připravovaný vůz sice není 100% np, ale všechny vstupy jsou np a schůdky jsou až v interiéru, takže nástup a výstup cestujících není zpomalován.
U verze 1435 vychází dokonce jen jeden schůdek (podlaha 350/600mm nad TK), kola jsou schována pod sedačkami, ale vede to k dost neoblíbenému uspořádání 2+2 v oblasti podvozků = nevhodné pro sardine mode. U verze 1000 to s jedním schůdkem nejde a budou dva, ale zase nemusí být sezení 2+2. Zatím je to ještě dost neurčité - nevím přesně, jaké si Blava dala zadání a co podle toho konstruktéři navrhnou.
No ale podstatne je prave, ze "sa to nehodi k zbytku tramvaje". To mi vadi aj na Kotasovi: k zvysku skrine (okruhla strecha, okruhne okna) to posobi ako past na oko. Okrem toho, toto celo na VarCB3 je podla mna k 2,5 m skrini neprimerane opticky uzke. Najma na tej spodnej fotke je to v porovnani s klasickymi celami nadherne vidiet. Len ma to utvrdilo v nazore, ze akekolvek modifikacie vzhladu T3 nad ramec dosadenia displejov su skutocne trapne.
Why? Samo o sebe je to ok, akurat sa to nehodi k zbytku tramvaje. Ja osobne by som to bral, ale to by tam nesmeli byt gulate, ale vlepovane okna. Keby boli bocne okna potiahnute trochu nizsie, aby to sedelo s tym bocnym okienkom na celicku, tak by to vyzeralo uplne tutovo. Bohuzial, uprav v takom rozsahu sa asi nedockam
No teda VarCB3 s novym typom cela vyzera podla mna skutocne odporne. To uz Kotasa skor prezijem. Dufam, ze ak sa do BA budu nove skrine kupovat, tak jedine v "tradicnom" dizajne... http://mhdcr.biz/tram/ostrava/1301.htm
Kvalita cestovania sa v Bratislave zlepsi asi az padom bomby na budovu DPB a magistrat. Kvalita cestovania sa zdrazenim zhorsi, pretoze MHD bude vyuzivat menej ludi a tym padom nebude musiet premavat tolko spojov.
Re #28875 ufo: Oni by sa mozno aj pokusili, keby vedeli, ze budu mat zaruceny odbyt. Navyse, ak ta elektricka bude mat skutocne otocne podvozky a stale bude lacnejsia, nez konkurencne 100% NP vyrobky s pevnymi, tak tu 100% NP rad obetujem.
Na druhej strane si zober do úvahy fakt, že NP to bude v strede a so schodami vpredu a vzadu. A pri výmene cestujúcich na zastávke vždy hlavný prúd smeruje cez stredné dvere vozidla. Dá sa teda povedať, že silnejšie prúdy budú mať bezbariérový vstup, tie slabšie jeden schod. Aspoň tak to vidím ja.
Re #28876 Ja: Ceny cestovných lístkov sú uvedené na hlavnej stránke www.imhd.sk/ba. V poradí 10/30/60 min. budú ceny základného cestovného 14/18/22 Sk.
Mesačný predplatný lístok na celú sieť bude stáť 720, štvrťročný 1900 a ročný 7200 Sk. Ostatné ceny pochopiteľne vypisovať nebudem. Žiaci, študenti a dôchodcovia majú 50% zľavu.
Či sa zmení kvalita k lepšiemu, to na tomto fóre samozrejme nikto nemôže vedieť a teda ani nevie.
myslim, ze kupime nakoniec nieco ceske. Skoda, ze sa v Cechach nepokusia vyrobit 100%nizkopodlaznu elektricku. Ja mam totizto rad ked je nieco stopercentne. Ked to ma niekde schody a niekde nie, neprinesie to ten efekt,ako 100%nizkopod. Tam kde budu schody sa bude nastupovat pomalsie a kde nie , rychlejsie.(Ja neberiem ani tak ohlad teraz na invalidov atd. ale na plynulost nastupu a vystupu a ked uz budu niekde schody,budu istotne spomalovacim bodom na tej elektricke) Preto radsej by som dal viac penazi.
