Teraz celkom dobre vyzerá aj tá výhybka Gagarinova-Mierová pred Hraničnou.. Nenašiel som tam priamo pevnú svorku.. A prečo vlastne napr. tá výhybka má povolenú rýchlosť 40 a napr. na Trnavskom mýte iba 30? Však výhybky sú rovnaké, nie?
Isteže sú konštruované na vyššie rýchlosti. Aĺe 50 km/h je zaručených. U ESKO 40 a pri našich debilných VRBUSToch 30 (stavacie) a 20 (aretačné). Inak tí ELZÁci sa už pomaly zlepšujú ale mám pocit, že niektoré veci robia za nich VRBUSTi alebo im tam VRBUSTi vnucujú aspoň svoje predhistorické armatúry a to potom vyzerá údesne. Už mám sľúbenú pevnú svorku, tú dám pozlátiť a ing. Konárikovi, poprípade ing. 3. Skupenstvu Vody udelím Rad Pevnej Svorky. Tragické je, že nikto v podniku nie je ochotný nakopať ich do riti a proste im nariadiť, aby tie paskvily strhali a sparvili to poriadne a za svoje, keď to poku.vili. Všetci sa tvária, že tento problém proste neexistuje.
A údržba existujúceho vedenia alebo plán rekonštrukcií, to je tiež hodné pár po papuli. Hlavne že na Mierku sú za 5 rokov hádam tretie výhybky, úplne dobrú kummlerovskú križovatku pri YMCe museli vymeniť za ťahovku ale Pri Suchom Mlyne alebo na Valašskej či pri vozovni HROBUSTovo hrozí, že tie Ohio Brass armatúry jednoho pekného dňa povedia dosť a je.nú dolu. Trubku v podvesnej armatúre rovnú spraviť nevedia, drôtik v pružnom závese narovnať či vymeniť nevedia, do Bulharska s nimi alebo do Rumunska.
I.
Podla mojich inormacii su Elektroline krizovatky konstruovane na vyssie rychlosti ako 50 km/h. Tusim az 70. Ale je to jedno ake su, totiz ak ich nainstaluju VRBUSTI a budu ich aj udrziavat tak je to o nicom. Aj keby boli z titanu. Inac presne ako pises, Bratislava je prikladom toho, ako by nemalo vyzerat vrchne vedenie. Vsak kazda krizovatka je zvrhlost, najma uplne chaoticky umiestnene pevne svorky v niektorych oblukoch na fascinuju. Byt ja vrcharom, tak osobne to strhnem dolu. Ale co cakas od ludi, ktori ti zavesia nosne lano do vysky 8 metrov na 6,5 metrov dlhy stlp...
Keby DP nepoužíval krátke hrazdy na zrkadlá a vodiči by si ich nenastavovali nezmyslelne dopredu, tak bočná smerovka vôbec nebráni vo výhľade. Ak je interiér spracovaný tak pekne ako na 7304 tak ďakujem, už som zvracal.
I.
Pretože ak by to náhodou niekto strhol, tak ten imbecil, čo šéfuje VRBUSTom by sa z toho išiel posr.ť ešte viac a pokúšal by sa dať mu to k náhrade, čo aj predviedol keď sthli výhybku z Gagarinky na Mierovú (pred cintorínom). Zatiaľ mi nikto z DP nebol ochotný odpovedať na otázku, prečo:
1) Kupujú tie shity ESKO (Vkonštr.=40 km/h) a nie Elektroline (50 km/h)
2) Na nich potom ešte obmedzujú rýchlosť na 30, poprípade 20 km/h.
Bratislava je typickým príkladom toho, ako nemá vrchné vedenie vyzerať a ako sa nemá vrchné vedenie rekonštruovať. S výnimkou zatiaľ nepoužívaných odbočiek z Gagarinovaj na Mierovú a od Ruž. cintorína na Gagarinovu sa v Bratislave nenájde komplikovanejšia vzdušná zostava bez pevnej svorky. Obzvlášť hanebné sú potom križovatky pod hl. stanicou a Mlynské Nivy/Karadžičova.
