Vrtacik
Chcú spolufinancovanie MHD. Disproporcie súvisia s prerozdeľovaním daní
(28.01.2005; Večerník; s. 4; eb)
Do riešenia problému financovania MHD v Bratislave chce mesto zapojiť vyšší územný celok. Mestskí poslanci poverili primátora Andreja Ďurkovského rokovať s predsedom Bratislavského samosprávneho kraja o odpustení dane z motorových vozidiel slúžiacich MHD a o možnosti spolufinancovania tejto dopravy.
Prebiehajúca fiškálna decentralizácia v podmienkach Bratislavy prináša viaceré disproporcie, ktoré súvisia s prerozdeľovaním daní. Daň z motorových vozidiel s bratislavskou ŠPZ vo výške 350 miliónov Sk je odvádzaná BSK bez dopadu na Bratislavu. Rovnako to platí aj u takmer 50 000 cestujúcich, ktorí denne dochádzajú za prácou do Bratislavy, ale ich dane sú k dispozícii obciam s trvalým pobytom, bez možnosti spolufinancovania bratislavskej MHD. Naopak, chýbajúce dotácie na MHD zo štátneho rozpočtu sú sanované zvýšením daní z nehnuteľností len Bratislavčanom. Zvýšenie cestovného a jeho následná kompenzácia občanom hlavného mesta môže byť riešením týchto disproporcií fiškálnej decentralizácie.
Veľkým problémom sú napríklad cestovné zľavy, ktoré za minulý rok tvoria sumu asi 770 miliónov Sk a predpokladané tržby za cestovné lístky predstavujú takmer miliardu. "Zľavy si objednal štát, ale na rok 2005 nám štátna dotácia vo výške 950 miliónov chýba, preto sa musíme zaoberať riešením tejto straty," zdôvodnil námestník primátora Karol Kolada.
(28.01.2005; Večerník; s. 4; eb)
Do riešenia problému financovania MHD v Bratislave chce mesto zapojiť vyšší územný celok. Mestskí poslanci poverili primátora Andreja Ďurkovského rokovať s predsedom Bratislavského samosprávneho kraja o odpustení dane z motorových vozidiel slúžiacich MHD a o možnosti spolufinancovania tejto dopravy.
Prebiehajúca fiškálna decentralizácia v podmienkach Bratislavy prináša viaceré disproporcie, ktoré súvisia s prerozdeľovaním daní. Daň z motorových vozidiel s bratislavskou ŠPZ vo výške 350 miliónov Sk je odvádzaná BSK bez dopadu na Bratislavu. Rovnako to platí aj u takmer 50 000 cestujúcich, ktorí denne dochádzajú za prácou do Bratislavy, ale ich dane sú k dispozícii obciam s trvalým pobytom, bez možnosti spolufinancovania bratislavskej MHD. Naopak, chýbajúce dotácie na MHD zo štátneho rozpočtu sú sanované zvýšením daní z nehnuteľností len Bratislavčanom. Zvýšenie cestovného a jeho následná kompenzácia občanom hlavného mesta môže byť riešením týchto disproporcií fiškálnej decentralizácie.
Veľkým problémom sú napríklad cestovné zľavy, ktoré za minulý rok tvoria sumu asi 770 miliónov Sk a predpokladané tržby za cestovné lístky predstavujú takmer miliardu. "Zľavy si objednal štát, ale na rok 2005 nám štátna dotácia vo výške 950 miliónov chýba, preto sa musíme zaoberať riešením tejto straty," zdôvodnil námestník primátora Karol Kolada.
Vrtacik
(29.01.2005; Pravda; príloha Bratislava, s. I, II; Soňa Pacherová)
BRATISLAVA - Bratislavský samosprávny kraj tento rok hlavnému mestu finančne neprispeje na prevádzku mestskej hromadnej dopravy, ktorá je v katastrofálnom stave, stratová a bez prostriedkov na rozvoj.
"Považujem to za vylúčené. V župnom rozpočte na rok 2005 rozhodne nemáme nijaké voľné zdroje, aby sme Bratislave dokázali poskytnúť dotáciu na tento účel," povedal včera Pravde šéf dopravnej komisie regionálnej samosprávy Roman Filistein. Rozpočtovaná suma na dopravu v regióne vo výške 150 miliónov korún je podľa neho aj tak dosť napätá.
