolí zo strany občanov bývajúcich v okolí sfažnosti na tento stav, najmá však na problém absencie pešieho prepojenia medzi poliklinikou na Tehelnej ulici a Račianskou ulitou.

Umiestnenie stanice v danom území je v rozpore s ostatnými zámermi v území, lýka sa to najmá priečnych komunikačných prepojení: predÍžená Tomášikova ulita, Pluhová, Riazanská, Jarošova a ostatné ulice medzi Vajnorskou a Račianskou ulitou od Jarošovej po Šancovu ulitu. Umiestnenie stanice je v rozpore aj s pripravovanou územnoplánovacou dokumentáciou hl. m. SR Bratislavy. Dost' nepochopitelný je tento minimálne 10 mld. zámer Železnic SR pre zabezpečenie prímestskej dopravy v súčasnosti už len s 11 tis. cestujúcimi za deň. Ide o počet, ktorý zvláda MHD a SAD. PozdÍž Račianskej ulice vedie výkonná električková doprava, autobusová doprava MHD a SAD, vo výhfade tu bude fungovat' aj nosný systém MHD. Ďalšia výkonná železničná doprava v súbehu s uvedenými dopravnými systémami sa prelo javí ako neopodstatnená. Navrhované riešenie vo všetkých predložených alternatívach nerieši komplexne širšie vztahy od Vajnorskej po Račiansku a zostáva svojím pojatím bariérou v území.

V Triznová



Anketa - Filiálka

Železnice SR predložili Ministerstvu životného prostredia zámer na stavbu "Železničná stanica Bratislava-Filiálka", v lokalite od Trnavského mýta po Jarošovu umiestnenie hlavovej železničnej stanice, s ktorým nesúhlasí ani hlavné mesto Bratislava, ani mestska čast Nové Mesto. Na názor s týmto riešením sme sa opýtali niekolkých Bratislavčanov bývajúcich v blízkom, ale aj širšom okolí.

Paní Magda: Tu znovu postavit' železničnú stanicu~ Určíte nie!

Paní Dagmar (cca. 45 rokov): Železničnú stanicu tu určíte netreba. `. Som proti. Čítala som o tom v novinách. Neviem, na čo by to boto dobré; Bývam tu už dlho a parná tám si, aký to bol strašny hukot, ked'tu jazdili vlaky. Ale dnes? Prečo by Železničná stanica tu, v meste, mata byt železničná stanica? Ved' Filiálka - skutočne dopravu dokážu celkom dobre zabezpečit električky na Račianskej a aj d'alšie v okolí postačujú. Železničná stanica by tu nemata byt. Ja som za zeleň, parky, byty. Ale železničná stanica určíte nie.

Paní Marta (cca. 65 rokov): Tú železnicu by malí zrušit. Je nepochopitefné, že v strede mesta je takéto monštrum. A ešte z toho urobit stanicu? Cudia potrebujú bezpečný prechod na Kukučínovu, Tehelnú do polikliniky, Račiansku. Ja prajem mestu a mestskej častí, aby sa im tú železnicu podarilo zrušit. Ved' sem patrí nejaký pekný park, niečo pr~ občanov a nie stanica.

Pán Miloslav (cca. 35 rokov, zjavne problemy so zrakom): Bývam sice v Ružinove, ale myslím si, že železničná stanica by sa tu budovat nemata. Aj teraz je to tu strašné, mat by tu byt' nejaký pekný park a domy. Ved' toto tu je užvlastnecentrum mesta.

Pán Pavel (cca. 85 rokov): Čo sí myslím, čo by tu malo byt? Tieto kofajnice nie. Takto to predsa nemóže zostaf. Počul som, že tu chcú vybudovat Zelezničnú stanicu. Ale ja si myslím, že v tomto okolí chýba skór slušná občianska vybavenost. Stanica, to by boto ešte horšie ako dnes. Radšej na zodpovedajúcej úrovni niečo pre fudí. Určíte nie železnica.

Paní Marta (cca. 80 rokov): Ked' chcem íst k lekárovi na Tehelnú, " _ musím to celé obísf. Je to ' ' . z Mikovínyho daleko. Rozprávala som sa o tom s mnohými fudtni z okolia. Čakáme, kedy to tu už konečne zrušia. Chorí fudia potrebujú chodit na polikliniku, je to nebezpečné. Všetci na to nadávajú, rozčufujú sa na tie nešfastné kofajnice a čakajú kedy už nebudú prekážkou.

Paní Alica (cca. 65 rokov): Tu má byt železničná stanica? Ved' tie vagóny sem nepatria. Nech sa tu konečne urobí poriadok.

V. Reháčková

No ved hej, ale to by teprf bola sranda, zrusit 21! ?

Samozrejme ze nie 21, ale BID ?.