Dnes som si prvýkrát kúpil lístok na rýchlik ZSSK v Zákazníckom centre Regiojet. Cena je rovnaká ako u ZSSK, lístok vyzerá rovnako ako tie na vlaky Regiojet.
Prekvapilo ma, že sprievodkyňa ZSSK (cestou tam aj späť) lístok veľmi rýchlo vizuálne skontrolovala, ale nedala na neho pečiatku, ani nespravila fajku perom a ani ho "nepredierkovala". To je bežný postup? A čítačky kódov ZSSK dokážu rozlúštiť aj kód na lístku z Regiojetu?
Ozaj aj pri kúpe v pokladni ZSSK na Regiojet napr. do Dunajskej Stredy je cena rovnaká ako keby to bolo kúpené v Zákaznickom centre Regiojet?
Čudujem sa, že Regiojet stále nepredáva lístky na svoje dotované vlaky cez internet. ZSSK ich v tomto poriadne predbehla, keď u nich (na dotované vlaky ZSSK) sa dá kúpiť lístok cez internet - a to so zľavou 5 %, aj cez web optimalizovaný pre displeje mobilných telefónov, nemusí sa tlačiť a nie je vydaný na konkrétny vlak. Regiojet nemá ani len ten web optimalizovaný pre mobily...
Z vyššie uvedeného vyplýva, že keď je vôľa, tak aj firma so 100% vlastníctvom štátu dokáže (aspoň niečo) kráčať s dobou = využívať moderné technológie. Podobne aj knižnice (UK SAV, CVTISR či Univerzitná knižnica) čo sa týka ich informačného systému [objednávanie výpožičiek kníh cez internet] nie sú nejaké spiatočnícke.
no je škoda, že sa v rámci projektu na nové stožiare nepresťahovalo aj verejné osvetlenie, ako sa to podarilo na Patrónke. Myslím, že sa to už ani nestane, nakoľko aspoň v EIA sa s tým neuvažovalo (a nerozumiem prečo). Jedine, že by sa projekt v neskoršej fáze upravil, ale to v BA asi ťažko.
ja to vidím denne, lebo pracujem za rohom .... bude to tam zaujímavé ... len dúfam, že tí primitívi, ktorí dennodenne blokujú na Trenčianskej pravý jazdný pruh v oboch smeroch budú permanentne odťahovaní a nebudú prekážať trolejbusom ....
skús sa spýtať kompetentných ktorý si namastili kontá prečo sú tie trolejbusy také "kvalitné" , klima nestíha alebo miesto chladenia kúri a o palubákoch to je tiež na dlllho , tiež si robia čo chcú...?
P.S.: Je v prepravnom poriadku nejak predpisane, ze ludia mozu cestovat iba obleceny? ? Lebo minule na L80 nahac, den nato na L203 zena iba s hornym dielom bikin...
Prečo by to malo byť práve za euro, ak by občan nemusel cez štát/kraj/mesto filtrovať (aj s príslušným bakšišom pre úradníkov a politikov) ďalšie hromady svojich peňazí vo forme daní do tej istej verejnej dopravy. Dotovaná VHD by mohla pokrývať len tie linky, ktoré by sa neuživili na trhu, určite by to bolo lacnejšie.
Je to presne naopak. Maršrutky vznikli ako substitúcia nefunkčnej verejnej dopravy a keby ich nebolo maršrutiek, ešte len vtedy by boli plné ulice áut.
Inak sa na tebe už výrazne prejavuje tvoje zamestnanie.
V čom speje do záhuby? Vo svojej snahe zregulovať a zdaniť každé uprdnutie.
Až pôjdeme najbližšie na šotovýlet, vyberiem od teba cenu obvyklú a odvediem z toho daň? Alebo ťa pošlem na vlak, ktorý aj napriek vyššej cene a dotácii bude stratový?
Zmeniť zobrazenie
Hľadá sa v texte príspevku aj v mene používateľa. Súčasne je možné hľadať viac výrazov oddelených medzerou. Návod pre pokročilé vyhľadávanie nájdete tu.
Peon
Dnes som si prvýkrát kúpil lístok na rýchlik ZSSK v Zákazníckom centre Regiojet. Cena je rovnaká ako u ZSSK, lístok vyzerá rovnako ako tie na vlaky Regiojet.
Prekvapilo ma, že sprievodkyňa ZSSK (cestou tam aj späť) lístok veľmi rýchlo vizuálne skontrolovala, ale nedala na neho pečiatku, ani nespravila fajku perom a ani ho "nepredierkovala". To je bežný postup? A čítačky kódov ZSSK dokážu rozlúštiť aj kód na lístku z Regiojetu?
Ozaj aj pri kúpe v pokladni ZSSK na Regiojet napr. do Dunajskej Stredy je cena rovnaká ako keby to bolo kúpené v Zákaznickom centre Regiojet?
Čudujem sa, že Regiojet stále nepredáva lístky na svoje dotované vlaky cez internet. ZSSK ich v tomto poriadne predbehla, keď u nich (na dotované vlaky ZSSK) sa dá kúpiť lístok cez internet - a to so zľavou 5 %, aj cez web optimalizovaný pre displeje mobilných telefónov, nemusí sa tlačiť a nie je vydaný na konkrétny vlak. Regiojet nemá ani len ten web optimalizovaný pre mobily...
Z vyššie uvedeného vyplýva, že keď je vôľa, tak aj firma so 100% vlastníctvom štátu dokáže (aspoň niečo) kráčať s dobou = využívať moderné technológie. Podobne aj knižnice (UK SAV, CVTISR či Univerzitná knižnica) čo sa týka ich informačného systému [objednávanie výpožičiek kníh cez internet] nie sú nejaké spiatočnícke.