Reakcia na: Sandra #43617:
Čo sa týka tých babiek a dedkov súhlasím. Myslím, že babky sú horšie. Keď vidím, že sa horšie pohybuje tak ju samozrejme pustím a poviem: teta, sadnite si. Keď nastúpi iný prípad: Tak sa opýtam: Chcete si sadnúť? Niektorá povie: Ó, áno, ďakujem, alebo: to má byť samozrejmosť, to sa ani nepýtaj, tá dnešná mládež. No najhoršie to je s takými, čo keď ju pustíš, povie ti: to som už taká stará ty drzáň jeden drzý. Ráno chodím do školy o 6:30. Napr. nechápem, kam sa vtedy trepe 10 babiek o palicách z Malej Scény v 50tke. Vari na Miletičku (to som si všimol, že to je hlavné dôchodcovské prestupisko). Minule som zazrel, ako jedna agresívna doslova vyhnala jedného zo sedadla a viezla sa dve zastávky. Ja som cestoval ďalej a sledoval som toho dotyčného. Cestoval ešte asi 10-15 minút.
Takže s babkami je to rôzne. Môj spolužiak preto radšej v MHD stojí, a keď si predsalen sadne tak pozerá von z okna a tvári sa, že žiadne babky nevidí.
Čo sa týka kúrenia, to je len nevydarený vtip o MHD. Samozrejme, že občas sa to stane, ale nie je to také časté, ako sa hovorí.
Nakoľko ma autobusy zaujímajú - som rád aj keď mi príde starý ikarus. Smrad až tak nevnímam.
No a k tym supom ľudí, čo sa tlačia do vozidiel. Minule som stál na zastávke Kremnická (spoj 6:32 82) a autobus pribrzdil tak, že som zostal presne pred dverami. Nikto nevystúpil, chcel som teda nastúpiť ja. No jedna pani sa mi votrela do cesty. Nenechal som to tak. Prešiel som druhou polovicou dverí, a keď som videl, kam si chce sadnúť, predbehol som ju a ona už nemohla sedieť sama, tak zostala stáť. Veľa ľudí je takých ako ona, preto niekedy nastupujúcich nenechajú vystupujúcich ani vystúpiť.
Ámos Keynes
(dúfam,že sa to tu už nepreberalo)
BRATISLAVA - Malé slovenské Silicon Valley má vyrásť do niekoľkých rokov v okrajovej mestskej časti Vajnory. Mnohofunkčný vedecko-technologický park CEPIT (Central European Park for Innovative Technologies), prvý svojho druhu v strednej Európe, sa tu podujala vybudovať istá rakúska súkromná investorská spoločnosť.
"Slovensko sa stalo tigrom tohto regiónu. Má vzdelanú pracovnú silu, pre nás stále výhodné mzdové požiadavky a atraktívny daňový systém," zdôvodnil výber lokality pre takúto investíciu zástupca CEPIT na Slovensku Michael Müller. Podľa neho však zavážili aj ďalšie dôležité faktory - dostupnosť z Viedne do 45 minút po dobudovaní diaľnice, blízkosť medzinárodného Letiska M. R. Štefánika, vhodné terénne podmienky, čisté životné prostredie atď.
Park CEPIT plánuje investor a zároveň vlastník pozemkov postaviť v zóne Rybničnej ulice, na ploche 628-tisíc štvorcových metrov, pričom úžitková plocha jeho objektov bude ešte o deväťtisíc m2 väčšia. Náklady na výstavbu dosiahnu 400 miliónov eur, zamestnanie tu získa niekoľko tisíc ľudí, najmä s vyšším vzdelaním. "Chceme zabrániť úniku mozgov z vašej krajiny," zdôraznil Müller. Stavebné práce sa začnú na budúci rok, niektoré prevádzky otvoria už v roku 2007. V modernom centre vedy a techniky nájdu priestor firmy zamerané na vývoj biotechnológií, elektroniky a počítačovej techniky, využitie energií z obnoviteľných zdrojov či dodávatelia veľkých automobilových koncernov, ktoré sa usídlili na Slovensku. Priamo v areáli bude aj vysoká odborná škola pre 1 500 študentov, ktorí sa v týchto spoločnostiach neskôr uplatnia. CEPIT ponúkne aj inkubátor na podporu mladých podnikateľov, podnikateľský hotel, výstavné a kongresové centrum, atď.
Bratislavský magistrát projekt CEPIT podporuje.
Myšlienkovo je totiž v súlade so snahou súčasných radných vytvoriť z Bratislavy "biele mesto", z ktorého biznis a moderné technológie vytlačia priemyselné prevádzky produkujúce rôzne nebezpečné splodiny. Navyše sa predstavitelia mesta domnievajú, že vďaka parku sa napríklad plánovaný cestný nultý okruh bude dať vybudovať zo zahraničných finančných zdrojov.
Mesto sa na realizácii parku CEPIT priamo finančne podieľať nebude, ale uvažuje o daňových úľavách pre investorov. Poslanci mestského zastupiteľstva musia ešte pred štartom stavebných prác odsúhlasiť zmenu územného plánu, keďže pozemky boli kedysi vykúpené ako orná pôda.
Viac však chcem poukázať nato, že magistrát by sa mal zamerať, vzhľadom na investíciu na predĺženie Vajnorskej alebo Račianskej radály. Nie je možné také kvantum pracovníkov presúvať IAD respektíve autobusmi.
Ja by som navrhoval Vajnorskú radiálu keďže je menej využívaná a jej výstavba by pozitívne dosiahla aj na samotné Vajnory. Samozrejme, že by bolo najlepšie predĺžiť obidve radiály, ale myslím si, že by sme mohli byť úplne šťastný keby sa predĺžila len jenda.