Diskusné fórum › Všeobecná diskusia

Akože nedostal som žiadnu informáciu, že je schôdza!!!!!!! No a ďalej, kto nebol na schôdzi dobrovolne ho vyškrkli z evidencie??? hmmm toto už je sila. No neviem síce ako budeme chodiť bez tej karty, ale nech sa páči nech si ju nechajú na Pamiatku. Aj tak som s ňou mal iba problémy. Dokonca som si urobil cestu navyše keď mi povedali, že s tou kartou nemôžem vstúpiť. Ten KLUB vedie nesprávny človek, tým sa samozrejme nechcem nikoho dotknúť, ale nech si niekto uvedomí a zamyslí sa nad tou otázkou, že čo ten klub môže? Veď pre nás to nemá žiadny osoh. Práve naopak asi mi členovia musíme do klubu donášať. A platiť a robiť referáty. Heeee veď ja si veľmi rýchlo prehovorím z pánom M. A čim skôr tým lepšie. Treba mu zopár vecí vyjasniť.

Resp. buďme radi, že aj my nemáme taký úrad, ktorý by NÁM všetky, ale fakt všetky, ale fakt všetky cudzie slová prekladal do islandčiny

Na Islande maju zvlastny Urad, ktory VSETKY ale fakt a naozaj VSETKY cudzie slova preklada do Islandstiny, tak budme radi ze mame len Ustav Ludovita Stura

Ved hej, mne len ide o to, ze takto je to pri vyskyte nejakeho noveho spisovneho vyrazu vzdy. A podla mojho nazoru da cas jazykovedcom za pravdu -- tak, ako vzdy doteraz. Tym netvrdim, ze je to dobre alebo zle (som to ja ale alibista ). Musim vsak priznat, ze osobne proti vyrazom smerovac ci prepinac vobec nic nemam, aj ked ich nepouzivam zdaleka tak casto ako router ci switch.

neviem, ja problem nemam ani s vyslovnostou a ludia okolo mna mi (zvycajne) rozumeju o com vravim (to je ak sa nemylim to podstatne). Ak by som im zacal nieco kecat tou jazykovednou slovencinou, tak by na mna asi najprv cumenli ze o com tocim a podom by ma asi zabili ze preco im ublizujem... (teraz sa nehadam o tom, ze sa tieto slova daju prelozit, ale o tom, ze tie slovenske (takmer) nik nepouziva, malokto pozna ale proste neaki experti si povedali ze to ma byt takto...)

V tom pripade mas opat problem s vyslovnostou, kedze by sa jednalo o specificke vynimky. (Alebo hadam nechces, aby ludia router cital ako router? )

Podobny problem bol pri slovach software a hardware -- co z toho vzniklo? Pomerne lahko sklonovatelne a vyslovovatelne slova hardvér a softvér (co su dvojtvary ekvivalentne s hardware a software). Dnes sa vsak uz nikto nepozastavuje nad slovami dizajn a sprej (nehovoriac o takom pulóvri alebo svetri) -- rovnako bezne budu o par rokov aj hardver a softver. To vsetko su slova, ku ktorym slovensky ekvivalent neexistoval. Nemozes ale popriet, ze router v skutocnosti _je_ smerovac, switch _je_ prepinac, pointer _je_ smernik a podobne...

relativne bezne tieto slova pouzivam a aj "sklonujem" (aj ked sa nezamyslam nad tym ako) a da sa to... urcite keby sa s tym jazykovedci pohrali, nebol by s tym ziaden problem (router, routra, routrom, routru,...) akurat ze ani nam musia (asi) z principu zneprijemnovat zivot...

Z hladiska slovenciny maju ale povodne anglicke vyrazy velmi velmi velku nevyhodu -- takmer sa nedaju sklonovat. Skusal si niekedy napisat rozumne vyzerajuci text s ohybanim slov router, switch, software, hardware a podobne? Ja ano, a nakoniec som skoncil tak, ze som to vsetko musel ponahradzat slovenskymi ekvivalentami, hoc mi obcas pri citani skripal chrup...

zaujimave, ja sa s tymito "slovenskymi" ekvivalentami stretam leda ak niekde v novinach (kde musia dodrziavat vyplody jazykovedneho ustavu) a aj to tam tieto slova zvycajne popletu; sam ked nieco take citam tak si to musim prekladat do tych anglickych vyrazov, aby som vedel o com je rec a zvycajne ked upozornim autorov toho-ktoreho clanku ktore obsahuje tieto "slovenske" slova na chyby, tak vysvitne ze on to sice spravne myslel ale blbo prelozil do slovenciny. A ak by si niekedy na mna zacal nieco vraviet o smernikoch, tak by som na teba asi cumel jak tela na nove vrata, pretoze som to tu teraz videl prvykrat (pricom pointre poznam, programovanie mi nieco vravi a tak ich aj pouzivam).
Myslim ze podobne je to u kazdeho z tych ludi co sa informatike venuju, a ti co sa tomu nevenuju, tak im moze byt jedno ci sa ucia im nic nevraviaci anglicky alebo slovensky vyraz. Pricom tie anglicke maju este jednu podstatnu vyhodu - nech pojdes kamkolvek na svete, budu ti rozumiet o com vravis a aj ty im budes rozumiet; kdezto pri tych nasilne splodenych slovenskych vyrazoch sa zas len budeme separovat od ostatnych a stavat bariery...