Stav Bratislavy a v DPB mi je jasny.
Nabídka pro Blavu už se chystá, nechte se překvapit... zatím je to naprosto otevřené. Původní zákulisní info hovořilo pro Siemens, ale ten se vyfauloval sám. Bombardier by rád, ale je drahý až běda. Škodovka momentálně nemá konstrukční kapacity; co má ruce & hlavu maluje Cagliari, Prahu a mašinky. Takže šance pro DPO Inekon - projekt je v hodně pokročilém stádiu, nejkritičtější bude 1000mm podvozek, resp. jeho úprava, ať se dá lehce přehazovat za 1435...
Skúsim to teda rozobrať, práve nám spadol systém a zdá sa, že chvíľku potrvá, kým ho preberú.
Takže:
1) Ohio Brass je pôvodný výrobca ťahových aramtúr v USA. Od neho to okopíroval prof. ing. František Kopírenko Jansa a vyrábalo sda to v ČKD, odkiaľ sa to previedlo do Kremnice.
2) Podvesné armatúry sú dielom švajčiarskej fy. Kummler-Matter. U nás boli prvýkrát použité v Plzni (originál, montáž Plzeň), v Zlíne (originál, montáž Kummler-Matter, Zlín mal celý socializmus výnimku na nákup originál Kummlera, tam sa Kremnica nikdy nevyskytla), v Brne (len začiatok, potom sa prešlo na kremnické armatúry). Kummler s tým prišiel v r. 1936 a len čo vypršala patentová ochrana, tak Kremnica to promptne začala vyrábať, v asi tak o 90% horšej kvalite (1986). Kvalita bola tak otrasná, že niektoré DP (Jihlava, Mariánské Lázně) tieto armatúry odmietla a pokračovala ďalej na OB.
Okrem toho tu boli rôzne ďalšie firmy s vlastnými zostavami TV, ako napr. Westinghouse, BBC, ktoré u nás neboli zastúpené. Všetko to boli ťahové systémy s pevným závesom troleje.
3) Dnes sa používajú moderné ťahové armatúry, ktoré vymyslele firma Furrer+Frey. ktorá je majiteľom know-how pôvodného systému Brown-Boveri (BBC). Od nej to okopírovali všetci. U nás najčastejšie používané ťahové rýchloprejazdné výhybky sú pôvodom od fy. Fahrleitungsbau Essen - FA-BA (Elektroline) a Kummler-Matter (ESKO).
Rozjazdová výhybkla je vždy elektrická (nejaké mechanické, ovládané ťahaním za špagát, sú vo vozovni Hroboňova ale nikdy nefungovali), ovládaná buď elektromagneticky alebo elektromotoricky (v BA nie je). Mechanické výhybky sú zjazdové, sú prestavované priamo hlavami zberačov. Kríže výhybiek môžu byť:
1) pevné - len pomocou röznych líšt navádzané hlavy do správneho smeru jazdy.
2) mechanické - prestavované hlavami zberačov.
3) elektrické - prestavované spolu s jazykmi výhybky.
Cena jednej rozjazdovej výhybky sa pohybuje od 180.000,- CZK do pol milióna - pdľa výrobcu, použitého kríža atď.
I.
Vdaka za informacie. V tych vyhybkach som mal hokej -- "mechanicke" vyhybky som povazoval za stavitelne elektromotorom a "elektricke" za stavitelne elektromagnetom. Vdaka teda za objasnenie.
Zmeniť zobrazenie
Hľadá sa v texte príspevku aj v mene používateľa. Súčasne je možné hľadať viac výrazov oddelených medzerou. Návod pre pokročilé vyhľadávanie nájdete tu.