... aby som to doplnil, riesenie Karlovej Vsi cez spolocnu trat mi teda nepripada ako prinos - bolo by potrebne riesit dva rozchody, mozne rozdielne napajania (nutnost viacsystemovych vozidiel) a aj tak by sa vozidla navzajom na trati obmedzovali (cim dlhsi usek, tym viac) a neexistoval by rozdiel medzi doplnkovym a nosnym systemom (neboli by mozne hustejsie zastavky pre elektricky). Cize tam sa mi zda skor prirodzeny prestupovy bod z elektricky na NDS (ktory by mohol byt aj pri jednom nastupisti, ak by existovalo vhodne miesto - kedze NDS bude mat dvere na oboch stranach) - aj ked neviem kde v Karlovej Vsi by sa to dalo takto realizovat. Pripadne neskor plna nahrada elektricky do Dubravky NDS, ale to by zas zanikla doplnkova kolajova doprava.
yale
Pozeral som sa aj na Lijn 51 amsterdamskeho metra (Sneltram), tam je to riesene tak, ze vozidla su napajane z tretej kolajnice v metre (kde zdielaju trasu klasickych vozidiel metra), v stanici, kde vychadzaju na povrch vysuvaju horny zberac a pokracuju po svojej preferovanej trati (ktora vedie v otvorenom lozku bud mimo ciest, alebo medzi pruhmi stvorprudovej komunikacie - a la Karlova Ves).
Tuto trasu zdielaju s elektrickami, pricom Sneltram pouziva zvysenu cast nastupista, elektricky znizenu. Podotykam, ze ide o trat Sneltramu, nie elektriciek - tie sa na trat pripajaju len na useku niekolko stanic medzi sidliskami a neskor sa odpoja na svoju trat vedenu uz po sidlisku bez preferencie. Sneltram pokracuje do koncovej stanice po svojej preferovanej trati.
Z toho mi vychadze, ze tam, kde ma byt pritomny kapacitny system a doplnkova elektricka (s hustejsimi zastavkami), asi nemozu byt na jednej trati (vodicovi elektricky tiez neprida, ak za nim vyhukuje nejaky vlak :-)) a neviem ako by sa to komplikovalo dalej s napajanim, rozchodmi atd. - ci by to vobec stalo za to.