Discussion Forum › General Discussion

Nech si myslí kto chce čo chce, prestupy na Farského fakt fungujú zle. Z dvoch dnešných jázd v sedle dvakrát nevyšiel prestup 195. Poučený z poobedia už mám hrubšie rukavice.

Ten druhý raz je dokonca vina nedomysleného grafikonu - nedá sa ponúkať prestup, ak vinou odlišného lámania intervalov sa rezerva scvrkne na 1 minútu.

Linky mhd záver.

Schéma rok 1980.

Linky mhd pokračovanie.

Oskenované v lepšej kvalite.

Kolko zbytocnych, subeznych elektrickovych liniek tam je ?

(Och, musím sa odnaučiť písať reakciu po kúskoch 20 minút, lebo potom ma zakaždým niekto predbehne ? )

Lenže objektívne - bez ohľadu na ostatné plusy a mínusy - trčiace vozidlá v pár križovatkách (koľko takých ti napadá?) sú omnoho menšie zlo, než kolaps križovatky vinou prehustenia zástupom autobusov. Väčšina zastávok je na dve súpravy, čiže ≈60m, nachystaná už teraz.
----------
Čo sa vysvetlenia týka: išlo o to, že som nemal odkiaľ vedieť, že zrazu ťa zaujíma aj potreba autobusov na NAD pri reko, keď dovtedy si argumentáciu primárne staval na krátkodobých výpadkoch, čiže mi pripadalo inappropriate byť obvinený z podsúvania. Ale ok, vysvetlili sme si.
----
Celkovo, skupina je to tu vcelku zabehaná, ale osobne mi vôbec nevadí príchod nových ľudí s novými názormi - veď o tom je diskusia. Cizelovať si argumenty v konfrontácii s protistranou sa zíde, nemôžme sa 24/7 tlapkať po pleci ?

Väčšina zastávok má dĺžku 65 metrov a tých pár kratších sa dá relatívne jednoducho predĺžiť. Nevidím žiaden problém v tom, aby v BA jazdili električky dlhé 45 až 50 metrov. Naopak, považujem to za niečo čo by malo opodstatnenie už dnes, ale tento môj názor zatiaľ nikto na DPB nezdieľa, alebo iba málo ľudí. S križovatkami problém nie je, vozidlá nikam nemusia trčať, akurát by sa museli upraviť časy na vyprázdnenie križovatky. Takže drobné úpravy signálnych plánov.

Hej, v zásade súhlasím, no to predlžovanie električiek pre zvyšovanie kapacity je spojené s nejakými problémami. Dĺžka nástupíšť, trčiace vozidlá do križovatiek a pod.

V pohode, pomiešal si čísla, normovaných 240 si prirovnal k výrobcovému 177 pre CapaCity. Pri CapaCity je však len to jedno číslo, to by mňa zastavilo. Mohol som si to možno nejako kuknúť sám z iného zdroja a nemuseli by sme tu strácať čas. Na druhej strane sú tu ľudia ktorí tie čísla vedia a môžu hodiť, za čo som vďačný.

Pre zaujímavosť, električka CAF Urbos 3 premávajúca v Budapešti má dĺžku skoro 56 metrov a kapacitu 562 osôb pri 7,28 os/m2. (Pri 5 os/m2 to bude niečo medzi 350 a 400 osobami, závisí to od počtu sedadiel (http://www.caf.net/en/productos-servicios/proyectos/proyecto-detalle.php?p=268).

Dôležité je to, že kapacitu električiek dokážeš aj zdvojnásobiť nasadením kapacitnejších vozidiel, pri zachovaní intervalu a teda aj počtu vozidiel a plus-mínus rovnakej priepustnosti trate. Toto je s autobusmi nerealizovateľné.

Ďakujem, takže rozdiely v kapacite medzi busmi a najkapacitnejšou elinou sú skutočne veľké. Dá sa však povedať, že som bol uvedený do omylu, keďže tu bolo uvedené 177 bus a 240 električka

Pri výpočtoch použi normovanú kapacitu:
SOR 18 . . . 130
CapaCity . . . 140
T3/T6 . . . 110
K2 . . . 160
29T/30T . . . 240

takže daj prosím ťa rovnaké čísla pre autobusy Sor 18, Mercedes Capacity a električky pri obsadenosti 5 os / m2

Ak to povedala hovorkyňa DPB, tak to možno bolo oficiálne, ale len tak na 10% pravdivé.

Kapacitu určuje výrobca. Zvyčajne sa maximálna počíta pri obsadenosti 8 os / m2, čo je maximum ľudí, ktoré sa dokáže do vozidla natlačiť a treba s ňou počítať pri výpočte zaťaženia vozidla.
Bežná (normová) kapacita sa však počíta nižšia a to z toho dôvodu, že dopravca nemá záujem, aby sa mu ľudia maximálne tlačili vo vozidlách. Túto si zvyčajne stanovuje dopravca sám podľa toho, aké chce pohodlie ponúknuť. V slovenských podmienkach sa používa zvyčajne 5 os / m2, v zahraničí to býva bežne 4 a menej.

Preto je potrebné porovnávať vždy rovnaké údaje.

Hej to beriem, zrejme som si vôbec neuvedomil že ste tu už akási zabehaná skupina a väčšinou asi máte v problematike relatívne hlboké vedomosti...
Vpálil som sem trochu nešťastne....

Aj ten návrat električiek naspäť na svoju radiálu má samozrejme nevýhody. V poslednej vete som sa nepresne vyjadril. Stojace električky na jednej radiále by tak neovplyvnili kapacitu na inej radiále. Výhodou pre ľudí by v takom systéme bolo, že by ľahko identifikovali električky motajúce sa kdekoľvek v centre, vidia číslo 3 a vedeli by, že nech smeruje kamkoľvek za chvíľu bude smerovať do Rače. Samozrejme viem, že väčšinou by to videli alebo mohli vidieť napísané vpredu.
Podobný systém už vyše 20 rokov funguje napríklad v Melbourne, všetky vlaky smerujúce do centra sa v City zmenia na metro a pod zemou urobia akési kolečko (sú tam 4 koľaje, po 2 na dvoch úrovniach). Priebežne pokračujú naspäť na svoju radiálu. Na kolečku je 6 staníc....