Discussion Forum › General Discussion

Nehovorilo sa tam niečo aj o negatívnych vplyvoch otrasov vyplývajúcich z premávky električky? Neviem či trať bola v zlom stave, alebo či bolo trolejové vedenie uchytené v budovách ...
Každopádne argument (aspoň dnes tak niektorí iní pamätníci uvádzajú) bol aj ten, že v tej trase (SNP - Hodžovo - Hlavná stanica) pôjde predsa kapacitné metro.

Odpovedám ako pamätník pre tých neskôr narodených.
70. roky - ošiaľ z lacnej ropy, ŠM-ky s automatickou prevodovkou, zlepšenie životnej úrovne, takže temer každá rodina si už mohla dovoliť kúpiť auto. Už vtedy boli zápchy. Autobusy sa javili ako pružné, dokonca aj ľahko obsluhovateľné vďaka automatickej prevodovke, električky i trolejbusy ako zastarané. Vznikali projekty na zlepšenie priepustnosti križovatiek - podchod na Trnavskom Mýte (odbočka: je hanbou, že za 30 rokov existencie samostatného Slovenska sa niečo podobné nepodarilo urobiť na Račianskom mýte - tam by bolo potrebné zanoriť aj električku), mimoúrovňové riešenie križovatky na Hodžovom námestí. A práve tu ktosi prišiel s požiadavkom, že na modernej mimoúrovňovej križovatke nemá električka čo hľadať. A vtedy rozhodoval Archimedenkov zákon (váha súdruha = váhe súdruhov ním vytlačených). Skrátka súdruh, čo projektoval Hodžovo nám. mal vyššiu váhu ako súdruhovia v DPMB. Vtedajší riaditeľ bol vôbec veľmi slabý súdruh a z väčšiny rokovaní mocnej strany odchádzal ako neúspešný prosebník. Takže bolo rozhodnuté - Štefánikova bez električiek. Dopravnému podniku sa aspoň podarilo presadiť to, že sa nehovorilo o zrušení električiek, ale o zlepšení električkovej dopravy výstavbou tzv, "Priečnej osi" (= dnešná trať na Hl.st.). Teda preložka trate na stanicu a podarilo sa aj presadiť tzv. 2. západno-východné prepojenie po Obchodnej ulici.
Počas výstavby križovatky na Hodžovom nám. vznikla provizórna jednokoľajka, ktorá sa oblúkom vyhla miestu budovaného podjazdu. Po jeho dobudovaní sa vrátila - stále v jednokoľajnej podobe - naspäť do priameho smeru na silný betónový nosník, pod ktorým bol už nový podjazd. Ukázalo sa teda, že vlastne električka cez Hodžovo nám. môže pokojne premávať a zmestila by sa tam aj dvojkoľajná trať. V pohode, bez problémov. Aj sa to vtedy písalo v novinách, že vlastne samotná križovatka na Hodžovom nám. by nemusela byť príčinou zrušenia električiek. Tu je vidno zhubný vplyv niektorých fanatických nepriateľov električiek, ktorí prestavbu križovatky na Hodžovom nám. zneužili ako zámienku na zrušenie električiek i keď sa napokon ukázalo, že to vlastne vôbec nebolo potrebné. A rozhodovali nekompetentní (ako často aj teraz...), ktorí tomuto nezmyselnému argumentu uverili. A bola by nakoniec, po dokončení stavby na Hodžovom nám., aj politická vôľa električku zachovať.
LENŽE! Medzitým vznikal ďalší projekt v prospech IAD - rozšírenie Pražskej a Brnenskej ulice z 2 na 4 pruhy a prestavba križovatky pri SAV. Tu je v tom projektant síce nevinne (pri SAV sa predsa už s električkou nepočítalo), avšak bola to táto križovatka, ktorá napokon električku definitívne zabila! Projekt počítal s odstránením električkového násypu. Pre tých, ktorí si to nevedia predstaviť: električky stúpali v dvojitom protioblúku v miestach, kde je dnes zastávka MHD SAV v smere zo Šancovej na Pražskú. Po odstránení násypu tu potom už nebolo pre električku miesto...
Teraz sa môžeme len dohadovať, či bolo reálne mať aj električku na Štefánikovej a aj na Obchodnej. Ale ako som vtedy sledoval vývoj, čítal noviny, vychádza mi to tak, že ak by zostala trať na Štefánikovej, nebola by dnes trať po Obchodnej. Čiže všetko po Špitálskej. To je potom súčasný stav lepší, lebo kto nezažil stav, keď okrem e-1 jazdili všetky električky po jedinej ulici, nevie si predstaviť ako katastrofálne vyzerala vtedajšia situácia. Na Špitálskej v smere do centra stál rad električiek už od "Dvoch levov" pred svetelnou križovatkou na Kamennom nám. (vtedy "Kyjevské nám.") - odbočná koľaj v tom čase nebola. Pri akejkoľvek poruche či nehode na Špitálskej sa zastavila doprava prakticky v celom meste...
Ako šotouš by som si samozrejme želal, aby sa električky opäť vrátili na Štefánikovu. Ale uznám, že máme dôležitejšie projekty: Petržalka, Pribinova - Košická, Bory, Vajnory, TIOP Ružinov, Slovnaft - Pod. BIskupice.

Už zabilo aj v mladom produktívnom veku, hoci pravdepodobnosť je, samozrejme, nižšia.
A nejde, samozrejme, o vodiča, dýchajúceho do rúška, ale o cestujúcich.

https://bratislava.sme.sk/c/22374904/v-bratislavskom-kraji-posilnili-primestske-autobusove-spoje.html

Tak pokiaľ si v mladom produktívnom veku, tak Ťa určite nezabije. Okrem toho, to je pravda, že dýchať osem hodín počas šichty do toho istého rúška je nehygienické a skôr privolá nákazu, keďže baktérie žijúce v ústach sa môžu pri väčšej koncentrácii a po zachytení na vnútorný povrch rúška vdychovať naspäť a môžu spôsobiť až infekciu na pľúcach.

Nevie niekto kde nájdem mapu mestské dráhy (trolejové vedenie) Prahy ? Myslím električiek v Prahe ? Díky

Škoda, že sa tak rozhodlo.

Od 16. augusta 1979. Dôvod neviem.

https://imhd.sk/ba/doc/sk/10035/Historia-bratislavskej-MHD-v-rokoch-1970-az-1979

Prečo a kedy zanikla trať na Štefánikovej ulici?

Nie som si istý, či je teraz čas na robenie vtipov z opatrení proti Covid-19. Obzvlášť, od verejnej inštitúcie.

WL pre O24 potvrdili, že spomínané tvrdenia sú myslené vážne.

https://hewlit.blog.idnes.cz/blog.aspx?c=748738

1. apríl ?

Čo ma nezabije teraz... zabije ma neskôr.

Pre neznalých nemčiny:
https://dennikn.sk/minuta/1833005/?ref=in

Wiener Linien: "Brauchen keine Masken & Desinfektion"
https://www.oe24.at/coronavirus/Wiener-Linien-Brauchen-keine-Masken-Desinfektion/424459585

Však sa jazdí podľa bežných prázdninových CP, jazdné doby teda zostali rovnaké. A v tvojich prípadoch zohrala rolu aj vypnutá križovatka pri tuneli.