Podla mna Lukáš pravdu, metro je investícia do budúcnosti, rychloelektrička alebo ako tomu čudu hovorite je riešenie možno 15-20 rokov a potom sa dojde na to, že aj tak kapacitne nestaťčí a vybuduje sa metro a toto riešenie bude v konečnom dôsledku finančne náročnejšie. Druhá vec je aj tá, že čo rok odsunu to predražovanie akéhokoľvek projektu...
Mne sa skôr vidí, že všetci vedia že tá elina má kapacitnú limitovanosť a že to metro skor či neskor bude musiet byt no sú taký električkový maniaci, že chcú mať aj to aj to. Električka nevydrží naveky o 15 rokov to metro bude určite treba ak nieuž teraz. A AK SI DAKDO MYSLÍ ŽE ELEKTRIčKA Má VYššIU PREPRAVNU KAPACITU AKO METRO NECH TO SEM NAPIšE ALEBO EšTE LEPšIE NECH SI IDE DO ŠVÉDSKA PO NOBELOVU CENA ZA OBLBOVANIE ? ? ?
Podla mna Bratislava nema prave na docasne riesenia typu elektricka cez Dunaj. Tento projekt sa bude dva roky pripravovat, dva roky stavat a nasledne sa zisti, ze zo sucasnej autobusovej dopravy do Petrzalky odbura nejakych 20%, nielen z dovodu, ze neobsluhuje zapadnu cast Petrzalky, ale predovsetkym preto, ze riesi iba dopravu k centru, nie k dopravnym uzlom.
Je jasne, ze kym sa toto vsetko neodohra, priprava realneho nosneho systemu pojde k ladu... a toto mi vadi najviac.
Ist petrzalskou elektrickou na Hlavnu stanicu, to bude smrt - hore namestim SNP (pomaly, aby sme nepresli nejakeho chodca), potom po Obchodnej (este pomalsie) a nakoniec priecnou osou (kde ma pred elektrickou prednost prakticky vsetko, co sa hybe) na stanicu. Ak sa nevyluci ostatna doprava z celej lokality Vajanskeho nabrezia, Safka, Sturovej, Kamenneho namestia, SNP, bude to prakticky dopravny kolaps kazdy den. Ak sa vyluci, bude to aspon trochu lepsie, ale stale budu po trati pobehovat chodci, dopravne obsluhy a papalasske SUVcka, takze chodit sa tam bude krokom.
Plus k tomu, elektricky sa budu schadzat v lieviku Sturova-Kamenne namestie ale pritom na Safku sa nebude dat rozumne prestupovat do Karlovej vsi, pretoze polovica liniek tam ide cez Obchodnu a tunel... atd atd.
aNTI: Projekt Remingu je zjavne aktivita podla zelania zeleznic, preto na trase B dvojsystemove vozidla, schopne prevadzky v podzemnej drahe aj na zeleznici. Trasa B by vsak nebola zeleznicnou, ale skor niecim blizkym klasickemu metru, vlaky by tadial vsak nechodili. Treba to vsak brat iba ako jeden z projektov, ma rozumne stranky (pomerne male dlzky tunelov), aj problematicke (trasovanie B-cka mimo Hlavnu stanicu).
"2. Stanovenie charakteristík dvojsystémových koľajových vozidiel pre trasu B, termínu ich výroby a nákupu."
Nechapem preco dvojsystemovych... precitajte si ze podla Remingu ma byt trasa B cela 1435 tak preco dva elektricke system ts ts ts
Hm, vidim, ze sa nevyjadrujem celkom zrozumitelne. OK, pokusim sa teda vyjasnit aspon moje chapanie pojmov "metro" a "rychlodrazna elektricka". Nerozlisujem ich ani tak podla typu vozidiel, skor podla toho, akym sposobom by dane systemy vznikli. "Metro" pre mna znamena stvrty system budovany uplne nezavisle na stavajucej elektrickovej sieti. Pod "rychlodraznou elektrickou" si predstavujem system, ktory vznikne evoluciou zo sucasnej elektrickovej siete. Najradsej by som v Bratislave videl v konecnom dosledku nieco po vzore Manilly, Stuttgartu, pripadne viedenskej U6. Ak si myslis, ze slovo "elektricka" pouzivam ako vseriesiacu mantru -- prosim, nebudem ti odporovat. Ja si len myslim, ze Bratislava nema na to, aby vydrzovala stvrty dopravny system a v konecnom dosledku to povedie k utlmu verejnej dopravy ako celku z dovodu nedostatku financii.