Cudoval by si sa, ale slova ako smerovac, prepinac a podobne sa uz pomerne bezne pouzivaju. Navyse, cloveku, ktory nie je odbornik, povie slovo prepinac alebo smerovac daleko viac, nez router ci switch. Anglictina moze ostat v odbornom slangu, ale v spisovnom jazyku nema co hladat. (Zamerne hovorim o slovach anglickych, nie z anglictiny odvodenych. To je rozdiel.) Uvidis, ze o par rokov ti na tych vyrazoch nic vadit nebude. Ja ked som prvy raz pocul "smerník" (= pointer), tiez som sa skoro...

Ja osobne si myslim, že v tom mala byť nejaká rovnováha. Je absurdné, aby sa reč ľudí riadila rozmarmi nejakého jazykovedného ústavu (ktorý skutočne niekedy vymýšľa aj hlúposti), ale na druhej strane je dobré, ak existuje orgán, ktorý vývoj jazyka aj trochu ovplyvňuje - usmerňuje.

ja osobne si myslim ze nasi jazykovedci to prehanaju - castokrat vymyslaju slovenske ekvivalenty nazvov, castokrat technickych, prebratych z anglictiny, pricom vyprodukuju slovensky ekvivalent niekedy aj z 2 - 3 slov neskutovnej dlzky k vyrazu ktory ma zvycajne len par malo znakov, pricom tej ich hatlanine castokrat ani nik nerozumie. Myslim si zeby sa mali radsej prisposobovat hovorovej reci (t.j. ludom) ako ich buzerovat tym co je spisovne a co nie... (fuj teglik, ale napriklad aj smerovac (router), opakovac (repeater), prepinac (switch) a kopa ineho balastu (v zatvorke je uvedene co ten "slovensky" ony vlastne znamena :-D))

zmena -y zmien ž.
1. nadobudnutie iných vlastností, iného rázu, premena: zmena správania, zmena spoločenského poriadku, zmena v myslení, kvalitatívna zmena, podlieha zmenám; lingv. hláskové zmeny; fyz. zmena skupenstva
2. nahradenie niečoho, niekoho iným (toho istého druhu), vystriedanie: zmena prostredia, pobytu, zmena mena
3. vymedzený pracovný čas pracovníka (obyčajne vo výrobe): ranná, nočná zmena; robi na tri zmeny, vráti sa zo zmeny
4. prac. kolektív striedajúci v práci iný kolektív: prvá zmena odchádza;
zmenový príd.: zmenový vedúci, majster

Zvysok tvojho prispevku nema zmysel komentovat. Jeho uroven ho komentuje sama za seba.

Pekne si sa podpísal...

Tym ludom asi uplne ***e, vobec sa necudujem preco to v tomto s*****nom state a nasej s*****nej MHD vyzera tak ako vyzera! Nech idu vsetci do ****, co o tom rozhoduju, neschopny *****i. Medzi nami, tie rydzo Slovenske slova su uplna *****ina tiez, slovo teglik je hnusne, ani som ho nevedel. To ako museli zrusit spesne vlaky a teraz ich nazyvame zrychlene. Co je to za *****ina, vyploch choreho mozgu, ako aj teglik a podobne ****viny. A slovo smena sa tiez rusi? Minule citam, ze nejaka predajne presla na dvojzmennu prevadzku? Zevraj smena je cechizmus, tak isto ako spesny vlak. Tym ludom uplne drbe. Smena, ako pracovna sichta, je smena, nie zmena. Zmena je ked sa napr. meni pocasie alebo hocico, ale nie pracovna sichta. Alebo aj sichta je nespisovne? A co je to potom gjroslf? Alebo sfjaoptnp? Do **** s tymto s*****nym statom!

Keď v 1941-om vydani nové Pravidlá, tiež sa všeobecne gúľalo očami , že ako prišli na výraz "golier". A dnes nám to pripadá normálne. Dovtedy to bol límec.

Re #22962 Andy: Vieš, ono vo väčšine prípadov je to tak, že dané slovo existovalo, ale v dobách československých mnoho Slovákov pod vplyvom vyspelejších Čechov cez rozhlas, TV, noviny, návody na použitie a pod. úplne zbytočne začali kopírovať poslovenčovať české výrazy a nahrádzať nimi slovenské. Častokrát sa teda jedná nie o nové, ale len "zabudnuté" slová.

Chces povedat, ze slovo "teglik" bolo v historii pouzivanejsie, nez slovo "kelimok"?

...pardon, "po slovensky", to len malíček zablúdil na "shift" :o)

A ked som pred par rokmi pocul v TV prvy krat to slovo "hranolčeky", myslel som, ze sa v dabingu pomiatli.

No to je pravda, ale častokrát tkvie príčina v tom, že čechizmy sú pre nás ľahšie vyslovovateľné, ako ťažšia spisovná slovenčina. Aj v praxi sa Slovák žijúci v ČR naučí po česky takmer ihneď, pričom Čech žijúci v SR s tým má problémy do konca života. Príkladom je suseda z nášho bloku, ktorá už žije už 50 rokov a nepovie ani slovo po Slovensky. Jazykovedci však neuznávajú spisovné slová schválne, aby sa nepodobali na češtinu, ale skúmajú históriu, čo je správne.

A stotožňujem sa s názorom, že slovenčina nerozlučne patrí k doprave, všade sa používajú slová, oznamy, označenie cieľov na linkách a vôbec na dopravnom webe ako je tento (okrem diskusie samozrejme, nebudeme predsa nikoho terorizovať )

Takžie žiadny voz, tarif (tarifa), hranolky (hranolčeky), posilovňa (posilňovňa), klávesa (kláves)...