Diskusné fórum › Všeobecná diskusia

Keďže som v Británii bol prvýkrát v r. 1974 a od roku 1990 tam cestujem pravidelne, v posledných 9 rokoch cca 6x/rok, určitý prehľad mám. Skúsenosti cestujúceho najmä v rokoch 1990-2000 boli katastrofálne, cestovný poriadok slúžil len pre hrubú orientáciu. Po privatizácii sa to čiastočne niekde zlepšilo. Rozdiel v privatizácii oproti Slovensku alebo Česku je, že až na hlavné trate sa na jednej trati, alebo skupine tratí resp. oblasti poskytne licencia len jednému dopravcovi. A aj na tej hlavnej trati sa stretnú vlaky rôznych dopravcov z rôznych smerov len na spoločnom úseku. Na konkrétny určitý čas sa pridelí dopravcovi licencia a za tento čas môže preukázať čo vie. Nemá ale na trase konkurenciu, čiže nevznikajú podrazy typu dumpingových cien a pod. No a keď mu licencia skončí, môže sa o ňu uchádzať znovu. Ale nemusí ju, samozrejme, dostať. To by ho (dopravcu) teda malo tlačiť k čo najlepším službám, aby licenciu získal opäť. Zdá sa ale, že podobnou cestou sa pôjde aj u nás. Lebo situácia na trase Praha - Ostrava, kde sa podrážajú 3 či 4 spoločnosti, nie je ideálna.
Moje skúsenosti z vyše 50 návštev Londýna v posledných rokoch ukazujú, že to nie je také úžasné, ako by sa mohlo turistovi zdať. Metro: veľmi časté nepravidelnosti, najmä na pôvodných (veľkých) linkách (Circle - poznámka - už cca 7 rokov nie je okružná, ale "slimáková", District, Metropolitan, Hammersmith). Pred 2 týždňami boli "major delays" a "partial suspension" na týchto linkách počas 3 zo 4 dní, čo som tam bol. Veľmi zlá orientácia na vlakoch, len drobným písmom uvedená konečná a často len na čele súpravy, čo si cestujúci ani nemusí všimnúť. Žiadne čísla, čo je hlúpy anglický zvyk daný nechuťou porušiť tradície (nikdysatotaknerobilo, skrátka metro nemá čísla alebo písmená, také anglické a také tradičné). Lenže cieľ na vlaku sa nie vždy zhoduje s tým, čo je vypísané na informačnej svetelnej tabuli, niekedy cestujúci až vnútri vagóna zistí podľa hlásenia ("this is a Piccadily Line train to Uxbridge"), že na letisko, kam, to podľa svetelnej tabule na nástupišti malo ísť, sa týmto vlakom nedostane. Najhoršia je v tomto situácia na Northern Line, tam som opakovane zažil situáciu, že na displeji bolo čosi, čo sa nezhodovalo s cieľom na vlaku a do toho hlásil rozhlas "For destination watch the train". Takže ani systém, ani dežurnyj na stanici nemali tušenie, kam nasledujúci vlak pôjde. Naviac školácke chyby pri organizovaní dopravy. Northern Line má na severe 2 základné konečné a v centre mesta 2 trasy. Takže sa buďto prekladajú vlaky v centre, ale potom idú zákonite 2 za sebou na rovnakú radiálu a naopak. Keby sa na to vykašľali a každej trase v centre by priradili len 1 radiálu, muselo by sa síce prestupovať (prestupná stanica Camden Town je na to uspôsobená), ale jazdilo by to pravidelne. Takto je v tom taký bordel, že interval aj v špičke je náhodný od 1 po 7-9 min.
Autobusy: obrovské nepravidelnosti vďaka zápcham ale asi i organizačnému bordelu, keďže sa vyskytovali aj tam, kde, zápchy neboli. Cestovné poriadky sú len hrubo orientačné (napr. interval 12-15 min., prvé a posledné spoje sú uvedené konkrétne), takže človek nemá šancu ísť na konkrétny spoj, skrátka musí dúfať, že mu do 15 min. snáď niečo príde.
Ale aby som len nekritizoval. V Londýne a blízkom okolí nemusí mať ani cudzinec vôbec cestovný lístok. Stačí ak má bezkontaktnú platobnú kartu štandardného typu (Visa, Mastercard, Maestro a asi aj Visa electron - funguje to určite v rámci EÚ, ako sú na tom karty mimo EÚ neviem). Takže Oyster Card, pokiaľ si neuplatňujete nejakú zľavu, už nepotrebujete. Sumy sa evidujú v priebehu celého dňa, nestrhávajú sa a až podľa celkovej prejazdenej sumy si na druhý deň nájdete v internetbankingu, koľko ste prejazdili. Je to zastropované, nikdy nemôžete prejazdiť viac, ako keby ste si kúpili celodenný lístok. Naopak, záhadne to býva občas aj lacnejšie ako cez Oyster Card. Čítal som o tom a raz som to aj zažil.