Reply on: Red-Hawko #55717:
"Aky je vlastne rozdiel medzi elektrickou a metrom? Hmm? Lebo mam pocit ze sa tu pletie 5te cez 9viate. h? Nieje to nahodou tak ze metro je podzemou (preto sa to vola asi 'underground') a elektricka na/nadzemou." - Nie metro v zásade nemusí mať ani meter trate pod zemou a naopak, električka môže viesť aj v tuneli. Dovolím si citovať definíciu metra z urbanrail.net, ktorá môže pomôcť tým, ktorí v tom nemajú jasno: What is a metro? A subway? An underground?
1) An urban electric mass rail transport system, i.e. it is primarily used to move within the city
2) Totally independent from other traffic, rail or street traffic
3) High frequency service (maximum interval approx. 10 minutes during normal daytime service)
Obviously a metro does not have to be underground (this is why I prefer this term to 'subway' or 'underground' or 'U-Bahn' as all these terms imply a tunnel), it can also be elevated or at grade. A metro does not necessarily use heavy rail technology, therefore the Docklands Light Railway or the Lille VAL are full metro services, with the only difference that their capacity is smaller according to the needs of the city/area they serve. It's also irrelevant whether the metro runs on steel wheels or rubber tyres, is monorail or conventional double rail, uses third rail power supply or overhead wire, is fully automated or has a driver, has standard, narrow or broad gauge.
There are many mixed forms nowadays and probably there will be even more in the future. In Europe (especially Germany and the Benelux) light rail systems (Stadtbahn, Premetro) have been bridging the gap between metros and trams for some decades now and provide, in most cases, a perfect service in their city. For the time being I can only cover these mixed systems (which I'd like to refer to as metroTrams) in Europe only, although also in America and Asia more and more networks of this kind are being built.
yale
- do Petržalky posiela pre istotu 5 liniek, čo nie je príliš v súlade s myšlienkou taktovej rýchlodrážnej prevádzky nosného systému, ale skôr klasický bod-bod.
- uvažuje s potrebou 44 nových vozidiel, ak ale počítame s tým, že sa niektoré existujúce linky potiahnu do Petržalky, nebude potrebné ich plne vykrývať novými vozidlami, len vykryť nárast spôsobený predĺžením trasy existujúcich liniek.
- rovnako počíta v nulovom variante (t.j. v podstate realizovanie trasy obdobnej ako 95ka autobusmi) s potrebou nárastu na existujúcich radiálach a píše, že v nulovom variante vzniká potreba 46 autobusov a 29 električiek nad súčasný stav, zatiaľčo petržalská linka potrebuje "len" 44 električiek.
Čiže ako keby naozaj počítali s dosť masívnym nárastom električkovej dopravy aj na starých tratiach. Máme dve možnosti,
1. buď počítame že štúdia má pravdu, ten nárast nastane a potom naozaj treba 44 električiek a nastane problém s priepustnosťou v centre a v ďalších kritických bodoch, a toto už nejaká preferencia nevyrieši,
2. alebo nárast nastane len zhruba v rozsahu náhrady 95ky a čiastočne ďalších autobusových liniek električkami, v centre sa potom negatívne neprejaví, v tom prípade ale naozaj netreba viac ako 15 nových vozidiel a je jasné, že do Petržalky budú chodiť rôzne typy električiek, nielen nové vozidlá - a máme tu klasickú radiálu.
Takže čo z toho je realistické?