Ale vrchnosť je spokojná, pretože je to lepšie, než tie kremnické Ohio Brass a Kummler&Matter armatúry, čo tam viseli predtým.
I.
I.
No len sa divim, ze sa idu pustat do takej veci. Mi take "robotisko" na nich nejak nesedi. Sak jasne, ze cely vyrez som myslel. Presne ako 7085. Podla mna Krasnany dopadnu tak, ze tam budu same K2S (nie su zle), T6A5 (pomaly zacnu byt viac a viac poruchove) a T3 TV1 a TV8 (tie budu podla mna dobre este dlho).
Asi budu mat hore novy vyrez ako 7085. Ake vozy to budu neviem. Naco by davali iba ciselny transparent, vsak smer by si musel rucne otacat, to nedava zmysel - btw., takto to maju v Ostrave... Co sa tyka vlaku a dobierky, tak to neviem.
S tym suhlasim, treba elektricky!!! Gumokoly tiez, ale kua, tramvaje by to trebalo. Nove, nie modernizovat stare serble. Vsak napr. 7103 je z roku 1971!!! Treba nove vozy, moderne, nizkopodlazne!!
Pocujte ludkovia aky 15cm autobus???? co to trepete co tak nakupit konecne nove elektricky trojklbove prepravna kapacita cca 300. No a trolejbusom by tiez nezaskodilo vynovit. Co tak uvazovat nad tym????
Zabudol som Vam dnes napisat. Rano na trase linky 52 (3501) Východné - Rača kontrolovali revizori cestovne listky Nezvycajna oblast na kontrolovanie ale oplatilo sa im to chytili tusim 4 ci 5 ciernych pasazierov dobre im tak mysleli si ze tam revizor nezavita a zial mylili sa mali by tam chodit castejsie. Dobry napad. Dufam ze co dnes zarobili pouziju na skvalitnenie dopravy v tejto oblasti.
piesok - ked mas znizenu adheziu medzi kolesom podvozku a kolajnicou (teda sa ti koleso presmykuje) je moznost sypat si piesok pod kolesa - teda medzi kolajnicu a koleso) a potom sa uz zvacsa kolesa nepresmykuju
Pieskovanie sa pouziva nielen pri brzdeni, ale aj pri rozjazde vozidla pri zlych adheznych podmienkach. Kazde vozidlo ma zasobniky piesku, ktore su umiestnene pred podvozkom v smere jazdy. V praxi hovorime o tych sedych bednach, na ktorych su umiestnene sedadla. Nachadzaju sa nad prvym podvozkom. U vozidiel T6A5 sa pieskuje aj pod druhy podvozok, ale iba lava strana. Piesocnik sa uvadza v cinnost bud mechanicky (tiahlo z kabiny vodica) alebo elektromechanicky, tlacitkom, pripadne pedalom (T6A5). Moderne piesocniky davkuju presne mnozstvo piesku pod koleso, starsi system iba sype pieskok na kolajnicu.
Este vysvetlim pojem zhorsene adhezne podmienky.
Pod pojmom zhorsene adhezne podmienky rozumieme vsetky nasledovne situacie:
1. Polomokra kolajnica (tesne po zacati dazda)
2. Listie na kolajniciach (na jesen).
3. Prasne prostredie (komunikacie v meste so zatvorenym zvrskom a pod).
Pri dazdi, ked sa vytvori suvisle mokra kolajnica, pieskovat netreba. Ono to vela vodicov nevie, ale suvisle mokra kolajnica ma lepsiu adheziu ako sucha. Preto by sa malo pieskovat iba vo vynimocnych pripadoch - spomenutych vyssie. Pieskovanie sluzi tak na brzdenie, ako aj na rozjazd zo zastavky.
Turbo> dik moc, nic proti tebe, ale je tu niekto kto by mi to vysvetlil tak aby som tomu pochopil ? (a ako do toho zapada ten piesok (vid disp. forum: "Uz na 2. zastavke mu nemohol ostat ziaden piesok" a pod.)
Change view
You can search for more expressions divided by the space. Guidance for advanced search can be found here.
ja