Možno to bude tým, že v Brne je električka jednoznačným nosným systémom, a tak poberá veľké kvanta ľudí, hlavne z okrajových sídlisk (a v mnohých prípadoch aj z prímestských liniek, ktoré sú ukončené pri električkových konečných) do centra. Ako ekvivalent by som preto videl narvatosť bratislavských autobusov, i keď to kapacitneporovnateľné nie je. ?
Neviem, či sa niečo také už spomínalo, ale na nejakom Ikaruse 435 som si všimol na zadnom čele žltú nálepku, že je vybavený nejakým hasiacim systémom. To je to, čo sa objednávalo po požiare Solarisu, alebo niečo novšie? Lebo vtedy sa tuším spomínalo, že to pôjde na CNG autobusy. Vie niekto ako taký hasiaci systém funguje?
Sak klima nema chladit na mraznickovu teplotu. Rozdiel medzi klimatizovanym a neklimatizovanym priestorom by nemal prekrocit 10 Kelvinov. Ked bude vonku 38 stupnov, v autobuse to klima bude teda chladit na 28 stupnov.
Aj u nás podľa nejakej smerince, či metodického pokynu, alebo niečoho podobného, čo vydal ŠÚ SR, na štatisktické ciele sú kapacity vozov nižšie ako sú na výrobnom štítku. Ale záväzné sú aj tak údaje, ktoré sú v technickom preukaze, teda ak tam je 160 osôb pre 1xT3, tak je to tak a bodka.
Sjalavrak: By si sa divil, ale aj tri pary sedadiel sa dokážu naplniť Slovákmi. Asi bola Bratislava kedysi mesto kočíkov, keď je tu na ne toľko miesta narozdiel od ČR.
No v Brne som sa tiež pekne mačkal v tramvajách a v zime sú ešte menej vykúrené ako tie naše. K tomu mali (a možno ešte majú) nastavené čeluste tak silno, že to dobrzďuje veľmi prudko. Akonáhke vynechá EDB a zavrú čeluste, tak voz okamžite stojí. Viem že BA vozy tak silne nepribrzďujú.
Andy