Discussion Forum › General Discussion

V ankete je nejako málo možností ja by som sa asi pohral s vacsinou liniek a nenechaval vsetko tak ako je, len preto ze je

najma ked ide podla vlastneho kalendara: "Dňa 11. júna 2010 (pondelok) v čase od 00:30 h do 03:30 h sa bude v meniarni Legionárska" ? ?

ked moze hovorca davat do novin, ze na N47 bude premavat autobus podla CP "Vyluka", o ktorom samozrejme nic nepovie, tak preco nie aj toto? ? ?

a co s tym? niekolko fotiek strasnej kvality a jeden obrazok ktory sa tu objavil uz davno.. co tym chcel autor povedat?

Ale tak keď je tá linka v celej trase nahradená autobusom, tak to nie je pre cestujúcich žiadna mimoriadná situácia, a ani žiadna zmena. Aký má zmysel oznamovať, že namiesto trolejbusu príde autobus?

http://start.marconet.sk/?idphoto=3472a7ee44d0bc78331a42ce8963ce27GoGiNkO

Pokiaľ si dobre pamätám dopravca je povinný informovať verejnosť o mimoriadnych situáciach pokiaľ o tom dopredu vie. ?

Načo toto zverejňujú na stránke?

nemohol si to zachrániť aspoň tak, že by si šiel na L67 do Vrakune. Ehm, dúfam, že si nechcel ísť L87 do Petržalky. Ak do Vlčieho hrdla, tak 67+70 (tá chodí každých 20min)

http://www.dpb.sk/dopravne-obmedzenia/nocna-vyluka-meniarne-legionarska-s-nahradnou-dopravou

dnes mala na Astronomicku prist 16tka o 17:42, ale dorazila az 17:47 vdaka comu som zmeskal pripoj (87 o 17:45) a musel som na dalsi cakat pol hodinu

uz cca mesiac to tam je...

Fiha som si to ani nevsimol. Len CP maju stale len po slovensky...

Uz tyzden dozadu

DPB nám spustil web už aj po anglicky. ?

Necestoval niekto dnes Citarom? Zaujímalo by ma ako výkonná je tá domontovaná klimatizácia. ?

rôzni ľudia šíria rôzne informácie, taký je život,
o Dunaji sú dostupné aj tieto informácie
Priemerný prietok Dunaja je na ústí 6500 m3 /s, v Budapešti 2340 m3 /s, v Bratislave 2025 m3 /s a vo Viedni 1920 m3 /s. Pre porovnanie - prietok Rýnu pod Bazilejom je 1000 m3 /s a najvyšší odhadnutý prietok vo Viedni dosiahol hodnotu asi 14 000 m3 /s počas povodne v r. 1501, pričom hladina vody dosiahla výšku asi 1,8 m nad úrovňou dosiahnutou počas povodne v roku 1954.

Povodeň v roku 1954 zaplavila na ostrove Szigetköz asi 33 000 ha územia a povodeň v roku 1965, s maximálnym prietokom 9170 m3 /s, zaplavila na Slovensku územie o ploche 114 000 ha.

Prvé veľké protipovodňové hrádze na ochranu poľnohospodárskej pôdy a usadlostí pred povodňami, boli postavené v období panovania Bélu IV. v rokoch 1235-1270, a to pod Bratislavou pri Gönyü.

Systematické pozorovanie hladín a prietokov Dunaja začalo v Bratislave v roku 1823 a záznamy existujú od roku 1876.

Centrálna depresia Podunajskej roviny je vyplnená zvodnenými vrstvami, dunajským štrkom a pieskom. Tieto sedimenty tvoria jeden z najdôležitejších zvodnených komplexov v Strednej Európe.
Typické prirodzené brehy existujú napríklad pred systémom studní vodného zdroja Pečniansky les, ktorý zásobuje Bratislavu 600 l/s pitnej vody Studne sú situované v priemere 120 m od Dunaja.

Počas dvadsiateho storočia sa veľké povodne vyskytli v rokoch 1929, 1947, 1954, 1959, 1965, 1975 a 1991. Všetky umožnili študovať zmeny hydrologických podmienok v hornej časti stredného Dunaja. Počas povodní, ale aj počas nepovodňových zvýšených vodných stavov, masy vody dosť často presakovali cez ochranné hrádze na pravom brehu Dunaja pri Bratislave, najmä pri vtedajšej dedine a terajšej mestskej časti Petržalka.

V dôsledku úzkeho riečneho koryta medzi Bratislavou a Petržalkou bolo k dispozícii len málo opatrení. Na ľavom brehu Dunaja pod Bratislavským hradom sa zvýšila úroveň nábrežia o 1 až 2 metre a brehy boli dodatočne spevnené. Na pravej strane Dunaja sa utesnili ochranné hrádze a vyrovnala sa ich výška. To však nestačilo. Jedinou ďalšou možnosťou bolo zvýšiť prietokovú kapacitu koryta Dunaja jeho prehĺbením. To zase znížilo výšku hladiny vody v Dunaji, pre lode zhoršilo prístup do prístavu, zmenšilo prietok vody v Malom Dunaji a zväčšilo nebezpečie erózie treťohorných pieskov uložených pod tenkými štvrtohornými nánosmi štrku v Bratislave. Situácia sa čiastočne vyriešila použitím technických možností, ktoré poskytlo Vodné dielo Gabčíkovo.

Súčasná ochrana Bratislavy a Petržalky pred povodňami pozostáva zo zvýšených a rekonštruovaných nábreží na oboch brehoch a zväčšenej prietokovej kapacity koryta. Pomocou vzdutia hladiny objektmi v Čunove sa zvýšila hladina vody pri nízkych prietokoch o 2 metre. Tým sa pre lode zaručil trvalý prístup do prístavu. Hladina vody až do prietoku 6000 m3 /s je v Bratislave podobná pôvodnej prirodzenej hladine. Pri vyšších prietokoch za povodní sa stavidlá Čunovskej hate v inundácii otvoria, čím sa vodná hladina v Bratislave mierne zníži v porovnaní so stavom pred prehradením (pretože kapacita koryta je zvýšená).

Na území petržalskej mestskej časti treba zvlášť vziať do úvahy zaplavenie priesakovou podzemnou vodou počas a po povodni. Petržalka je chránená od Starého mosta nadol novou hrádzou s tesniacou stenou. Funkciou Chorvátskeho ramena bolo odviesť takúto nadbytočnú priesakovú vodu. Po poklese hladiny podzemnej vody, ešte pred prehradením Dunaja, ostávalo Chorvátske rameno zväčša suché alebo v ňom bola stojaca zapáchajúca voda. Po uvedení Vodného diela Gabčíkovo do prevádzky sa hladina podzemnej vody zvýšila a obnovil sa tok v Chorvátskom ramene. V súčasnosti sa robia prípravné práce na zvýšenie prietoku a oživenie okolia tohoto riečneho ramena.
.
ak tomu správne rozumiem, tak odstraňovanie štrkových naplavenín v zbytočnom rozsahu bolo príčinou odplavovania vrstiev z dna, nie samotné postavenie priehrad nad Ba

Vsak to je len orientacne robene Dokonca ani nadmorska vyska nemusi byt presna - niekde som cital ze Atlanticky ocean je o par centimetrov vyssi (vyssie) ako Indicky (Vsade v reale mas odchylky)

TB = tlačová beseda
Re #150169 TeBeCe: to znamená, že sa bude stavať, alebo ešte treba ďalších X vyjadrení + zohnať peniaze?