Zapojenie zeleznice povazujem za samozrejmost, integrovana doprava uz mala v Bratislave davno fungovat. Len neviem, ci by prave v smere z Petrzalky bol po zeleznici dostatocny dopyt na prevadzkovanie S-bahnu v nejakom rozumnom atraktivnom intervale. Navyse neexistuje ziadna trat cez centrum a podzemna trat cez Nivy na Filialku a HlSt mi pripada este vacsie sci-fi, ako funkcny nosny system s podzemnym okruhom v dohladnom case...
galiyosha, Vladimir: podla toho co povazujete za "rychlodraznu elektricku"... drzite sa tu vsetci pojmu "rychlodrazna elektricka" ako protipolu k "metru", ale v skutocnosti supravy rychlodrah maju uz blizsie k voznom metra a primestskeho vlaku, ako k elektrickam.
Jedno mozne riesenie obsluhy zapadu Petrzalky navrhol napriklad Reming - vyuzit petrzalsku zeleznicnu stanicu ako nastupne miesto pre zapad Petrzalky, s pripojenim na trasu B v stanici zastavka Petrzalka. Bez zapojenia zeleznice do dopravneho systemu (s-bahn) obsluha Bratislavy dlhodobo nie je realna.
Nepouzival by som slovo "elektricka" ako vsetko riesiacu mantru, aj ked je to v sucasnosti medzi bratislavskymi politikmi moderne, tak ako predtym chvilu "rychlodraha" a potom "metro"...
S tym, co pises, sa neda nesuhlasit. Problem je skor v tom, co spominal Vladimir: mam pocit, ze bratislavska verejnost poriadne nevie, co chce a od metra si slubuje riesenie problemov, ktore metro jednoducho vyriesit _nemoze_ alebo si minimalne neuvedomuje, ake vsetky zmeny by boli so sprevadzkovanim metra spojene. Vobec nikto tu IMHO neobhajuje sucasne bordeloidne linkove vedenie, z ktoreho musi byt kazdemu rozumnemu cloveku na zvracanie. Pri pohladne na takmer prisne radialovu siet elektriciek je snad kazdemu jasne, ze jedine mozne vychodisko je minimalizovat pocet liniek (a zahustit intervaly na maximalnu moznu mieru) a vybudovat prestupne terminaly.
Ja sa len obavam, ze Bratislava je prilis male mesto na to, aby si mohlo dovolit styri rozlicne dopravne systemy (ak nepocitame so zrusenim elektriciek, co by bola vecna skoda). Metro/nosny system tak odcerpa aj to malo penazi, ktore sa este na elektrickovu dopravu kde-tu obcas objavia. Potencialne budovanie novych trati bude uplne zastavene, obnovova vozoveho parku bude spocivat v nekonecnom generalkovani T3 a ich odvodenin a uchylnosti typu T3LF (ci ako sa ten bazmek, o ktorom kazdy hovori, no este ho nastastie nikto realne nevidel, vlastne ma volat)...
Jednoducho preco budovat dalsi system, ked s nizsimi nakladmi a mensou casovou narocnostou (co je mozno este dolezitejsie) mozeme zoptimalizovat system stavajuci? Ved planovane trasy metra sa aj tak takmer uplne zhoduju so sucasnymi elektrickovymi radialami. A metro so subeznou elektrickou ako doplnkovou dopravou, to uz je predsalen trochu drahy spas.
Mne to zas pripada, ze ty si presne ten ciernobiely pripad, ktory sa v Prahe vyskytuje raz za uhorsky rok a vzdy si hovori, ake je to metro super. Skus tam pobudnut nejaky dlhsi cas, pripadne sa spytaj domorodcov -- najlepsie takych, co nebyvaju v dochadzkovej vzdialenosti nejakej stanice metra. Nuz a uvadzat ako priklad New York, kde je siet metra taka husta, ze stanica je doslova v kazdej ulici... to hranici bud so zdravym rozumom alebo s neznalostou stavajucich projektov bratislavskeho metra (pricom je zaujimave, ze prave ty vrele doporucujes Vladimirovi pozriet si, ako by malo metro v Bratislave vyzerat)...
Ja mozem s Vladimirom len suhlasit. Jedna jedina vetva elektricky/kolajoveho systemu v Petrzalke bud len sposobi dalsi odliv cestujucich do individualnej dopravy (lebo cestovanie sa im pre nutnost dochadzky k elektricke alebo pouzitia doplnkovej dopravy predlzi) alebo -- ak nebude ziaduce znizit atraktivitu pre tuto cast cestujucich -- takmer vobec neznizi vykony autobusovej dopravy v Petrzalke, kedze tie sa len presunu z relacii Petrzalka - mesto na nove relacie Petrzalka - mesto (tam, kde elektricka nebude) a Petrzalka - Petrzalka v ostatnych castiach. Petrzalka potrebuje SIET elektrickovych liniek. Je to omnoho sirsie uzemie, nez Dubravka alebo Raca, kde jedna vetva moze skutocne postacovat. Je mi jasne, ze niekde zacat treba a uz jedina trat je mimoriadne povzbudivym zaciatkom. Ale podla navrhu uzemneho planu s dalsou vetvou kolajoveho systemu v Petrzalke NIKTO nepocita. A to je podla mna zasadna chyba.
