a 10+10 minut navyse pri sucasnej dlzke trasy L95 16+16 minut, vsak to je 2/3 autobusov navyse... dost nerealne... ale napad je to dobry - realizovat by sa dal podla mna tak, ze vybrane spoje by zachadzali na Hlavnu Stanicu, trebars mimo spicky aj vsetky, vtedy je asi vozidiel dost, v spicke len raz za 15 minut, mimo spicky kazdy druhy, alebo aj kazdy... to by nebolo zle sa nad tym zamysliet...
5 minut zo safka na hlavnu stanicu??? nerealne... mozno keby bol BUS pruh na Stefanikovej, plna preferencia na Kamennom namesti, na Hodzovom namesti a na SAV, tak potom mozno... 5 minut je podla mna realne pre N95 s vypnutymi krizovatkami a nocnou premavkou... v spicke tomu davam minimalne 10 minut tam a 10 naspat...
Urcite nesuvisi spolu rozlozenie postovych smerovacich cisiel a napatia v zeleznicnom troleji. Je to len zhoda nahod. Okrem toho, neviem, co maju postove smerovacie cisla, po prvykrat u nas zavedene r. 1973, s Uhorskom
Si si istý, že to určite spolu nesúvisí? Lebo vývoj medzimestskej dopravy ako takej v Uhorsku, a nie len tam, je úzko spojený s vývojom poštovej prepravy medzi mestami.
tak by sa o trochu zhoršil interval na L93.. Okrem toho by sa cesta L95 predĺžila len o cca 5 minút..
A myslím si, že prepraviť ľudí medzi centrom a Hlavnou stanicou za 5 minút je hospodárnejšie ako voziť ich 15 minút obchádzkou.. Čiže za rovnaký čas sa prepraví viac ľudí..
95 je síce autobus, a 13 električka, ale ak je trasa 95 oveľa lepšia ako trasa L13, tak stojí za to nahradiť ju autobusom a električky využiť na iných trasách.. Okrem toho nemám nič proti, ak sa po vybudovaní trate do Petržalky dobuduje aj trať na Štefánikovej a L95 nahradí električkou až po Hl.st.
Tak ma napadlo, nemohla by sa po vzore N95 predĺžiť aj 95 zo Šafka na Hlavnú stanicu? Aspoň pokiaľ sa vybuduje električková trať do Petržalky..
Odľahčilo by to L93, a lepšie by sa obslúžilo centrum mesta..
Nám SNP by mohlo aj naďalej zostať pre IAD neprejazdné.. O to rýchlejšia by bola cesta autobusom cez centrum..
Lebo ako som už minule písal, keď som išiel N95, tak som bol prekvapený, ako rýchlo sa dá dostať z mesta na Hlavnú stanicu, a aká brutálna obchádzka je cesta na Hl.st. s L13..
Tiež si myslím. Podľa mňa na to nezvýšia peniaze a vys€rú sa na to. Som rád za každú racionálnu zmenu, napríklad k 160-tke, takže na novú Ž1 sa celkom teším ?
Suvisi to s vyvojom elektrizacie zeleznic v Ceskoslovensku.
Ked pominiem prazsky uzol, ktory bol elektrizovany uz za prvej republiky napatim 1500 V jednosmernych (neskor prepnutych na 3000 V jednosmernych), elektrizacia zacala v polovici 50. rokov systemom 3 kV jednosmernych.
Verejna elektricka siet je striedava s frekvenciou 50 Hz, zatialco elektromotory na napravach lokomotiv funguju na jednosmerny prud. Bola teda otazka, ci striedavinu zmenit na jednosmer uz v meniarni alebo az na lokomotive. V tej dobe bolo este technicky prilis zlozite vozit usmernovac na lokomotive, preto sa siahlo k elektrizacii jednosmernym napatim. Toto napatie vtedy uz pouzival Sovietsky zvaz. Takzvany prvy ceskoslovensky hlavny tah zo ZSSR do NDR bol teda zadrotovany cely jednosmernou sustavou (trat Cop - Cierna nT - Kosice - Zilina - Puchov/Ostrava - Prerov - Kolin - Praha/Vsetaty - Usti nL - Decin - Schona st.hr.)
Uz v 60. rokoch vsak elektrotechnika pokrocila do takej miery, ze bolo mozne usmernovac umiestnit na lokomotivu. Preto sa rozhodlo, ze druhy hlavny tah (Madarsko - NSR) sa elektrizuje striedavym napatim 25 kV, 50 Hz. Trat Szob - Sturovo - Bratislava - Breclav - Brno - Jihlava - C. Budejovice - Plzen - Cheb je cela elektrizovana striedavinou.
Madarsko, Srbsko, vacsina Chorvatska, Bosna Rumunsko, Bulharsko a Grecko su elektrizovane 25 kV 50 Hz. Polsko a Ukrajina naopak 3 kV =.
Prve miesto, kde sa obe sustavy stretli, bola zst. Kutna Hora, kde je zmena napajania v strede dlzky nastupist. Tam sa prepriahali lokomotivy tak isto, ako sa dnes prepriahaju v Petrzalke (dobrzdenim so stiahnutym zberacom). Neskor na spojniciach severu s juhom pribudli dalsie stycne body, tentokrat uz na sirej trati medzi dvoma stanicami, pretoze medzicasom sa vyvinuli obojsystemove lokomotivy, ktore dokazali zmenit napajaciu sustavu za jazdy. V CR je medzi 25 a 3 kV sustavou stycnych bodov 7 (2 v stanici, 5 na sirej trati), na Slovensku 2 (oba na sirej trati).
Boze moj. Nemozes takto z voleja povedat, ze 25 kV je vyhodnejsi.
Vyhody 25 kV 50 Hz:
- mensie straty na vedeni, nepotrebnost vyrovnavacieho vedenia a mensia potreba meniarni
- mensi prierez drotu
- mensi odoberany prud na zberaci (v amperoch)
- jednoduchsia konstrukcia meniarni
Nevyhody 25 kV 50 Hz:
- nemoznost rekuperacie
- iskrenie zberaca pri nasadzovani/stahovani na trolej
- zlozitejsia konstrukcia elektrovyzbroje lokomotiv
- vacsia preskokova vzdialenost od troleja, tj. k troleju s napatim 25 kV sa nemozno bezpecne priblizit tak blizko, ako k troleju s 3 kV napatim.
Na Slovensku je styk sustav medzi stanicami
Dolne Kockovce (25) - Puchov (3)
Kechnec (3) - Hidasnemeti (25)
a v stanici Bratislava Petrzalka (25/15)
Ak si si nie isty, mozes pouzit tuto pomocku: Kde postove smerovacie cislo zacina na 8 a 9, je striedavina. Kde zacina na 0, je jednosmer. Nie ze by to spolu nejak suviselo, je to nahoda, ale kryje sa to dobre
št. hr. Strelenka - Púchov, Púchov - Košice - št. hr. Čierna nad Tisou, Trebišov - Bánovce nad Ondavou, Trebišov - št. hr. Maťovce, Košice - št. hr. Milhosť, Kysak - št. hr. Čirč, Žilina - št. hr. Skalité, Žilina - št. hr. Svrčinovec = to sú úseky s 3kV=. 25kV je na zvyšných úsekoch a 16kV 2/3Hz je na úseku št. hr. - ŽST Petržalka.
eripmav