Reakcia na: N/A #232055:
Áno, 14/15Tr sú trojpedálové - jazda ("plyn")+ "elektrická" (elektrodynamická) brzda sú napravo od tyče riadenia a "vzduchová" brzda naľavo od tyče riadenia. Elektrická brzda sa používa na priebežné brzdenie (brzdí motor) a vzduchová na núdzové brzdenie a na udržanie vozu v kľude pri státí v zastávke. Elektrická brzda na stykačových vozoch bola tzv. samobudená, t.j. brzdila aj keď voz nemal "šťavu" (pri výpadku napätia alebo vypadnutých zberačoch), na tyristorových vozoch bola závislá, t.j. brzdila len v prípade vozu pod napätím. Niektoré stykačové vozy mali tak perfektne nastavenú elektrickú brzdu, že pri stlačení brzdového pedálu "nadoraz" bola v prevádzke aj vzduchová brzda, t.j. voz sa dal udržať v kľude aj bez vzduchovej brzdy. Vzduchové brzdy neboli dimenzované na priebežné brzdenie, boli aj takí exoti, čo ich za službu dokázali odpísať, kedže nepoužívali elektrickú brzdu (zlá technika jazdy).
Mhr1
2) Koľaj, ktorú nazývaš výťažná, bola za poslednou výhybkou tak na dve súpravy, nebola dlhá. Výjazd z vozovne doľava na Martanovičovu bol vlastne vjazd. Električka prišla zo Štúrovej a pokračovala rovno po vtedajšej Martanovičovej do slepého konca. Potom zacúvala do vozovne. Odtiaľ však nebol vjazd na všetky koľaje vozovne, preto súprava išla znovu dopredu až k hlavnému výjazdu po nesprávnej koľaji (kedysi vjazd). Tým sa dostala za potrebnú výhybku a potom zacúvala na príslušnú koľaj.
3) Vjazd do vozovne bol cúvaním odvtedy, čo sa aj staré súpravy zjednosmernili (najneskôr od konca 50. rokov, keď boli na Martanovičovu dodané prvé vozy T2). T2 obsadili kusú koľaj na Martanovičovej, ktorá bola od ich dodania až do otvorenia vozovne JD zdvojkoľajnená. Odstavené T2 znemožňovali cúvanie popísané v bode 2. Vtedy sa krátko cúvalo už zo Šafárikovho námestia do hlavného vchodu. Pri pohľade od Šafka cúvali vozy najprv po koľaji určenej na výjazd (teda bližšie k parčíku), potom spojkou prešli na koľaj bližšie k Dunaju a zacúvali hlavnou bránou do vozovne. Výjazd úplne rovnako, nikdy v živote som nevidel vyjsť električku z Martanovičovej po správnej koľaji, teda pravej (sledoval som to od r. 1958 až do r. 1975 denne, keďže som býval na Dostojevského 1, vozovňu som mal z okna ako na dlani). Vždy sa vychádzalo v protismere a na správny smer sa vozy dostávali až spojkou. Na tejto spojke končila jediná linka vyžadujúca obojsmerné vozy, teda e-6 po jej skrátení po Šafko (1960-1962).
4) Čiastočne odpovedané v bode 1. Pri pohľade od Šafka išla dvojkoľajná trať s jednou spojkou do hlavného vchodu. Prvá spojka bola ešte na ulici, druhá až vo vozovni. Tá umožnila vjazd do hál na všetky koľaje (odkrytú vedľa násypu železnice, obe haly, dielne). Po zjednosmernení vozov/súprav sa muselo cúvať. Preto na nesprávnu koľaj, keďže z tej pri železnici sa nedalo dostať na všetky koľaje, z tej vzdialenejšej áno. Po presunutí T2 na JD sa opäť mohlo jazdiť na Martanovičovu zo Štúrovej doľava až na slepý koniec a cúvalo sa do vedľajšieho (zadnejšieho) vchodu. Pre prístup na koľaje bližšie k Dostojevského sa muselo ísť po nesprávnej koľaji až k hlavnému vchodu, keď bola súprava až za spojkou, trčal motorový voz trochu na ulicu. Potom zacúval.
5) Áno, na ulici bola len jedna spojka.
A ešte: Po tom, čo sa stala vozovňa Martanovičova len vozovňou pre pracovné vozy, zrušila sa koľaj na Štúrovej ulici. Vozovňa tak zostala napojená len koľajou v smere Martanovičova - Štúrova a muselo sa do vozovne cúvať a von po tej istej koľaji. Vždy s využitím spojky. Výjazd z vozovne pravou koľajou sa pravidelne nikdy počas môjho života nepoužíval.