tr3mp: Ja mam rodinu na Foncorde a tiez som zistil, ze do mesta je to jednoduchsie chodit peso. A chodim peso uz aj na stanicu BB mesto - ved 10 Sk za cestovne + 10 Sk za batozinu na 2 zastavky... a trva to niekedy aj 10 minut.
Z duvodu vystavby nove polyfunkcni budovy na Karlove nam.(Charles Squar Center) je 8.1.2001(4.00hod) do 4.5.2001(4.00) uzavren ekalatorovy tunel vestibulu Karlovo nam.V souvislosti s tim je vstup a vystup ze stanice do prostoru Karlova nam.Pristup do stanice Karlovo nam. mozny pouze vestibulem Palackeho nam.Soucasne je omezen provoz podchodu na Karlove nam.Provoz metra na lince B je nemeni.Na Karlovo nam.je mozno pouzit take ramvajove linky c.3,4,6,10,14,16,18,21,22,23.Nebo bus linku 176.
Z duvodu vystavby nove polyfunkcni budovy na Karlove nam.(Charles Squar Center) je 8.1.2001(4.00hod) do 4.5.2001(4.00) uzavren ekalatorovy tunel vestibulu Karlovo nam.V souvislosti s tim je vstup a vystup ze stanice do prostoru Karlova nam.Pristup do stanice Karlovo nam. mozny pouze vestibulem Palackeho nam.Soucasne je omezen provoz podchodu na Karlove nam.Provoz metra na lince B je nemeni.Na Karlovo nam.je mozno pouzit take ramvajove linky c.3,4,6,10,14,16,18,21,22,23.Nebo bus linku 176.
Já bydlím přímo na Ruzyni kousek od letiště a s tou
rychlodráhou to tak jasný není, ale ani s tím metrem. Nemůžou se dohodnout, já osobně bych chtěl metro, ale autobusová doprava to zatím zvládá, ale
až se dostaví nový terminál letiště C bude mít Ruzyně větší kapacitu než Vídeň a stane se tak největší letiště ve střední a východní Evropě. Už dostavbou terminálu B v roce 1997 stoupl počet cestujících na 4,2 milionů a v roce 2004 to má být
bez mála 10 milionů. To potom ty autobusy tu dopravu
opravdu nezvládnou už teď jsem jezdí 4 linky na metro a 1 integrovaná. Linka 119 jezdí v intervalu 6
minut kloubová a řeknu vám, že ráno pravdu nestíhá.
Jezdím s ní každý den do školy.
Já bydlím přímo na Ruzyni kousek od letiště a s tou
rychlodráhou to tak jasný není, ale ani s tím metrem. Nemůžou se dohodnout, já osobně bych chtěl metro, ale autobusová doprava to zatím zvládá, ale
až se dostaví nový terminál letiště C bude mít Ruzyně větší kapacitu než Vídeň a stane se tak největší letiště ve střední a východní Evropě. Už dostavbou terminálu B v roce 1997 stoupl počet cestujících na 4,2 milionů a v roce 2004 to má být
bez mála 10 milionů. To potom ty autobusy tu dopravu
opravdu nezvládnou už teď jsem jezdí 4 linky na metro a 1 integrovaná. Linka 119 jezdí v intervalu 6
minut kloubová a řeknu vám, že ráno pravdu nestíhá.
Jezdím s ní každý den do školy.
Prímestské linky: ja viem, aj Prešov ich má 11, len sa nedávno vo Večerníku písalo, že od r. 1996, kedy platí neajký nový zákon, ich v podstate DPMP prevádzkuje nelegálne.
DP: metro A nieže sa má predĺžiť do Ruzyně, ale sa o tom uvažuje ako alternatíve voči rýchlodráhe Praha-Masarykovo nádraží - Praha-Dejvice - Praha-Veleslavín - Letiště Ruzyně. Tú rýchlodráhu nechcú obyvatelia Prahy 6, ktorým by hučala za barákom a tí presadzujú stavbu úseku metra Dejvická-Letiště Ruzyně. Lenže problém je v tom, že rýchlodráhu chce financovať ČSL, a metro nechce financovať nikto.
A okrem toho, i tak bola reč o projektovanom metre BA...
