Discussion Forum › General Discussion

No ale podstatne je prave, ze "sa to nehodi k zbytku tramvaje". To mi vadi aj na Kotasovi: k zvysku skrine (okruhla strecha, okruhne okna) to posobi ako past na oko. Okrem toho, toto celo na VarCB3 je podla mna k 2,5 m skrini neprimerane opticky uzke. Najma na tej spodnej fotke je to v porovnani s klasickymi celami nadherne vidiet. Len ma to utvrdilo v nazore, ze akekolvek modifikacie vzhladu T3 nad ramec dosadenia displejov su skutocne trapne.

Why? Samo o sebe je to ok, akurat sa to nehodi k zbytku tramvaje. Ja osobne by som to bral, ale to by tam nesmeli byt gulate, ale vlepovane okna. Keby boli bocne okna potiahnute trochu nizsie, aby to sedelo s tym bocnym okienkom na celicku, tak by to vyzeralo uplne tutovo. Bohuzial, uprav v takom rozsahu sa asi nedockam

No teda VarCB3 s novym typom cela vyzera podla mna skutocne odporne. To uz Kotasa skor prezijem. Dufam, ze ak sa do BA budu nove skrine kupovat, tak jedine v "tradicnom" dizajne...
http://mhdcr.biz/tram/ostrava/1301.htm

Dnes som videl taku krasnu T3Mod-ku no na...

Kvalita cestovania sa v Bratislave zlepsi asi az padom bomby na budovu DPB a magistrat. Kvalita cestovania sa zdrazenim zhorsi, pretoze MHD bude vyuzivat menej ludi a tym padom nebude musiet premavat tolko spojov.

Drzim palce!

Re #28875 ufo: Oni by sa mozno aj pokusili, keby vedeli, ze budu mat zaruceny odbyt. Navyse, ak ta elektricka bude mat skutocne otocne podvozky a stale bude lacnejsia, nez konkurencne 100% NP vyrobky s pevnymi, tak tu 100% NP rad obetujem.

Mohol by mi niekto ozrejmit ako to bude s novymi listkami? Kolko budu stat a ci sa zvysenie cien prejavi aj na kvalite cestovania.

myslim, ze kupime nakoniec nieco ceske. Skoda, ze sa v Cechach nepokusia vyrobit 100%nizkopodlaznu elektricku. Ja mam totizto rad ked je nieco stopercentne. Ked to ma niekde schody a niekde nie, neprinesie to ten efekt,ako 100%nizkopod. Tam kde budu schody sa bude nastupovat pomalsie a kde nie , rychlejsie.(Ja neberiem ani tak ohlad teraz na invalidov atd. ale na plynulost nastupu a vystupu a ked uz budu niekde schody,budu istotne spomalovacim bodom na tej elektricke) Preto radsej by som dal viac penazi.
Stav Bratislavy a v DPB mi je jasny.

Tešíme sa

Nabídka pro Blavu už se chystá, nechte se překvapit... zatím je to naprosto otevřené. Původní zákulisní info hovořilo pro Siemens, ale ten se vyfauloval sám. Bombardier by rád, ale je drahý až běda. Škodovka momentálně nemá konstrukční kapacity; co má ruce & hlavu maluje Cagliari, Prahu a mašinky. Takže šance pro DPO Inekon - projekt je v hodně pokročilém stádiu, nejkritičtější bude 1000mm podvozek, resp. jeho úprava, ať se dá lehce přehazovat za 1435...

http://app.uhisoft.hu/album/pict.php?album=&page=984&pict=64279
cool ? dosť dobrý nápad.

Nuz tak to nejako COLOR vybavil Ale o EU bude skor scifi za 12 minut na webe

Neľakáme sa. Čiže heslo znie: do EU vstupuje iMHD.sk s NotaBene ?

Prosim nelakajte sa, ta reklama je len docasny jav, ktory potrva mesiac. Na oplatku v majovom a junovom cisle NotaBene najdete reklamu na iMHD.sk

Dakujem za dalsi kamienok do mojej chaotickej mozaiky. Domnievam sa teda spravne, ze na fotografii http://www.imhd.sk/ba/fotky/_00001/trol002.jpg je vyhybka dizajnu Ohio Brass a na fotografii http://www.imhd.sk/ba/fotky/_00001/trol006.jpg Kummler + Matter, pricom obidve su pravdepodobne vyrobene v Kremnice?

Skúsim to teda rozobrať, práve nám spadol systém a zdá sa, že chvíľku potrvá, kým ho preberú.
Takže:
1) Ohio Brass je pôvodný výrobca ťahových aramtúr v USA. Od neho to okopíroval prof. ing. František Kopírenko Jansa a vyrábalo sda to v ČKD, odkiaľ sa to previedlo do Kremnice.
2) Podvesné armatúry sú dielom švajčiarskej fy. Kummler-Matter. U nás boli prvýkrát použité v Plzni (originál, montáž Plzeň), v Zlíne (originál, montáž Kummler-Matter, Zlín mal celý socializmus výnimku na nákup originál Kummlera, tam sa Kremnica nikdy nevyskytla), v Brne (len začiatok, potom sa prešlo na kremnické armatúry). Kummler s tým prišiel v r. 1936 a len čo vypršala patentová ochrana, tak Kremnica to promptne začala vyrábať, v asi tak o 90% horšej kvalite (1986). Kvalita bola tak otrasná, že niektoré DP (Jihlava, Mariánské Lázně) tieto armatúry odmietla a pokračovala ďalej na OB.
Okrem toho tu boli rôzne ďalšie firmy s vlastnými zostavami TV, ako napr. Westinghouse, BBC, ktoré u nás neboli zastúpené. Všetko to boli ťahové systémy s pevným závesom troleje.
3) Dnes sa používajú moderné ťahové armatúry, ktoré vymyslele firma Furrer+Frey. ktorá je majiteľom know-how pôvodného systému Brown-Boveri (BBC). Od nej to okopírovali všetci. U nás najčastejšie používané ťahové rýchloprejazdné výhybky sú pôvodom od fy. Fahrleitungsbau Essen - FA-BA (Elektroline) a Kummler-Matter (ESKO).
Rozjazdová výhybkla je vždy elektrická (nejaké mechanické, ovládané ťahaním za špagát, sú vo vozovni Hroboňova ale nikdy nefungovali), ovládaná buď elektromagneticky alebo elektromotoricky (v BA nie je). Mechanické výhybky sú zjazdové, sú prestavované priamo hlavami zberačov. Kríže výhybiek môžu byť:
1) pevné - len pomocou röznych líšt navádzané hlavy do správneho smeru jazdy.
2) mechanické - prestavované hlavami zberačov.
3) elektrické - prestavované spolu s jazykmi výhybky.

Cena jednej rozjazdovej výhybky sa pohybuje od 180.000,- CZK do pol milióna - pdľa výrobcu, použitého kríža atď.
I.

Vdaka za informacie. V tych vyhybkach som mal hokej -- "mechanicke" vyhybky som povazoval za stavitelne elektromotorom a "elektricke" za stavitelne elektromagnetom. Vdaka teda za objasnenie.

Ospravedlňujem sa, myslel som to ako inšpiráciu pre trať električky do Petržalky, osobne si môžem dovoliť hodnotiť vozidlá max. podľa dizajnu, technické parametre prenechávam iným
Mapa Orléanskej eliny (a celej dopravy) je tu" target="_blank">http://www.semtao.fr/HorairesHiver2003/PdfLignes/SEMTAO-plan%202003%20.pdf">tu .

Zrejme aj spolahlivejsi... ?