Bohužiaľ, požiadavky v tomto smere nemajú žiadne - nastúpia do podniku a neskôr behom zaúčania či už samotného jazdenia navštevujú kurz slovenského jazyka cez turnusové voľno.
Nie, ale keď sa na to pozrieme z hľadiska B2C, tak vodič by mal, nakoľko je v styku so zákazníkom (cestujúcim), byť pripravený odpovedať na prípadné otázky (kde mám vystúpiť, môžem ísť s kočíkom), rovnako reagovať aj na upomienky, napr. (bezdomovec ktorý zapácha).
Na šoférovanie zrejme netreba ovládať jazyk danej krajiny, lebo vodič nepredáva lístky, ani nie je povinný podávať žiadne informácie cestujúcim, ani nemusí dôjsť k žiadnemu kontaktu s cestujúcim (okrem asistencie vozíčkara, čo však vidí). Pravdepodobne sa časom naučí slovensky, ale určite nie za volantom.
Dnešná skúsenosť s ukrajinským šoférom. Do autobusu pri Tesco Lamač chcel nastúpiť pár so šteňaťom a vodiča sa pýtali, či môžu nastúpiť so šteňaťom. On im na to začal kývať plecami, lebo nechápal, čo hovoria. Tak radšej nenastúpili a on si potom nadával tom jeho jazyku do kabíny. Viete mi niekto povedať, aké sú požiadavky, čo sa týka jazyka, na týchto Ukrajincov? Zatiaľ mám len zlé skúsenosti.
Očakávať od šoféra že v prípade pokazeného dopytového tlačidla bude automaticky otvárať všetky dvere, takže cestujúci by poruchu nijak nepocítili? Nie, treba vymýšľať unikátne dizajnové riešenia v hesle čím viac lepiacej pásky, tým viac DPB!
Ak sa nemylim, tak napr. Blaguss na linke BA-W vozi aj v relacii Erdberg - Flughafen Wien. Je to vecou toho co spravny organ povoli (a do istej miery aj toho za co sa dopravca v spravnom konani "ppbije" - on tu mame nejaky pravny stat a spravny organ nesmie rozhodovat na zaklade svojej lubovole, ale zakonov).
Medzi Slovenskom a niektorými inými krajinami (nie Rakúsko) môžu niektoré medzištátne autobusové linky prepravovať cestujúcich aj vnútroštátne. Dva príklady:
Cezhraničné linky majú ten problém, že nemôžu prepravovať cestujúcich v rámci štátu, nedávno vznikla hrozba, že ju budú kraje dotovať, a kľudne sa môže stať, že na licenciu bude podnikateľ čakať 2 roky, ako sa to stalo Radimjetu.
Ten, kto si vidí ďalej od svojho nosa, si môže zistiť, že súkromné regionálne linky majú v našom regióne dlhú tradíciu a produktivita hospodárstva za posledných 100 rokov značne vzrástla. Lenže to by si musel chápať, čo to znamená.
Dopravca robí to, čo si kraj objedná. Ak sa blbo nastavia podmienky pre verejné obstarávanie a nezahrnú sa adekvátne sankcie za ich nedodržanie, je jedno kto tie PAL prevádzkuje. Krásnym príkladom je Arriva, ktorej služby na Slovensku sú na úplne inej úrovni než napr. v Holandsku.
A len pre zaujímavosť, komu vlastne patrí Slovak Lines? Stále platí, že 56% vlastní HB Reavis prostredníctvom cyperskej akciovky a zvyšných 44% má "MH Manažment", ktorého jediným vlastníkom je Ministerstvo hospodárstva?
Len sa opakujem, ale treba si uvedomiť, že Červené Lajná sú len bočným biznisom realitného agenta. Zo strany BSK je nutné čo najskôr získať pre verejnú hromadnú prepravu osôb v regióne niekoho, kto tomu naozaj rozumie.
Zmeniť zobrazenie
Hľadá sa v texte príspevku aj v mene používateľa. Súčasne je možné hľadať viac výrazov oddelených medzerou. Návod pre pokročilé vyhľadávanie nájdete tu.
TeBeCe