Nie, Bratislava nepotrebuje metro. Je to drahe a vela to nevyriesi. Bratislava potrebuje poriadne segregovany a preferovany elektrickovy system. Tie financie, ktore by inak pohltilo metro, by sa mali investovat do budovania novych trati, modernizacie tych stavajucich a obnovy vozoveho parku.
Vladimir: nijaký dopravný systém nevyrieši dopravné nároky sám o sebe, ale ak sa začnú budovať kapacitné zbernice a prestupové body, ostatné linky sa musia prispôsobiť podľa nich. Predovšetkým tým, že budú robiť zber cestujúcich z ostatných smerovo vhodných lokalít a takisto musia existovať priečkové spoje, spájajúce nosné dopravné ťahy.
Som názoru, že súčasné trasovanie liniek v Bratislave je vysoko neefektívne a jednotlivých liniek je priveľa, pri logickej štruktúre by stačilo ďaleko menej.
Samozrejme, sú prípady, keď sieť bod-bod vyhovuje, ale ak sa v BA počíta s budúcim rastom a vytváraním koncentrácií obyvateľstva, asi to súčasná všehochuť dlho neudrží - prestane vyhovovať funkčne aj finančne. Ak sa v Bratislave uvažuje so stagnačným scenárom (pár ľudí sa stále snaží tvrdiť, že počet ľudí v Bratislave klesá), potom je možné pokračovať so systémom, v ktorom v podstate je jedno, či určitú trasu obsluhuje autobus alebo električka, pretože kapacitne a rýchlostne sa príliš nelíšia. Ako vidieť aj zo súčasného vývoja, bratislavský systém má tendenciu bez výrazného vonkajšieho zásahu rozvíjať sa práve takto - zriadenie linky 17 úplne popiera záujem budovať električku ako nosný systém.
Ďalšou výhodou zbernicového systému je jeho jednoduchosť. V Prahe sa snažím vždy vybrať si ubytovanie pri metre, pretože nemám chuť študovať trasy a cesťáky piatich autobusových liniek, ktoré stoja za rohom, ale každá chodí inam a s dlhými intervalmi. Z hľadiska pohybu "prišelcov" v meste sú nosné systémy so svojimi informačnými systémami prakticky nenahraditeľné. Nosný systém tiež priťahuje ďalší rozvoj a prestupné uzly sú vhodnými priestormi pre nákupné centrá, reštauračné zariadenia a iné služby.
Doba nástupu - t.j. čas, ktorý trvá príchod cestujúceho do stanice - samozrejme je dlhšia, ak je stanica hlbšie pod zemou, ale v Bratislave sa s príliš hlbokým vedením neuvažuje, väčšina staníc by zrejme nemala ani eskalátory.
Samozrejme, sú aj turisti, ktorí ocenia súčasné bratislavské linky, pretože majú "osmotr goroda" za veľmi prijateľnú cenu
Ámos: zvýšené nástupište považujem za nástup v rovine podlahy a osobne som skôr zástancom tohto riešenia - teda vozne typu okno-dvere-okno-dvere s vysokou podlahou, bez schodíkov. To už sa ale pomaly prestávame baviť o električkách...
Linka cez starý most... nenamietam voči spôsobu prekonania Dunaja, ale voči tomu, že zakončenie do siete električiek nemení kvalitu existujúceho systému, iba prispôsobuje nový systém starému, nie naopak. Ak je efektívnejšie prejsť Dunaj mostom a ponoriť trať pod zem až na ľavom brehu, nech je tak - ale zdá sa mi, že v priestore Šafko-Štúrova-Kamenné námestie nie je dosť priestoru na takéto riešenie (už zjazd zo starého mosta je dosť strmý).
Nie. Ja som tu nič za objektívnu pravdu nevydal. Len som nahlas uvažoval.
A to, že z Dúbravky do Rače by to bolo rýchlejšie električkou ako metrom, to som nikdy nenapísal.
Zhrnul by som to asi tak, že na celý problém sa verejnosť a médiá pozerajú príliš čiernobielo. Skrátka, že metro vyrieši všetko a električka nič. Myslím si, že pravda bude niekde uprostred. V podmienkach Bratislavy sa prikláňam za rýchlodrážnu električku na perifériách na segregovaných povrchových tratiach a v centre zapustenými pod zem.
Tiež si ale myslím, že na Petržalku bude jedna zberná trať málo - či už to bude metro alebo električka.
Ale s nikým sa nehádam. Každý môžeme mať iný názor.
Zmeniť zobrazenie
Hľadá sa v texte príspevku aj v mene používateľa. Súčasne je možné hľadať viac výrazov oddelených medzerou. Návod pre pokročilé vyhľadávanie nájdete tu.
COLOR