Vladimir: nijaký dopravný systém nevyrieši dopravné nároky sám o sebe, ale ak sa začnú budovať kapacitné zbernice a prestupové body, ostatné linky sa musia prispôsobiť podľa nich. Predovšetkým tým, že budú robiť zber cestujúcich z ostatných smerovo vhodných lokalít a takisto musia existovať priečkové spoje, spájajúce nosné dopravné ťahy.
Som názoru, že súčasné trasovanie liniek v Bratislave je vysoko neefektívne a jednotlivých liniek je priveľa, pri logickej štruktúre by stačilo ďaleko menej.
Samozrejme, sú prípady, keď sieť bod-bod vyhovuje, ale ak sa v BA počíta s budúcim rastom a vytváraním koncentrácií obyvateľstva, asi to súčasná všehochuť dlho neudrží - prestane vyhovovať funkčne aj finančne. Ak sa v Bratislave uvažuje so stagnačným scenárom (pár ľudí sa stále snaží tvrdiť, že počet ľudí v Bratislave klesá), potom je možné pokračovať so systémom, v ktorom v podstate je jedno, či určitú trasu obsluhuje autobus alebo električka, pretože kapacitne a rýchlostne sa príliš nelíšia. Ako vidieť aj zo súčasného vývoja, bratislavský systém má tendenciu bez výrazného vonkajšieho zásahu rozvíjať sa práve takto - zriadenie linky 17 úplne popiera záujem budovať električku ako nosný systém.
Ďalšou výhodou zbernicového systému je jeho jednoduchosť. V Prahe sa snažím vždy vybrať si ubytovanie pri metre, pretože nemám chuť študovať trasy a cesťáky piatich autobusových liniek, ktoré stoja za rohom, ale každá chodí inam a s dlhými intervalmi. Z hľadiska pohybu "prišelcov" v meste sú nosné systémy so svojimi informačnými systémami prakticky nenahraditeľné. Nosný systém tiež priťahuje ďalší rozvoj a prestupné uzly sú vhodnými priestormi pre nákupné centrá, reštauračné zariadenia a iné služby.
Doba nástupu - t.j. čas, ktorý trvá príchod cestujúceho do stanice - samozrejme je dlhšia, ak je stanica hlbšie pod zemou, ale v Bratislave sa s príliš hlbokým vedením neuvažuje, väčšina staníc by zrejme nemala ani eskalátory.
Samozrejme, sú aj turisti, ktorí ocenia súčasné bratislavské linky, pretože majú "osmotr goroda" za veľmi prijateľnú cenu
Ámos: zvýšené nástupište považujem za nástup v rovine podlahy a osobne som skôr zástancom tohto riešenia - teda vozne typu okno-dvere-okno-dvere s vysokou podlahou, bez schodíkov. To už sa ale pomaly prestávame baviť o električkách...
Linka cez starý most... nenamietam voči spôsobu prekonania Dunaja, ale voči tomu, že zakončenie do siete električiek nemení kvalitu existujúceho systému, iba prispôsobuje nový systém starému, nie naopak. Ak je efektívnejšie prejsť Dunaj mostom a ponoriť trať pod zem až na ľavom brehu, nech je tak - ale zdá sa mi, že v priestore Šafko-Štúrova-Kamenné námestie nie je dosť priestoru na takéto riešenie (už zjazd zo starého mosta je dosť strmý).
Nie. Ja som tu nič za objektívnu pravdu nevydal. Len som nahlas uvažoval.
A to, že z Dúbravky do Rače by to bolo rýchlejšie električkou ako metrom, to som nikdy nenapísal.
Zhrnul by som to asi tak, že na celý problém sa verejnosť a médiá pozerajú príliš čiernobielo. Skrátka, že metro vyrieši všetko a električka nič. Myslím si, že pravda bude niekde uprostred. V podmienkach Bratislavy sa prikláňam za rýchlodrážnu električku na perifériách na segregovaných povrchových tratiach a v centre zapustenými pod zem.
Tiež si ale myslím, že na Petržalku bude jedna zberná trať málo - či už to bude metro alebo električka.
Ale s nikým sa nehádam. Každý môžeme mať iný názor.
A co to akoze ma byt? Ved tam nie je absolutne NIC rozumiet... sorry, ale samplovat .wav mobilom na 8khz, to uz radsej nech nesampluju nic, nez takyto sum...
chcel by som sa spytat, ci este premava bus AVION PETRZALKA. CP som tu nenasiel...mozno som zaspal dobu a nepremava uz davno, sorry ?
