Diskusné fórum › Všeobecná diskusia

Istým spôsobom sú. Majú plno času, robia deti, užívajú si života bez starostí zo vstávania a denného dochádzania do práce a či dosť zarobia, žijú doslova "zo dňa na deň". Neplánujú nič, proste prežívajú. Z istého uhľu to možno označiť aj tak, že nie sú chudobní. Je to síce silne pritiahnuté za vlasy a v rozpore "bežného chápania" chudoby, ale dovolím si povedať, že to nie je len iné vnímananie sveta, ako píše Qwertzuiop v #251952, ale že je to nesprávne vnímanie sveta. Nechcem sa púšťať do sémantických debát o význame slova chudoba. Takisto nechcem teraz podsúvať prekútený argument len na to, aby som ho roztrhal, lebo to je argumentačný faul. Ale ak som to pochopil správne, v zmysle vnímania "ľavicovo - socialisticky triedneho", tak najbohatší ľudia musia byť bezďáci. Pochopil som to sprváne? Lebo priznávam, že svojim spôsobom naozaj sú. Jedného takého poznám. Vysmieva sa policajtom, že sú panáci a nič mu nemôžu (čo je pravda, lebo zákony neporušuje), žije zo dňa na deň, bez zodpovednosti za čokoľvek. Nie je "otrokom" v zmysle že by "musel" chodiť niekam do práce a zarábať. Je slobodný. Ekonomicky určite. A teraz si položme otázku: Akú kvalitu života má? Akú kvalitu života majú osadníci? Taká "sloboda" je opačným extrémom "konzumu", kedy niektorí ľudia makajú ako blázni, len aby vyhadzovali peniaze za produkty a služby, ktoré nepotrebujú, ba dokonca z nich nemajú ani žiaden úžitok, len ďalšie starosti a náklady s nimi, resp. "úžitok" z daného produktu alebo služby je krátkodobý a rýchlo vyprchá. Workoholici, ktorí sa idú uštvať v práci, pričom rodinu buď nemajú, alebo od nej vyslovene "utekajú", čím potenciálne škodia aj ostatným členom rodiny (záleží na tom, ako to ostatní členovia rodiny vnímajú a či im to vlastne náhodou nevyhovuje - takú rodinu by som chcel vidieť, to budú ešte väčší exoti ako osadníci). Kvalitu života takého človeka by som tiež nechcel mať. Hoci môže byť materiálne bohatý. Čo z toho reálne má? Jeho materiálne vnímanie sveta môže byť onálepkované ako nesprávne. A nikto s tým problém mať nebude. Väčšina ľudí tak žiť nechce. A rovnako si dovolím onálepkovať aj opečný extrém. Väčšina ľudí nechce mať "sobodu" ktorú majú osadníci alebo bezďáci. Mne je jedno o aký extrém sa jedná, či už "pravicový" alebo "ľavicový" (ak to chcete škatuľkovať podľa týchto nálepiek), lebo je to falošná dichotómia. Väčšina ľudí si vie nájsť rovnováhu medzi extrémami. A sú aj takí, ktorí sú bližšie jednému či druhému extrému. A vždy budú pindať, ako sa majú zle, lebo od prírody sme "naprogramovaní" sa furt sťažovať. Označiť všetkých za "chudobných" aleob "bohatých", resp. dať hranicu medzi tieto dva pojmy ako pevný bod na okrajoch spektra, resp. blízko nich, odmietam. Každý si ten bod určí sám pre seba. Tvrdiť, že sú iba dva pohľady na "chudobu" je rovnaké, ako tvrdiť, že sú iba dva typy ľudí: paraziti (žijúci zo spoločných prostriedkov ktoré vytvára spoločnosť) a vykorisťovatelia (držitelia väčšiny kapitálu, ktorí "ekonmicky zotročujú" masy). Iba tieto dva extrémy nestačia, taká spoločnosť by sa rozpadla do anarchie. Musí byť "stredná trieda". Kam spadá väčšina ľudí. Drvivá väčšina ľudí. Označiť niekoho, kto vymieňa časť svojho času za peniaze, za ktoré si môže dovoliť kúpiť produkty a služby za chudobného, je extrémne a nesprávne. Označiť niekoho, kto nevymiaňa časť svojho času za peniaze, za ktoré si môže dovoliť kúpiť produkty a služby za bohatého, je extrémne a nesprávne. V 20. storočí boli rôzne "experimenty" v budovaní utópií. Ako to dopadlo vieme.