Vlščka musí byť schválená pre previdelnú osobnú dopravu (presnejšie povedané sa to nevolá licencia ale úradné povolenie) alebo musí byť preklasifikovaná na trať. To je práve ten rozdiel oproti Flilálke - tá leží na trati, nie na vlečke.
Ja nevnímam umiestnenie žst. Petržalka ako "priemyslenú zónu na okraji sídliska so zlou dostupnosťou".
Vďaka za informácie.
1) Bol som v tom, že stačí, aby dopravca na vlečke mal správnu licenciu, ono je licencia aj pre vlečku samotnú?
2&3) Išlo mi o to, že keď môžu robiť všetko pre spojazdnenie neelektrizovanej Filiálky s "jednoduchým" nástupišťom na konci koľajiska, tak toto by bol podobný prípad.
4) Je vlak stojaci na hrane centra lepší generátor dopytu, ako vlak stojaci v priemyselnej zóne na okraji sídliska so zlou dostupnosťou?
1) Vlečka nie je verejná infraštruktúra - záleží na súhlase prístavu. Musela by sa rozšíriť licencia vlečky na osobnú dopravu.
2) Vlečka nie je elektrizovaná.
3) Jednoduchý perón dnes musí mať osvetlenie, hranu 550 mm nad TK, vodiace čiary pre nevidiacich, bezbariérový prístup...
4) Eurovea by mala väčší dopyt ako Petržalka?
Neviem, aký by to bol administratívny problém, ale nebolo by užitočnejšie miesto vlakov zo Senca do Petržalky to na ÚNS stočiť smer vlečka prístavu a ukončiť pri Eurovei na nejakom jednoduchom nástupišti pod historickým skladom (ako končí výťažná koľaj)?
Aby si na to cestujúci zvykali postupne, tak integrovanú dopravu vytvoríme až v roku 2030. ?
Aj keď netreba zas brať všetko doslova. Len tretia etapa ráta s vlakmi do Petržalky, popritom to chcú zaviesť zo Senca (obnoviť) už teraz v decembri - vraj, a takisto kvôli stavieb D1, D4 a R7 posilniť S60 a S70. To sa vie aj bez nejakého PDO. A tie percentá sú celkom reálne. Najprv posilniť otrasnú víkendovú obsluhu, popritom synchronizovať špičky a neskôr podľa potreby posilňovať (druhá a tretia etapa).
A infraštruktúra prestupných bodov je naozaj mizerná - do 2022 sa to nemusí všetko stihnúť (regionálne železničné stanice, P+R, B+R, infosystém), takže ten rok 2030 by mohol aj sedieť. Zrejme sa všetko (snáď) bude robiť priebežne, väčšina konkrétnych projektov už je v štádii riešenia - TIOP- alebo plánovania - TID Bernolákovo, Šenkvice atď...
„S výhľadom v priebehu roku 2018 počítame s čiastočnou úpravou vedenia liniek najmä preto, aby si cestujúci mohli postupne na zmeny zvyknúť. Zásadným krokom bude zlepšenie nadväznosti prímestskej autobusovej dopravy na železničnú dopravu, a to zavedením intervalových cestovných poriadkov. Spolu so zlepšením ponuky počtu spojov pre obce v regióne prichádzame s predĺžením poobednej špičky a pridaním večerných spojov. Dobrým príkladom pre zlepšenie je jeden z návrhov PDO, ktorý navyšuje počet spojov pre obec Marianka až na 35 zo súčasných 27. V prvej fáze počítame s nárastom najazdených kilometrov prímestských autobusových spojov o 21 % a vlakových spojení až o 47%, teda takmer polovicu,“ vysvetlila Zuzana Horčíková, generálna riaditeľka Bratislavskej integrovanej dopravy, koordinátora IDS BK.
To s vlakmi ma prekvapilo. Bude to v praxi znamenať lepší ako 2-hodinový interval cez víkendy a sviatky na linkách S20 a S60, ideálne 1-hodinový interval? Hmm a čo na to (finančne) Ministerstvo dopravy?
Rok 2030 je zatiaľ strašne ďaleko (13 rokov) tá posledná fáza. Myslíte, že sa to nepodarí aspoň o trochu skôr?
Tiež mám podobný názor ako Dispecer. Žiaden novší autobus než "Citybus" som tam s logom Renault nikde nestretol. Všetko, čo vyzeralo ako naše Citelisy (a malo aj na bočnici logo Citelis), malo logo Iribus, a všetko, čo vyzeralo ako naše Urbanway, už malo logo Iveco. Novšie Heuliezy boli očividne tiež v podstate rovnaké autobusy, s nejakými kozmetickými rozdelmi na karosérii.
V tomto grafikone máme zatiaľ iba interkontinentálny regionálny rýchlik (RR 17762), netreba už pridávať intergalaktický REX...
Zmeniť zobrazenie
Hľadá sa v texte príspevku aj v mene používateľa. Súčasne je možné hľadať viac výrazov oddelených medzerou. Návod pre pokročilé vyhľadávanie nájdete tu.
dyspozytor
Ktorá Karosa vtedy netiekla a nedymila (mimo výfuk)... ??? ?