Ale dik vopred.:)
Prave som nasla este elektricku 9, to by som mala priamy spoj,ale asi to bude dost dlha cesta, nie? Idem s dcerkou,s kociarom,takze by som nechcela prestupovat a odporucali mi radsej elektricky,ale na Nevadzovu sa potrebudem dostat do 15-tej a to je dost silna prevadzka. Ale aj tak velmi pekne dakujem ☺
1. možnosť: Ísť 12kou na Šafárikovo námestie a odtiaľ 14kou. Vystúpiť na zastávke Herlianska.
2. možnosť: Ísť akoukoľvek električkou do Karlovej Vsi a tam prestúpiť na 9ku a vystúpiť na Herlianskej.
3. možnosť: 34 alebo 83 na Hodžovo námestie a odtiaľ 208 na zastávku Hraničná.
4. možnosť: 34kou na zastávku Kooperativa a odtiaľ trolejbusom 201 na Hraničnú.
5. možnosť: 5kou na Pioniersku, prestúpiť na 75 a vystúpiť na zastávke Nevädzová.
je ešte plno iných spôsobov, ale uviedol som len také, kde sa prestupuje raz.
Na stopercent, vezmi si taku Prahu, bratislava je oproti nej zaprdok a maju prevadzkove problemy, pokial sa nemylim. A to je praha. A mam este otazku, vecer po 20tej alebo cez vikend sa nosi z velkej casti len vzduch, z Dubravky, DNV a tychto casti. Petrzalka je sice vytazena aj cez vikendy, ale tam by hravo pomohla tramvaj a preferencia ale nie dynamicka (sposobena elektrodynamickym pribrzdovanim vozidiel}, ale taku ako je v civilizovanom svete
je to tak daleko ako z Race do centra. Vzdialenost od Saratova do centra. Nie je dlha jazdna doba. Z obidvoch smerov je cca 25 minut jazdna doba.
Zmeniť zobrazenie
Hľadá sa v texte príspevku aj v mene používateľa. Súčasne je možné hľadať viac výrazov oddelených medzerou. Návod pre pokročilé vyhľadávanie nájdete tu.
yale
Som názoru, že súčasné trasovanie liniek v Bratislave je vysoko neefektívne a jednotlivých liniek je priveľa, pri logickej štruktúre by stačilo ďaleko menej.
Samozrejme, sú prípady, keď sieť bod-bod vyhovuje, ale ak sa v BA počíta s budúcim rastom a vytváraním koncentrácií obyvateľstva, asi to súčasná všehochuť dlho neudrží - prestane vyhovovať funkčne aj finančne. Ak sa v Bratislave uvažuje so stagnačným scenárom (pár ľudí sa stále snaží tvrdiť, že počet ľudí v Bratislave klesá), potom je možné pokračovať so systémom, v ktorom v podstate je jedno, či určitú trasu obsluhuje autobus alebo električka, pretože kapacitne a rýchlostne sa príliš nelíšia. Ako vidieť aj zo súčasného vývoja, bratislavský systém má tendenciu bez výrazného vonkajšieho zásahu rozvíjať sa práve takto - zriadenie linky 17 úplne popiera záujem budovať električku ako nosný systém.
Ďalšou výhodou zbernicového systému je jeho jednoduchosť. V Prahe sa snažím vždy vybrať si ubytovanie pri metre, pretože nemám chuť študovať trasy a cesťáky piatich autobusových liniek, ktoré stoja za rohom, ale každá chodí inam a s dlhými intervalmi. Z hľadiska pohybu "prišelcov" v meste sú nosné systémy so svojimi informačnými systémami prakticky nenahraditeľné. Nosný systém tiež priťahuje ďalší rozvoj a prestupné uzly sú vhodnými priestormi pre nákupné centrá, reštauračné zariadenia a iné služby.
Doba nástupu - t.j. čas, ktorý trvá príchod cestujúceho do stanice - samozrejme je dlhšia, ak je stanica hlbšie pod zemou, ale v Bratislave sa s príliš hlbokým vedením neuvažuje, väčšina staníc by zrejme nemala ani eskalátory.
Samozrejme, sú aj turisti, ktorí ocenia súčasné bratislavské linky, pretože majú "osmotr goroda" za veľmi prijateľnú cenu
Ámos: zvýšené nástupište považujem za nástup v rovine podlahy a osobne som skôr zástancom tohto riešenia - teda vozne typu okno-dvere-okno-dvere s vysokou podlahou, bez schodíkov. To už sa ale pomaly prestávame baviť o električkách...
Linka cez starý most... nenamietam voči spôsobu prekonania Dunaja, ale voči tomu, že zakončenie do siete električiek nemení kvalitu existujúceho systému, iba prispôsobuje nový systém starému, nie naopak. Ak je efektívnejšie prejsť Dunaj mostom a ponoriť trať pod zem až na ľavom brehu, nech je tak - ale zdá sa mi, že v priestore Šafko-Štúrova-Kamenné námestie nie je dosť priestoru na takéto riešenie (už zjazd zo starého mosta je dosť strmý).