Reply on: Peon #224306:
1) Nie je predsa štandardom, že na AS sa predávajú lístky viacerých dopravcov? 2) Keby si použil google, zistil by si, že Andrej Daňko - Daf Tour je z Prešova a jeho zelené busy sú fotené aj na Florenci, z čoho si vieš vyskladať aspoň čiastočný obrázok.
3) Stále sa ti nezdá, že si strašne off topic? V dobrom ti radím, s takýmto typom otázok by si omnoho skôr a podrobnejšie pochodil na k-reporte než na imhd.
chodec
Pojem "Nosný systém" nemá žiaden vzťah k mostu Apolo. Nosným systémom sa stali 2 trasy segregovaného systému MHD (metra) tak ako boli navrhované v Komplexnej dopravno-urbanistickej štúdii MHD" vypracovanej Metroprojektom Praha v roku 1988, ktorej závery boli znova potvrdené v dokumentácii spracovanej Dopravoprojektom Bratislava v roku 1997 (Dopravno-urbanistická štúdia komplexného rozvoja nosného systému MHD v Bratislave). Nosným systémom sa stali segregované trasy A a B keďže optimálne vedenými podzemnými trasami segregovaného systému s cestovnou rýchlosťou cca 37 km/hod a vhodne vedenými linkami doplnkovej dopravy (električky, trolejbusy, autobusy) a vhodne umiestnenými prestupnými bodmi dokázal prepraviť ("nasať") v rannej hodinovej špičke cca 18,5 tisíca cestujúcich na vstupe do centrálnej mestskej oblasti (medzistaničný úsek pod Dunajom) z Petržalky a cca 23 tisíc cestujúcich v medzistaničnom úseku stanica Podhradie - stanica Kamenné námestie (v smere od Dúbravky). Pojem "nosný systém MHD" sa tak stal pre navrhovaný segregovaný systém oprávneným, keďže jeho prepravná kapacita, bezpečnosť, spoľahlivosť a komfort sa dostala na prvé miesto v systémoch MHD. A tak sa technický pojem "nosný systém" dostal do platného územného plánu a prislúchal segregovanému systému metru a ostatné subsystémy električka, trolejbus, autobus boli doplnkové systémy. Keďže mesto Bratislava dlhodobo nebolo schopné zabezpečiť finančné prostriedky na "segregovaný systém" vykšeftovalo prostriedky akurát na lacnejšiu povrchovú električkovú trať. A keďže potrebovalo politicky a odborne vybabrať s definíciami v územnom pláne, prehlásilo električku za nosný systém. Inak by jej výstavba bola v rozpore s územným plánom. A je len výsmechom odborníkom, že prepravná kapacita pripravovanej petržalskej električky bude len nejakých 4,5 tisíca. Viac sa ich zmestí len keď si budú petržalčania stáť na hlavách.
História a podrobnosti sa dajú naštudovať v časopise Československý dopravák z roku 2016 a 2017, autor Peter Martinko.