Návrh požiadať vyšší územný celok o príspevok na MHD vzišiel zo štvrtkového mestského zastupiteľstva. Poslanci na ňom poverili primátora Andreja Ďurkovského rokovaním o tejto možnosti s jeho partnerom z regiónu Ľubom Romanom.
Radní na zasadnutí pripomínali, že hlavné mesto musí v tomto roku v duchu zákona plne odviesť regiónu cestnú daň vo výške zhruba 350 miliónov za motorové vozidlá s bratislavskou evidenčnou značkou. Z tejto sumy sa späť do mestského rozpočtu nič nevráti, hoci mesto sa musí starať o cesty vyššej triedy na svojom území. Poslanci preto navrhli, aby sa táto daň neodvádzala aspoň z vozidiel MHD, ktorú využíva aj 50-tisíc ľudí dochádzajúcich do Bratislavy denne z celého kraja.
"Vozidlá MHD nie sú nijako vyňaté z povinnosti odvádzať cestnú daň," odmietol Filistein. Vysvetlil, že peniaze získané z tejto dane nie sú účelovo viazané na dopravu a región ich využije najmä v sociálnej oblasti a školstve.
"Rovnako ako je mesto povinné odviesť cestnú daň regiónu, my sme, naopak, povinní odviesť mestu daň z nehnuteľností v našom vlastníctve, ktoré stoja na jeho území," poznamenal šéf dopravnej komisie. Ide podľa neho o zhruba 70 budov stredných škôl, asi 15 zdravotníckych zariadení, viaceré knižnice, divadlo Aréna a ďalšie. Tohtoročnú daň za ne však odhadol len na 15 miliónov.
Filistein vidí pomoc pre MHD v rozvoji Bratislavskej integrovanej dopravy. Toto spojenie mestskej, prímestskej autobusovej a regionálnej železničnej dopravy už štyri roky funguje ako experiment. Hoci výhodný je najmä pre mimobratislavských pasažierov, na jeho chod opäť najviac dopláca mesto. V blízkom čase by však mala vzniknúť dopravná spoločnosť, ktorá integrovanú dopravu systémovo dorieši a zefektívni. "Lepším zladením jednotlivých liniek a spojov vzniknú možnosti väčších úspor bez potreby zvýšiť cestovné," mieni šéf regionálnej dopravnej komisie.
Rokovania primátora a predsedu krajskej samosprávy môžu síce ešte Filisteinove vyjadrenia pozmeniť, Dopravný podnik Bratislava však už bez ohľadu na ne nastúpil cestu tvrdých úsporných opatrení. Podľa generálneho riaditeľa tejto mestskej akciovky Jána Zachara budú spočívať v skrátení niektorých liniek, obmedzení počtu zastávok, šetrení na nafte a na materiálových aj ľudských zdrojoch. Zachar však varoval, že pri malých investíciách do nových vozidiel časom prudko rastú náklady na údržbu. Napriek tomu prisľúbil, že cestovné tento rok nezdražie.
V dlhej diskusii na rokovaní zastupiteľstva odznelo vo štvrtok viacero podnetných pripomienok. Námestník primátora pre dopravu Karol Kolada napríklad uviedol, že až 90 miliónov korún by sa dalo ušetriť zrušením 16 liniek, ktoré si pre svojich voličov vydobyli sami radní.
Poslanci Jozef Házy aj Peter Discantiny zase upozornili na takmer trištvrtemiliardovú stratu, ktorá vlani dopravnému podniku vznikla len preto, že určité skupiny pasažierov vozí zadarmo či so zľavou. Tržby z cestovného tvoria pritom iba necelú miliardu. "Zľavy sme povinní naďalej poskytovať," vysvetlil Kolada. Znamená to podľa neho vykryť inými zdrojmi štátnu dotáciu vo výške 950 miliónov, o ktorú mesto tento rok prišlo.
Hovorilo sa však aj o neschopnosti zodpovedných bojovať s vandalizmom v prostriedkoch MHD či spolupracovať s predajcami cestovných lístkov.
Text k foto: Dopravný podnik napriek zlej finančnej situácii sľubuje, že v tomto roku cestovné nezvýši.
Vozidlový park Dopravného podniku
celkový z toho po dobe
počet životnosti
autobusy 476 180
električky 227 39
trolejbusy 131 105 !