All:
Ako vidím téma metro začína byť dosť oblúbená. Vrátim sa teda k problému dopravy v Bratislave. Včera som písal, že Petržalka ale aj celé mesto by potrebovalo rýchlodrážny, veľkokapacitný dopravný systém, či už rýchlu električku alebo metro. Mal by obslúžiť celú Petržalku naprieč na povrchu, na vlastnom telese bez akýchkoľvek prekážok. Na druhú stranu Dunaja by prešiel popod tok rieky a celé centrum a jeho širšie okolie by obsluhoval v podzemí, kde by vytvoril uzatvorený okruh mesta v smere: Pribinová - Suché mýto - Hlavná stanica - priestor medzi Račianským a Trnavským mýtom - AS Mlynské Nivy - Pribinová. V priestore medzi Račianským a Trnavským mýtom by sa sieť rozdelovala na račianskú, vajnorskú a ružinovskú radiálu a po uzavretí okruhu na Pribinovej by pokračoval po nábreží na karlovesko-dúbravskú radiálu s predĺžením do Devínskej Novej Vsi (počet obyvateľov cca 15 000, závod WOLKSWAGEN 7 000 zamestnancov). Na spomínaných radiálach by sa systém napojil na jestvujúce električkové trate, ktoré by sa prerobili na rýchlodrážne s menším počtom zastávok a väčšími vzdialenosťami medzi nimi. Oblasti tiahnúce sa popri radiálach by boli obsluhované autobusovou, trolejbusovou doplnkovou dopravou, poprípade klasickou električkou. Trasovanie tohto systému vlastne kopíruje už jestvujúci návrh ľahkého metra typu MATRA, ktorý popísal aj "tr3mp" až na dve výnimky a to vajnorská radiála a predĺženie do Devínskej Novej Vsi. Centrum mesta by bolo obsluhované doplnkovou dopravou trolejbusy, okrajovo autobusy a jestvujúce trate električiek, ktoré by už do okrajových častí mesta nepremávali a bola by pre nich zriadená nová vozovňa niekde v oblasti Pribinovej. Je totiž zbytočné, aby po jednej radiále išla aj električka spoločne s rýchlodrážnym systémom. Toto je len môj pohľad na riešenie zložitej dopravnej situácie v Bratislave, ktorú už začal riešiť ešte v roku 1988 ÚV KSČ ale nič nevyriešil a ani nasledujúce vlády po ňom.
Papyr:
Pítaš sa ako je na tom metro? V roku 1989 schválila federálna vláda 5 mld. Ksč na výstavbu ťažkého metra sovietského typu. Stavba sa aj začala čomu svedčia aj základz vozovňe metra v Janíkovom dvore medzi sídliskami LÚKY VI a VII. Mesto ale od tohto projektu upustilo s tým, že nechce tento typ metra. Peniaze sa prepadli a nič sa už nepostavilo. Je to škoda, lebo možno teraz by sme sa už mohli prepravovať z Petržalky ako ľudia a nie ako prepravný substrát, čo je výraz pre cestujúcich v pražskom dopravnom podniku. Mesto začalo hľadať inú alternatívu metra až sa dopracovali už k spomínanému typu MATRA. Ten by sa mohol začať stavať už aj tento rok. Financie by poskytla rakúska aj francúzska strana. Jediný problém sú len štátne záruky na úver, bez ktorých peniaze nebudú. Ak by nakoniec vláda odklepla záruky mohlo by sa začať stavať čo by prinieslo aj osoh. Na stavbe by sa 80% podielali slovenské stavebné firmy, ktorým by vzrástol obrat, čo znamená väčšie odvody do štátnej pokladne a taktiež by vzrástla aj zamestnanosť v stavebníctve, kedže na stave by pracovalo cca 20 000 ľudí a ďalších niekoľko tisíc nepriamo v iných odvetviach. Je to úvaha na zamyslenie. NEMYSLÍŠ?
mhd v bystrici je hrozna zalezitost, poslednych par rokov ma tak stve, ze ju vobec nepouzivam. preco: zvykol som obcas cestovat trolejbusom zo zeleznicnej stanice do radvane (linka 2, vtedy to bolo 8 zastavok, teraz tusim jedna naviac). ked vsak zaviedli nastupovanie prednymi dverami, kde clovek dal vodicovi peniaze za listok (presne, nie viac), vodic mu dal listok, a cestujuci si ho hned aj cvakol pri vodicovi, to sa mi zda byt divne. a v dopravnej spicke aj dost pomale. spravil som raz experiment, horeuvedenu trasu (8 zastavok, teda kus cesty) som isiel peso a vychadzal som sucasne s trolejbusom. do ciela som prisiel skor. a to sa mi podarilo viackrat a odvtedy chodim po bystrici zasadne peso. je mozne ze sa to uz zmenilo, ale takyto system dopravy sa mi zdal byt divny ale v bystrici je vselico divne, najma v mhd ...
Ta norma asi nebude platna pre celu SR - ved napr. Bystrica ma tabulky na zltom podklade, cervene cisla a cierne pismena. Aj Nitra ma ine farby.
K doprave do prilahlych obci: Aj v BB jazdi MHD do obci, ktore nie su jej sucastou. Je tam ale vyssie jednorazove cestovne.
DP: ja som hovoril o trasach metra v bratislave. sice este neexistuju, ale plan je uz roky jasny. pre uplnost (keby niekto nevedel) a aby kazdy vedel o com hovorim: trasa A: Dubravka - Karlovka - Kamenne namestie - AS - Trnavske Myto - Gastanovy hajik (- Raca), trasa B: Janikov dvor - Petrzalka - Kamenne namestie - hlavna stanica - Trnavske Myto - Ruzinov (- letisko).
PAPYR:Dopravni podnik mesta Ceske Budejovice, ma prepravuje cestujici z mesta do jinech obci, NEJEDNA SE O INTEGROVANOU DOPRAVU.
Podivej se na jejich stranky...
www.dpmcb.cz
tr3mp