Re: nultý obchvat, tunel cez Karpaty
Je som netvrdil, že to bude alebo nebude financovať mesto - ja som sa na to pýtal.
Pre mňa skôr dôležitejšou otázkou je, či a prečo je naozaj treba diaľničné spojenie Stupava-tunel-Vajnory. Tu nestačia čísla o očakávanom náraste dopravy. Treba tu zvážiť viacero faktorov. Jednak by sa jednalo o nepriaznivý zásah do životného prostredia. Ďalej, v meste Bratislava aj v širšom regióne je dneska absolútne nevyhnutné zastaviť tzv. živelný spôsob rastu a rozrastania mesta, ktorý má za následok to, že sa podporuje závislosť na automobilizme pri súčasnej celkovej degradácii životného prostredia. Dopravné stavby treba vidieť v tomto kontexte. Okrem toho s rozširovaním ciest a budovaním nových ciest si treba dávať pozor - áno, niektoré stavby a obchvaty sú objektívne nevyhnutné, ale treba sa vyvarovať skúsenosti a modelu z USA (o tom by som mohol napísať aj viac, ale teraz nemám čas), ktorý spočíva v tom, že zvýšenie ponúkanej kapacity vedie následne nielen k uspokojeniu dopytu, ale aj k vytváraniu nového dopytu, a o pár rokov sa zápchy zase vrátia. Medzitým sa postaví viac hypermarketov, benzínových púmp, parkovísk, atď.
Ide o to, že okolie Malých Karpát, či už je to zo strany západnej alebo východnej, má istý charakter, a ten treba zachovať a ochrániť pred ďalším betónovaním, atď. Akékoľvek dopravné stavby v širšom regióne musia byť podmienené tým, že existuje tu nejaká koncepcia rozvoja, teda v poriadku, mesto aj región bude rásť a rozvíjať sa, ale KDE sa tento rast bude odohrávať a AKÝ bude mať charakter. Pri všetkom tomto sa dnes mesto aj vôbec politici sústredia oveľa menej na verejnú dopravu, ako by bolo potrebné, čo sa týka financií aj celkovej pozornosti, záujmu, a hlavne činov.
Vrátim sa k tomu obchvatu - tu sa teda treba pozerať nielen na samotný obchvat, ale aj čo sa následne bude stavať v jeho okolí. Doprava sa nedá oddeliť od využitia územia. Na toto dnes už prichádzajú aj v niektorých častiach USA, kde päťdesiat rokov dominoval (a ešte stále dominuje) rast závislý na automobilizme.
Preto predtým, ako sa bude diskutovať o tom, kto bude čo financovať, by bolo treba zvážiť niektoré tieto aspekty.
Je som netvrdil, že to bude alebo nebude financovať mesto - ja som sa na to pýtal.
Pre mňa skôr dôležitejšou otázkou je, či a prečo je naozaj treba diaľničné spojenie Stupava-tunel-Vajnory. Tu nestačia čísla o očakávanom náraste dopravy. Treba tu zvážiť viacero faktorov. Jednak by sa jednalo o nepriaznivý zásah do životného prostredia. Ďalej, v meste Bratislava aj v širšom regióne je dneska absolútne nevyhnutné zastaviť tzv. živelný spôsob rastu a rozrastania mesta, ktorý má za následok to, že sa podporuje závislosť na automobilizme pri súčasnej celkovej degradácii životného prostredia. Dopravné stavby treba vidieť v tomto kontexte. Okrem toho s rozširovaním ciest a budovaním nových ciest si treba dávať pozor - áno, niektoré stavby a obchvaty sú objektívne nevyhnutné, ale treba sa vyvarovať skúsenosti a modelu z USA (o tom by som mohol napísať aj viac, ale teraz nemám čas), ktorý spočíva v tom, že zvýšenie ponúkanej kapacity vedie následne nielen k uspokojeniu dopytu, ale aj k vytváraniu nového dopytu, a o pár rokov sa zápchy zase vrátia. Medzitým sa postaví viac hypermarketov, benzínových púmp, parkovísk, atď.
Ide o to, že okolie Malých Karpát, či už je to zo strany západnej alebo východnej, má istý charakter, a ten treba zachovať a ochrániť pred ďalším betónovaním, atď. Akékoľvek dopravné stavby v širšom regióne musia byť podmienené tým, že existuje tu nejaká koncepcia rozvoja, teda v poriadku, mesto aj región bude rásť a rozvíjať sa, ale KDE sa tento rast bude odohrávať a AKÝ bude mať charakter. Pri všetkom tomto sa dnes mesto aj vôbec politici sústredia oveľa menej na verejnú dopravu, ako by bolo potrebné, čo sa týka financií aj celkovej pozornosti, záujmu, a hlavne činov.
Vrátim sa k tomu obchvatu - tu sa teda treba pozerať nielen na samotný obchvat, ale aj čo sa následne bude stavať v jeho okolí. Doprava sa nedá oddeliť od využitia územia. Na toto dnes už prichádzajú aj v niektorých častiach USA, kde päťdesiat rokov dominoval (a ešte stále dominuje) rast závislý na automobilizme.
Preto predtým, ako sa bude diskutovať o tom, kto bude čo financovať, by bolo treba zvážiť niektoré tieto aspekty.
81-71
1. No ale ved prave ze metro by muselo prebrat substrat aj z L78 a L50 kedze by mali byt skratene iba po lavy breh ? +by som este zaratal substrat z dalsich spojov, ktore krizuju trasu metra L99, takze podla mna by to nebolo iba pre substrat z L95, zdaleka nie, a furt sa hovori iba o Petrzalke, lenze prave to je v tom, ze metro by riesilo nielen pravy breh ako navrhovana elektricka, ale by ponalo aj daleko viac substratu z inych liniek, ako som uz pisal ?
2.Ako chces L5 zrychlit? Na povrchu iba do velmi obmedzenej formy. A ta preferencia je vysmech, najma v Gastanovom hájiku, tusim to ma opacny efekt, skor mam pocit, ze namontovali preferenciu pre IGK ?
3.Prave ze si myslim, ze na tej radiale je problem prave v tom, ze uz asi niet viac priestoru pre dalsie zahustenie. To, ze mam metro lepsiu prepravnu hodinovu kapacitu v porovnaní aj s modernou viacclankovou tramvajou je neodskriepitelne ?
4.Segracia je dolezita, ale s nou sa nepocita v takom rozsahu ako u metra.
5.Viem, a preto by som nerad plakal nad rozliatym mliekom, len chcem povedat, ze v tomto pripade sa mozno radsej hodi "nie sme taki bohati, aby sme stavali lacne veci..."
No a s tym projektom koridoru Paríž-Viedeň-Bratislava s tunelom popod Dunaj prave v koridore trasy B bratislavskeho metra len suhlasim ?