BKV - najprv položíš vééľmi veľký panel s dvoma (prípadne - ako na Ružinovskej - troma) žliabkami, do žliabkov vrazíš gumu a do tej gumy koľajnice. Bežné "krycie" panely - položíš pražce, na ne priskrutkuješ koľajnice a potom medzi koľajnice vložíš jeden väčší panel a po bokoch koľajníc po jednom menšom.
Skús si pozrieť tie obehy a zistíš, že striedania sú v Trnave (ergo personál je z Trnavy) a oštrenie je v domovskom depe - a zasa v Trnave. Trnava možno v rámci neustálych reorganizácií práve patrí pod Leopoldov, ale to nič nemení na fakte, že 560-ky majú domovské depo v Trnave a nie v Leopoldove.
Pani pani pani....si uvedomnte co tu riesite....taketo reci sa vedu pri pive...aj tak nic ale nic nezmenite uz tu citam asi 256 navhrh ako by mali chodit alektricky, kde by mali stat elektricky alebo podobne sracky... ? s pozdravom...
Ak správne chápem, a nepletiem si terminológiu, tak pri posledných opravách (priecestia a podobné krátke kúsky tratí) sa už používajú medzi pražce a koľajnice tlmiace gumené podložky a pružné svorky
Len je tých panťákov bohužiaľ málo. Preto ich treba používať v takých reláciách ako Kúty-Trnava a Galanta-Sereď (aspoň v minulosti, teraz už neviem), kde by väčšinu vlakov zvládla žehlička s dvoma Bdt. Pamätám si v roku 1990 alebo 1991 cestu polnočným vlakom z Trnavy na Bukovú v náhrade za panťák v podobe dvoch laminátok a 5*Bymee, kde som bol ja, dvaja fírovia, dvaja konduktori a gazda ? . Zastavovali mi kdesi v lese, odkiaľ to bolo na Bukovú najbližšie ? .
No jasné, ja len som si nebol plne istý samozrejme, ako bývalému BEÚSakovi Ti verím. Zaujímavý výklad, najviac sa mi páči, ako si písal nejaké STN (nejaké S49 SB01 a tak) ☺
To je pre tzv. Dunčovitých, čo nemôžu prestupovať ?. A okrem toho v MHD neplatí "režimka" ? . Ale vážne: Asi z technologických dôvodov - na odstavné sa zrejme všetko nezmestí.
Ako desať rokov električkár a šotouš si dovolím vedieť, kde je aký zvršok položený . Teraz k Ružinovskej. Na Ružinovskej sú BKV panely preto, že pôvodná trať bola položená na pozdĺžnych železobetónových prahoch. Ich rozbitie a likvidácia by bolo tak drahé, že bolo radšej zvolené také riešenie, že sa to všetko dobetónovalo do jednej roviny, na to sa položila špeciálna tlmiaca gumová rohož (vyznačujúca sa výborným zosilňovaním hluku električiek ? ) a BKV panely. Bolo to posledné použitie BKV panelov v Bratislave, inak sa už všade na zakrytý zvršok používali VÚIS panely (ktoré boli prvýkrát použité pri rekonštrukcii Špitálskej - vtedy ešte ulice Československej armády - kde spoľahlivo slúžia dodnes) a na otvorený zvršok koľajnice S49 na betónových pražcoch SB8 upravených pre oba rozchody na rebrových podkladniciach s klasickými tuhými svorkami.
Emo